Ivan Gašparovič sa stal novým prezidentom

Slovensko má od poludnia nového prezidenta. Ivan Gašparovič zložil sľub do rúk predsedu Ústavného súdu počas slávnostnej schôdze parlamentu v bratislavskej Redute. Po zložení sľubu nový prezident predniesol inauguračný príhovor. Na Gašparovičovej inaugurácii bolo 500 hostí.

"Som za trhovo orientovanú ekonomiku, ale nie za trhovo organizovanú spoločnosť," povedal Gašparovič v prejave. Obrátil sa v ňom na všetkých slovenských občanov. Pripomenul, že počas svojich ciest sa stretával s naliehavou otázkou: Kedy už bude lepšie? Dodal, že je lepšie nedávať nesplniteľné sľuby. Videl som na Slovensku sociálne i intelektuálne ponižovanie, povedal nový prezident a položil si otázku, či si politici ctia občana, hoci to sľubovali. Kritizoval aj ignorovanie princípov zakotvených v ústave, ale pripomenul, že to neznamená, že by Slovensko nemalo hľadať svoju cestu riešenia ekonomických a sociálnych problémov. Dodal však, že ho ruší benevolencia, s akou pristupujú politici k európskej sociálnej charte.

Po slávnostnej schôdzi sa hostia pešo presunuli na ekumenickú bohoslužbu Te Deum do Dómu sv. Martina, ktorú celebroval rímskokatolícky arcibiskup Ján Sokol a generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Július Filo. Následne po omši novozvolený prezident s manželkou Silviou prejde spolu s predsedom parlamentu, premiérom i exprezidentom Michalom Kováčom a ich manželkami do Miestodržiteľského paláca. Tam sa uskutoční slávnostný obed, na ktorom bude prítomný aj R. Schuster s manželkou Irenou.

Pred 16:00 by mal I. Gašparovič prísť do Prezidentského paláca na Hodžovom námestí, kde ho privíta jeho predchodca. Spoločne vykonajú prehliadku Čestnej stráže prezidenta SR a potom sa I. Gašparovič prihovorí z balkóna občanom. Po privítaní bude nového prezidenta čakať prvá tlačová konferencia. Na večer je pripravená slávnostná recepcia, ktorá sa uskutoční na Bratislavskom hrade.

Gašparovič zvíťazil v prezidentských voľbách 17. apríla tohto roku, keď získal 59,91 percenta hlasov, čo znamená 1 079 592 voličov. Jeho súpera Vladimíra Mečiara volilo 40,08 percenta, čiže 722 368 voličov. Účasť na aprílových voľbách bola 43,5 percenta.


Gašparovič: Neprišiel som rozbiť koalíciu

Prezidentom ste sa stali ako opozičný politik. Akú dávate záruku nezávislosti úradu hlavy štátu?

Prezidentom som sa stal ako kandidát voličov, z tohto pohľadu by som teda nehovoril, že ako opozičný politik. Navyše to, čo hovoríte, nesedí ani z politického hľadiska, pretože ma nevolili len prívrženci opozičných strán, ale vo veľkej miere aj ľudia podporujúci vládne strany. Ak sa ma pýtate, či sa dokážem správať ako nie opozičný politik, odpoveď je, že samozrejme. Už z toho, čo som povedal, je jasné, že nemienim byť prezidentom politických strán. Na druhej strane sa však nemôžem vzdať svojej politickej filozofie. Pochádzam zo strany, ktorá je centristickou s odchýlkou doľava a aj moje myslenie je, prirodzene, skôr naladené na sociálnu politiku. Ak sa budem správať ako politik sociálneho zamerania, to predsa ešte neznamená, že je to správanie straníckeho politika.

Podporoval vás Smer, je tu vaše HZD a tieto väzby sa nedajú len tak pretrhnúť. Ako si zachováte odstup?

Povedal som, že politická filozofia mi ostáva. Program, ktorý má HZD, je aj mojím programom. Iné by však bolo, ak by som presadzoval členov politických strán do odborných funkcií, potom máte pravdu, že by išlo o uplatňovanie straníckych postojov.

Ide o to, či nebudete uprednostňovať záujmy napríklad Roberta Fica.

Nie. S Robertom Ficom a Smerom sme si jednoznačne vysvetlili postoje už vtedy, keď sa rozhodli, že ma budú podporovať. Vysvetlili sme si aj moje postavenie do budúcnosti, ktoré chcem budovať na princípoch, o ktorých som už hovoril. Nakoniec, veď hneď po voľbách sme sa názorovo v niektorých veciach trochu rozišli. Nechcem tým však povedať, že strana Smer bude pre mňa niečím absolútne nezaujímavým. Bude pre mňa zaujímavá tak ako každá politická strana činná v politike.

Koalícia pred druhým kolom volieb vyzvala ľudí nevoliť vás, HZDS je zasa kvôli Mečiarovi k vám zdržanlivé. Možno v takejto situácii spolupracovať?

Iniciatíva na spoluprácu pôjde z mojej strany ku každému politickému subjektu. Najmä čo sa týka otázok riešenia postavenia štátu, zahraničnej a domácej politiky, sociálnej aj ekonomickej oblasti. Nebolo by správne, ak by som sa vyhýbal stranám, s ktorými mám z hľadiska osobného či politického zdržanlivé vzťahy. Budem chcieť rokovať so stranami o každom z týchto problémov. Ako sa k tomu postavia ony, to už bude vec týchto strán. Čo sa týka HZDS, vo veľa oblastiach má odborníkov, s ktorými som spolupracoval, schádzam sa s nimi aj dnes a nevidím dôvod, aby som sa ich nespýtal na názor, ak ho budem potrebovať počuť. Aký postoj k tomu zaujme predseda Mečiar, to bude jeho problém.

Ale Mečiar dal stop na vašu osobu, ako budete komunikovať s HZDS?

Záleží na tom, ako vážne budú členovia HZDS brať tento príkaz Vladimíra Mečiara, ako ste to vy nazvali. Som presvedčený, že v HZDS je stále dosť ľudí, ktorí vedia rozmýšľať reálne, racionálne a ktorí dokážu pochopiť, čo je pre situáciu na Slovensku horšie a čo lepšie.

Vaše vzťahy s politikmi majú svoju históriu aj pri vládnej koalícii. Nie sú to mantinely pre spoluprácu troch najvyšších ústavných činiteľov?

Nie. Ak chceme prijímať rozhodnutia v prospech občana, nijaký takýto mantinel medzi nami nemôže byť. Nemyslím, že terajšia vláda a predstavitelia parlamentu by mohli mať dôvod na také správanie, že by sme spolu nerokovali. Bol by som nerád, ak by niekedy môj postoj k stranám, vláde či parlamentu vyznel ako vnášanie niečo negatívneho. Budem sa orientovať na presadzovanie pozitívnych vecí, teda toho, čo Slovensko najviac potrebuje v tejto politicky nervóznej klíme. V nijakom prípade nechcem nahradiť štátne orgány, vládu ani Národnú radu, ale kompetencie, ktoré mi dáva ústava, chcem jednoznačne uplatňovať. A to si budeme musieť medzi sebou vysvetliť.

Myslíte, že váš predchodca bol málo razantný, keď máte potrebu to teraz zvýrazňovať?

K tomu, či bol prezident Schuster málo razantný, alebo nie, sa nebudem vyjadrovať. Ale je všeobecne známe, že komunikácia medzi troma najvyššími ústavnými činiteľmi nebola taká, aká by mala byť.

Vinou koho?

Všetkých troch. Prečo si myslíte, že sa to po vašom nástupe zmení?

Urobím všetko pre to, aby sa tak stalo, a my sme sa správali, ako od nás ľudia očakávajú.

Pred voľbami ste sa vyjadrili, že koaličným stranám viac vyhovoval ako prezident Vladimír Mečiar. Aký dôvod mohli mať?

Nechcem už hovoriť o veciach, ktoré sa vtedy bežne spomínali, teda o vzájomných dohodách a stretnutiach. Je to už história. Chcem, aby ponímanie môjho vzťahu s vládou a parlamentom bolo pozitívne.

Jednou z kľúčových úloh prezidenta je poverovanie zostavením novej vlády, kde sa dajú očakávať veľké tlaky na hlavu štátu. Podľa čoho sa budete rozhodovať?

Prijateľné bude pre mňa zoskupenie strán, ktoré mi prinesie na papieri dohodu, že má v parlamente viac ako 76 hlasov. Môže sa stať aj to, že takýto návrh nedostanem. Nebojím sa povedať, že v takom prípade môžu prísť do úvahy návrhy na zostavenie úradníckej vlády.

Ďalšou kompetenciou je vymenovanie veľvyslancov. Rudolf Schuster v tejto súvislosti naznačoval pokusy koalície o kupčenie. Pripúšťate v tomto dohody s vládou?

Vláda navrhuje veľvyslancov, prezident ich schvaľuje. To je odpoveď na vašu otázku. Môže dôjsť k situácii, že na niektorých menách sa nezhodneme. Ale aj v tomto prípade by som bol rád, ak by to tak nebolo.

Prenikli informácie, že šiesti veľvyslanci nedostali bezpečnostnú previerku. Odvoláte ich?

Je to vážna vec. Budem sa musieť stretnúť s ministrom zahraničných vecí a zistiť, ako dlho sú tam a o čo ide. Ak je to jednoznačné, budem musieť veľvyslancov odvolať.

Je pravda, že minister Kukan s vami tieto mená už konzultoval?

Mal som niekoľko konzultácií s pánom ministrom, ale o otázkach, ktoré sa týkajú najbližších krokov, čo ma čakajú po nástupe do úradu.

Povedali ste, že chcete zmierňovať dosahy negatívnych reforiem na občana. Ktoré reformy považujete za negatívne?

Povedal som, že reformy sú potrebné, ale pri ich prijímaní nemali jednotliví ministri a vláda ujasnené dosahy, najmä sociálne, na občana. Z toho pohľadu si myslím, že bude treba niektoré veci korigovať. Je to otázka vlády a parlamentu, ale chcem aj v tomto smere pôsobiť.

Jediné, čo môžete, je vracať zákony.

Iste, ale mojou politikou nebude, že jeden zákon za druhým vrátim. V rámci reforiem je niekoľko noriem, ktoré ešte neboli prijaté a bude treba o nich diskutovať.

Zdravotná reforma a vysokoškolský zákon. Ako sa k nim postavíte?

Ešte stále pôsobím ako učiteľ na vysokej škole a tento zákon sa ma dotýka. Ak je v spoločnosti názor, že zákon má chyby, nevidím dôvod, aby som nediskutoval so zástupcami študentov a ministerstiev. Dá sa očakávať, že sa budem chcieť zúčastniť na diskusii o tomto zákone. Ak z nej vyjde, že tento zákon niektoré skutočnosti nerešpektuje, prečo by som ho nevrátil.

Vláda je menšinová a vracanie zákonov prezidentom jej môže spôsobovať vážne problémy. Uvedomujete si to?

To je problém menšinovej vlády, nie prezidenta.

Ako opozičný politik ste pôvodne presadzovali predčasné voľby. Prečo ste zmenili názor, keď sa situácia v parlamente nezmenila?

Otázka predčasných volieb sa pre mňa skončila referendom. Mojím cieľom nie je rozbiť koalíciu či vyprovokovať nové voľby. Či strany a situácia v štáte túto otázku znovu nenastolia, to je vec týchto strán, nie prezidenta. To platí aj pri výmene vlády. Tá nie je vecou prezidenta, ale strán v parlamente, ktoré nie sú schopné podržať svoju vládu pri prijímaní zákonov.

Hovoríte, že politická klíma je nervózna. Čo je príčinou?

Dnes je na Slovensku politický boj medzi stranami o postavenie pri vedení štátu. V tomto smere nie je súrodá koalícia ani opozícia. Jeden týždeň je koaličný partner na strane opozície, druhý týždeň je opozičný partner na strane koalície. Túto nervóznu politickú klímu treba upokojiť. Viem, že to nie je možné urobiť za deň, dva. Bude trvať roky, kým sa na Slovensku zjednotia strany, ktoré majú približne rovnaký program. Potom budú môcť súťažiť o pozíciu pri vedení štátu bez toho, aby sa museli spoliehať na ľudí, ktorí nie sú s nimi programovo totožní. Kríza na Slovensku je aj preto, že vo vláde je strana liberálna, konzervatívna, nacionálna a aj strana, ktorá je raz na jednej a raz na inej strane. Každá má svoju filozofiu, ktorá je v kontroverzii s filozofiou inej vládnej strany. Zoberte si ANO a KDH. Aby sa dostali do vlády, schválili v parlamente spoločný program, a to proti vlastnej filozofii. Po jeho schválení sa každá okamžite opäť postavila na vlastnú filozofickú platformu. Potom vzniká spor, keď nedokážu plniť programové záväzky. Kým sa toto neodstráni a vo vláde nebudú programovo blízke strany, alebo vládu nezostaví silná strana, ktorá bude mať dostatočnú silu v parlamente, na Slovensku sa tieto žabomyšie vojny, ktoré majú vážny vplyv na život občanov, neskončia.

Udrží sa podľa vás vláda do konca volebného obdobia?

Systém, ktorý dnes vládne v slovenskom parlamente, nasvedčuje, že je schopná dovládnuť. Chcem ešte dodať, že určite nemôžem dosiahnuť, že na budúci rok tu budú tri, štyri silné strany. Ale myslím, že je potrebné urobiť všetko pre to, aby sa politické strany a ich predstavitelia navzájom rešpektovali a dokázali uznať pravdu toho druhého.

Prezident Schuster sa vymedzoval voči vláde kritickými správami o stave v spoločnosti. Bude to aj vaša prax?

Nechcem vyvolávať negatívne ovzdušie v spoločnosti, ale ak bude kritika oprávnená, určite sa jej nevyhnem.

Vaši predchodcovia vo funkcii začínali ako provládni a skončili v opozícii. U vás je to naopak, ale aký bude záver?

Prajem si, aby bol záver taký, že keď sa mi bude končiť päťročné prezidentské obdobie a už nebudem znovu kandidovať, ľudia povedia - škoda.

NORA SLIŠKOVÁ, (pi)

obsah | Slovenská republika