Aj cirkev na Slovensku čakajú zmeny

"Katolícka cirkev na Slovensku sa ocitla v určitom závetrí, nepozorovať tu také zrážky medzi konzervatívnejšími a liberálnejšími prúdmi ako v Španielsku či v iných krajinách," skonštatovala riaditeľka Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví Michaela Moravčíková.

Slovenské katolícke duchovenstvo pôsobí dojmom pevného monolitu, ale je to len zdanie. Aj tu možno vnútri cirkvi pozorovať rôzne prúdy či línie. Nespokojnosť a chuť po reformách však navonok prejavujú iba niekoľkí jednotlivci, väčšinou mladí kňazi a perspektívni teológovia. Niektorí z nich sú často prekladaní, iní radšej odišli do zahraničia. Kedysi veľmi aktívny kňaz Marián Prachár bol preložený na malú farnosť v Beladiciach. "Dostali sme pravdy a dogmy, aby sme ich strážili pre ľudí, ale tí, pre ktorých sú, im prestali rozumieť, lebo neznejú v reči súčasnosti," povedal. Cirkev by podľa neho mala pružnejšie reagovať na zmeny v okolitom svete.

Známy kazateľ z františkánskeho rádu Ján Krstiteľ Balázs pracuje v knižnom vydavateľstve, lebo nemôže slúžiť omše. Jeho okolie sa domnieva, že pobúril cirkevnú vrchnosť svojimi kázňami, v ktorých sa nevyhýbal ani zakázaným témam. Je napríklad aj za otvorenú diskusiu o odluke cirkvi od štátu.

Salezián Anton Srholec sa venuje útulku pre bezdomovcov a vyčíta cirkevnej hierarchii, že sa odtrhla od života. " Po páde komunizmu sme sa začali príliš orientovať na materiálne hodnoty, preto dnes pociťujeme stratu duchovnej podstaty, na Slovensku však prežívame aj krízu v hlásaní Evanjelia, Ježišovej zvesti," zdôraznil Srholec.

Aj bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky vo Vatikáne Marián Servátka si myslí, že cirkev na Slovensku sa príliš sústreďuje na majetky "a menej na nasledovanie Krista v chudobe, k čomu tak naliehavo vyzýval biskupov celého sveta Ján Pavol II.".

Naopak, slovenskí biskupi niekedy chceli byť "pápežskejší ako pápež", a tak do návrhu základnej zmluvy so Svätou stolicou presadili napríklad ustanovenie o tom, že Slovenská republika bude podporovať katolícke mládežnícke organizácie. Vysoký predstaviteľ Svätej stolice vtedy Servátku požiadal, aby oznámil domov, že Vatikán si to nepraje, lebo by to mohlo vyznieť diskriminačne proti iným cirkvám. "Oznámil som to členom zmiešanej časti slovenskej komisie pre prípravu zmluvy, ale zrejme trvali na svojom, lebo ustanovenie tam zostalo," dodal bývalý veľvyslanec.

Moravčíková predpokladá, že modernizácia v politike Vatikánu bude pokračovať aj po zvolení nového pápeža. "Určite sa budú ďalej a hlbšie otvárať otázky ekumenizmu a medzináboženského dialógu," spresnila. Čo sa týka ďalších zmien v doktríne cirkvi, to už bude závisieť aj od osoby najvyššieho pontifika .

"Predpokladám však, že sa budú prinajmenšom znova preberať a možno i po novom formulovať problémové témy, pričom osobitný dôraz sa položí na otázky spojené s pokrokom vedy a bioetikou," uzavrela Moravčíková.