Chránená bude možno štvrtina Slovenska

"Doterajšie územia neposkytovali dostatočnú ochranu celoeurópsky ohrozením vtákom ako dropy, hlucháne či orly kráľovské, ktoré boli inde už nenávratne vyhubené," hovorí Rastislav Rybanič zo Spoločnosti na ochranu vtáctva. Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že návštevníci sa nemusia báť nijakých zákazov. Obmedzenia sa budú vzťahovať najmä na vlastníkov pôdy a lesov - nebudú môcť pestovať určité druhy rastlín, hnojiť, rúbať stromy a kríky, kosiť. Ak sú vtáčie územia pri vode, v čase hniezdenia bude zakázaná vodná turistika a používanie plavidiel. Ministerstvo navrhlo 38 vtáčích území. Dnešné chránené územia kopírujú len z polovice. Vláda včera schválila iba navrhovaný zoznam, o každom území bude ešte ministerstvo hovoriť s vlastníkmi.

"Ochranári absolútne ignorujú ekonomické podmienky štátu. Keď bude mať slovenská ekonomika na to, aby bolo u nás toľko parkov, dobre, my sa nebránime. Dožadujeme sa iba svojho práva," hovorí Juraj Vanko z Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.

Vlastníci sa boja, že štát ich bude obmedzovať, ale nič im nezaplatí. Len za obmedzenie hospodárenia v dnešných chránených územiach by mali dostať asi miliardu. V rozpočte má na to ministerstvo vyčlenených len 10 miliónov. Minister László Miklós priznáva, že financovanie bude tvrdým orieškom. "Vieme, že vláda schválila z rozpočtu len zlomok toho, čo ministerstvo žiadalo." Argumentuje, že na vtáčích územiach by mal s finančnými náhradami pomôcť aj Európsky poľnohospodársky usmerňovací a garančný fond.

Odhadované náklady na náhrady sú 2,5 miliardy korún, ide však o hrubý odhad, keďže konečný rozsah chránených území a rozsah obmedzení bude jasný až pri definitívnom vyhlásení lokalít za chránené. Vyhlásenie prvého územia odhadujú na koniec roka.

Čo všetko na Slovensku chránime

Dobročský prales ako zvyšok pôvodného lesa, ktorý sa vyvíjal tisícročia. Pre verejnosť je úplne uzavretý, možné sú iba odborné exkurzie so sprievodcom z Lesného závodu Čierny Balog. Rástol tu aj najmohutnejší strom Európy - jedľa stará 500 rokov, s priemerom kmeňa 193 centimetrov. Vyvrátila ju však búrka.

Sopky

Najvyššia sopka na Slovensku je Poľana, obvod jej krátera je 24 metrov, Prírodný výtvor v Cerovej vrchovine, ktorý pripomína lávový prúd. Je to kamenný vodopád zo sopečnej horniny - čadič známy ako Šomoška, Kamenné more v Štiavnických vrchoch pri obci Vyhne - vzniklo z rozpadnutého sopečného vodopádu.

Jaskyne

Najdlhší jaskynný komplex je demänovský, pred dvoma týždňami sa podarilo zdokumentovať ďalšie tri kilometre, takže dnes má dĺžku 33 km, Najvyšší kvapeľ na svete - Stĺp hrôzy v Zvonivej diere v Slovenskom krase (20 metrov), Najväčšou ľadovcovou jaskyňou je Dobšinská ľadová jaskyňa - bola prvou osvetlenou jaskyňou v Európe, Za jednu z najkrajších jaskýň na svete sa považuje Ochtinská aragonitová jaskyňa.

Priepasti

Najväčšie sú v Slovenskom krase (Čertova diera, Brázda).

Drahokamy a vzácne kovy

Pri obci Dubník v Prešovskom kraji sú opálové bane, v ktorých sa ťažil vzácny drahokam opál. V 19. storočí boli najväčším zásobovateľom svetových trhov, najkrajší kus vyťažený v roku 1775 je vo Viedni, Zlato sa ťažilo najmä v okolí Kremnice, ale napríklad aj vysoko na Kriváni a získavalo sa aj ryžovaním v potokoch v Tríbeči, Považskom Inovci a Partizánskej Lupči.

Jazerá a vodopády

Najviac jazier je vo Vysokých Tatrách - 215, z toho na slovenskej strane 175, všetky ľadovcového pôvodu. Najvyššie je Veľké Hincovo pleso, najväčšie Štrbské pleso. Vo Vysokých Tatrách je aj náš najdlhší vodopád pomenovaný podľa Andreja Kmeťa (80 m).

Nálezy z praveku

Najvzácnejšími a najstaršími nálezmi sú odtlačok dinosaura z Tichej doliny vo Vysokých Tatrách, či lebka neandertálca nájdená v Gánovciach pri Poprade - originál je dnes v Národnom múzeum v Prahe.

Termálne pramene

Najteplejší je v Piešťanoch (Traján s teplotou 68 stupňov), najvýdatnejšie sú Oravice (100 litrov vody za sekundu).

Gejzír

Jediný v Európe je v Herľanoch, erupcie spôsobuje oxid uhličitý, ktorý nasycuje vodu, keď vznikne pretlak, voda vystrekne. Stáva sa tak raz za 32 - 34 hodín, gejzír za 25 minút vyvrhne 6000 litrov pitnej minerálnej vody.

Ostrovy

Najväčší riečny ostrov Európy - Žitný, vznikal dva milióny rokov usádzaním pieskov a štrkov, pod ním je naša najväčšia zásobáreň pitnej vody.

Unikátne zvieratá a rastliny

Zvieratá a rastliny, ktoré sa nedajú nájsť nikde inde, tzv. endemity (rosnička zelená, mlok karpatský, lykovec muránsky…), Žije u nás jediný druh korytnačky (močiarna v rezervácii Tajba v Strede nad Bodrogom a v Starej Nitre), mäsožravé rastliny. V zvernici zubria obora v Topoľčiankach žije i najväčší stredoeurópsky cicavec zubor hrivnatý, ktorý v celej Európe vyhynul.

Morská voda

V obci Číž v okrese Rimavská Sobota je prameň minerálnej vody morského pôvodu.

Meteorit

Jeden z najväčších, ktorý spadol na naše územie, je dnes v Národnom múzeu v Budapešti. V minulom storočí dopadol veľký meteorit v roku 1994 v Rumanovej pri Seredi.

Ropa

Ropa prirodzene vyviera pri obci Korňa neďaleko Turzovky - Korňanský ropný prameň.