Zlatá baňa

Obyvatelia stredovekého banského mesta, ale aj mnohí cezpoľní sa postavili na odpor Zlatému projektu Kremnica. Teda ťažbe zlata, ktorú pred necelým rokom verejne oznámil kanadský investor. Jeho zámer stále vnímajú ako kanadský žartík. Investor, naopak, deklaruje, že prichádza s projektom, ktorý bude mať minimálny vplyv na životné prostredie a život obyvateľov mesta a okolia.

Obnova ťažby: Dobývací priestor Šturec, kde má vzniknúť 250 metrov hlboký a 800 metrov dlhý kráter, leží necelý kilometer od historického centra. "Snažili sme sa o jeho zrušenie. Neúspešne," vraví primátor päťapoltisícovej Kremnice Miroslav Nárožný. "Nebude z toho mať veľa štát, tobôž mesto. Núkali nám výstavbu nemocnice, opravu ciest, hovoria o bani ako atrakcii pre cestovný ruch. Nepotrebujeme ich peniaze!" podotýka. Kanaďania nie sú prví a azda ani poslední zlatokopi pokúšajúci šťastie v Kremnických vrchoch. Usilujú sa len využiť našu zastaranú banskú legislatívu, ktorá znevýhodňuje štát pred súkromným investorom. Zlato je totiž majetkom štátu, ložiská sa dajú len prenajať a platby za dobývací priestor sú nízke. Zdá sa, že aj napriek úhradám za vyťažené nerasty, ktoré musí platiť ťažobná spoločnosť do štátneho rozpočtu, môže byť ťažba stále rentabilná.

Nečudo, že Kremnica Gold, dcérska akciovka investora Tournigan Gold Corporation, jednostaj operuje výrazom "obnova ťažby". Neklame, len nehovorí celú pravdu. Zlato sa v Kremnici nikdy neťažilo povrchovo a v takom rozsahu, s akým počíta najnovší zámer. Mešťania dostali pochopiteľný strach, založili občianske združenie Kremnica nad zlato a dali sa na nerovný boj. Ťažba zlata po tom, čo stúpla jeho cena a dopyt na svetových trhoch, je totiž lákavou predstavou investorov, najmä čo sa týka výnosov. Kanaďania navyše naverbovali do svojich služieb renomovanú PR agentúru. Jej úlohou je zvrátiť nepriaznivú verejnú mienku. Inými slovami, sofistikovanými a neraz až prefíkanými metódami sa snažia dostať ľuďom pod kožu. Momentálne si zobrali na mušku každého, kto sa vyjadril proti zámeru klienta z Vancouveru. V meste sa hovorí o presviedčaní, podplácaní, lákavom sponzorstve... Kanaďania napríklad vyučujú angličtinu. Zadarmo! Negatívne hodnotenie však pripojilo aj sedem štátnych inštitúcií a úradov, od ministerstva hospodárstva cez krajský pamiatkový úrad až po regionálny úrad verejného zdravotníctva. Projekt, ktorý by mal byť hotový do konca roku 2007, je vo fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie a podporu mu už vyslovili dve štátne inštitúcie, a to Obvodný banský úrad Banská Bystrica a sekcia geológie prírodných zdrojov ministerstva životného prostredia. Smerodajné bude stanovisko ministerstva životného prostredia, čo v konečnom dôsledku evokuje politické rozhodnutie.

Zákaz bez výnimky: Proti ťažbe je dnes každý tretí Kremničan. Obyvatelia zneisteli. Začali si predstavovať mesačnú krajinu zničenú po ťažbe, veľa hluku, prachu, otrasov a kadejaké riziká s tým spojené. O degradácii historicky vzácnej Kremnice a poklese cien nehnuteľností ani nehovoriac. Darmo ich investor začal presviedčať o opaku. Faktom zostáva, že Kanaďania plánujú za desať rokov vyťažiť približne 28 ton zlata. Denne by sa na odpaľovanie horniny mali použiť štyri tony trhavín. Keďže ide o zlato rozptýlené v kremeni, najpoužívanejšou a zároveň najlacnejšou technológiou na jeho získanie je kyanidové lúhovanie. To za posledné roky spôsobilo vo svete nejednu ekologickú haváriu, v Českej republike bolo dokonca zakázané zákonom. "Naše mestské zastupiteľstvo žiada, aby pripravovaná novela banského zákona zakázala používanie kyanidovej technológie pri získavaní nerastov. A to bez výnimky!" deklaruje primátor. Na Slovensku je totiž podľa geológov až 30 prieskumných území, kde investori dúfajú, že nájdu zlato. "Prípad Kremnice by sa mohol stať návodom pre ďalšie lokality, ktoré by investor vydrancoval a zdevastované prostredie nechal ležať úhorom. Na krku štátu a jeho daňovým poplatníkom," mieni Zuzana Balážová, predsedníčka združenia Kremnica nad zlato. To má momentálne už vyše tritisíc členov. "Na jednu svadobnú obrúčku treba štyri gramy zlata. V Kremnici by kvôli tomu museli vyťažiť dve tony horniny. Kremničania nemajú dôvod, aby chceli povrchovú baňu, ktorá zníži kvalitu ich života." Neistote nahráva aj fakt, že ťažba zlata zanechá viditeľné jazvy na životnom prostredí a ráze krajiny. Bude nevyhnutné vybudovať nové cesty, banské prevádzky a skládky. Poznačená bude nielen Kremnica, ale aj okolité obce, ktorých obyvatelia takisto neoplývajú nadšením ako investor. Ten sa aj napriek tomu nevzdáva. Deklaruje najmodernejšie dostupné banské technológie, hluk v rámci všetkých možných noriem, prach by mali uzemniť kropiace autá a miesto povrchovej ťažby zakryť vysadené stromy. Nové cesty majú odľahčiť mestské a obecné komunikácie. Tak či onak - postoj obyvateľov bude hrať kľúčovú rolu.

Apropo, investor: Predstavitelia firmy Kremnica Gold pre Plus 7 dní potvrdili, že do projektu doteraz investovali už 300 miliónov korún. Samozrejme, očakávajú zhodnotenie svojich vkladov. Našu naliehavú žiadosť o osobné stretnutie však vytrvalo odmietali. Plánovanú schôdzku v Bratislave na poslednú chvíľu zrušili a odporučili nám obrátiť sa na spomínanú agentúru. Nezostávalo nám nič iné, len komunikovať o ňom bez neho. Nejedna naša otázka tak zostala nezodpovedaná. "Banský priemysel je dnes jedným z najekologickejších a najbezpečnejších priemyselných odvetví na svete," uvádza Kremnica Gold. Jej agentúra nás od úvodného telefonátu pozývala na výlet do rakúskej bane Erzberg, ktorú dávajú Kremničanom za príklad skĺbenia bane s turistickým ruchom. Investor ponúka sprístupniť staré banské diela podľa vzoru z Rakúska. Je to však len jedna strana mince. Odporcovia ťažby baňu navštívili a nezabudli si prezrieť aj priľahlé mesto Eisenerz, pre ktoré bola povrchová ťažba požehnaním a prekliatím zároveň. "Kým baňa fungovala, žilo tam dvanásťtisíc obyvateľov, dnes sotva polovica. Je to mesto duchov, kde je 600 až 700 prázdnych bytov. Ukázalo sa, že investor zavádza verejnosť," domnieva sa Zuzana Balážová. Podsúvaný rakúsky vzor skôr varuje, ako ide príkladom. Ani 100-tisícová ročná návštevnosť rakúskej bane Kremničanov neohúrila, veď len samotné múzeum mincí navštívi za rok 50-tisíc návštevníkov. Medzi najväčšie atrakcie v meste patrí okrem historických pamiatok aj termálne kúpalisko. Jeho majiteľ Jozef Mičo je jedným z podnikateľov v cestovnom ruchu, ktorí ťažbu odmietajú. "Povrchový lom môže zásadne ovplyvniť kvalitu a výdatnosť termálneho prameňa," tvrdí rodák z Terchovej, ktorý v Kremnici vidí obrovský potenciál. Starobylé banské mesto, už beztak podkopané ako ementál, sa roky snaží o zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Cestovný ruch je beh na dlhé trate, ale pomaly začína prinášať ovocie. Svedčí o tom aj nedávno získaný grant Európskej únie na rozvoj turizmu vo výške 120 miliónov korún. Kremnica Gold tvrdí, že záujem o mesto by vďaka bani ešte vzrástol. Kanaďania musia v zmysle smerníc EÚ zriadiť rekultivačný fond, ktorý bude pod správou štátu a mal by pokryť náklady na "kompletnú rekultiváciu územia". Na odkalisku môže po vyťažení kremnického zlata niekedy v roku 2018 vzniknúť napríklad golfové či futbalové ihrisko, povrchový lom sa môže premeniť napríklad na botanickú záhradu.

Voľby za dverami: Ťažba zlata dominuje aj v predvolebnej kampani komunálnych volieb. Nikto sa neodváži vyrukovať s postojom žehnajúcim zámer kanadských zlatokopov. Odpísal by sa bez boja. O primátorské kreslo sa uchádza aj Zuzana Balážová. Nezainteresovaní sa domnievajú, že si na odpore proti ťažbe zlata robí volebnú kampaň. "Rozhodla som sa kandidovať, keď mi Kanaďania ponúkli, že odkúpia náš dom. Podplácajú ľudí, nechceme nechať nič na náhodu," vraví. O osud Kremnice sa však stále viac zaujímajú cudzí a prisťahovalci ako starousadlíci. Tí vyčkávajú, majú to v povahe. "Mám ovocný sad. Zadarmo vám ponúknem svoju úrodu. Prídete a pooberáte si ju motorovou pílou," uvádza archivár Dano Kianička ako paralelu k plánovanej ťažbe. Je prišelec. Kremnicu si zamiloval a po skončení školy sa sem presťahoval. "Nie sme ekologickí aktivisti, ktorí sú proti pokroku. Ide nám o budúcnosť. Nemáme záujem o supermodernú ekologickú baňu a najlepšie dostupné technológie. My prosto nechceme žiadnu zlatú baňu."

JURAJ SEDLÁK

obsah | publicistika