Gašparovič hodnotil Slovensko

Pozitívne smerovanie Slovenska je očividné a tým aj povzbudzujúce. Vo svojej prvej Správe o stave republiky to v Národnej rade SR konštatoval prezident Ivan Gašparovič.

K takémuto tvrdeniu ho podľa vlastných slov oprávňuje to, že reprezentuje Slovensko, ktoré je už etablované v demokratickom medzinárodnom spoločenstve, ako krajinu čoraz vyššieho kreditu svojej politiky. V súvislosti s týmito slovami dodal, že "najťažší boj krajiny počas jej samostatnej existencie bol v zásade vybojovaný." Pripomenul, že Slovensko je plnoprávnym členom euroatlantických integračných zoskupení.

V úvode svojho vystúpenia pripomenul úspechy slovenskej diplomacie, ku ktorým chce podľa vlastných slov naďalej prispievať. "Naša zahraničnopolitická orientácia je pozitívna a nezvratná," zdôraznil Gašparovič. Tvrdí, že nezvyklá dynamika medzinárodného vývoja ho od počiatku vtiahla do významných rozhodovacích procesov. Pripomenul prvú účasť slovenského prezidenta na Valnom zhromaždení OSN, či hostiteľské povinnosti hlavy štátu počas summitu amerického a ruského prezidenta v Bratislave. Spomenul aj minulotýždňovú návštevu Svätej stolice, keď sa stal iba tretím prezidentom, ktorého pápež Benedikt XVI. prijal. "I to svedčí o miere akceptácie tejto krajiny," dodal prezident, ktorý očakáva, že veľké príležitosti pre slovenskú diplomaciu a zahraničnú politiku núka nadchádzajúce obdobie, keď sa s veľkou pravdepodobnosťou Slovensko ujme na dva roky pozície nestáleho člena BR OSN.

Prezident využil príležitosť na poďakovanie sa Národnej rade SR za jej "konštruktívny prístup" k nedávnemu schváleniu ústavnej zmluvy EÚ. "Iste viete, že sám patrím medzi kritikov - možno umiernených - tohto dokumentu, lebo okrem iného napríklad neponecháva dosť miesta národným parlamentom v procese prípravy rozhodnutí únie," konštatoval Gašparovič. Domnieva sa, že síce nemáme na Slovensku recept na riešenie vzniknutej krízy EÚ, ale v tejto súvislosti pripomenul začiatok 80. rokov, keď Európa stála na prahu jadrovej vojny. "V porovnaní s výdavkami, čo nás stála táto bipolárna Európa, je tých pár miliárd eur, o ktoré sa dnes sporia európski lídri, malá suma," vyhlásil prezident. Preto plne podporuje krok nových členských štátov a dovolil si navrhnúť politikom bohatších európskych krajín, aby uvažovali podobne.

Zároveň konštatoval, že ak Slovensko a jeho diplomacia dozrela, tak vďaka podpore a vyspelosti občanov. "Mali by sme sa spoločne pričiniť, aby Slovensko zostalo dôveryhodným, čitateľným a rešpektovaným partnerom ako vnútri integračných zoskupení, tak aj voči ďalším krajinám a medzinárodným organizáciám, s ktorými máme záujem rozvíjať spoluprácu," vyzval prezident vo svojom prejave.

Po úvodnom pozitívnom hodnotení zahraničnopolitického postavenia a smerovania Slovenska prešiel prezident Ivan Gašparovič vo svojej Správe o stave republiky ku kritike. Dotkol sa jej predovšetkým pri zmienke o sociálnom postavení občana, o regionálnych rozdieloch, či o zvyšujúcej sa kriminalite. Sociálne zisky takmer 15-ročnej ekonomickej transformácie podľa neho prichádzajú s veľkým oneskorením. Konštatoval, že reformami najviac dotknuté vrstvy obyvateľstva nadobudli pocit krivdy a presvedčenie, že politika súčasnej moci sa rozchádza so záujmami občana.

"Nepreviazanosť a nesystémovosť reforiem spôsobujú občanom problémy," dodal Gašparovič, zároveň zdôraznil, že proti reformám nie je, len nabáda "k triezvemu úsudku, kritickému rozumu a k oslabeniu eufórie niektorých politikov z hodnotenia spoločnosti." Vyhlásil, že reformám je potrebné dať čas, kým sa ich účinky prejavia. Prezident pripomenul, že síce Slovensko zahraničné médiá označujú za investičný raj, v skutočnosti sa však u nás investuje menej ako v okolitých štátoch. Zároveň skritizoval, že investorov k nám láka predovšetkým lacná pracovná sila, pretože na nej získajú oveľa viac, ako na nízkych daniach. Za najzávažnejší sociálny problém označil Gašparovič stav a vývoj nezamestnanosti. Tvrdí, že jej pokles nezaznamenal reálne umiestnenie nezamestnaných na pracovné miesta a nepodarilo sa ani vyriešiť podiel dlhodobo nezamestnaných. Napriek spomenutému však prezidentove tvrdenia nespochybňujú štatistické zisťovania, ktoré naznačujú, že trend v nezamestnanosti je klesajúci. Ďalším závažným problémom sú podľa hlavy štátu veľké regionálne rozdiely.

Prezident kritizoval aj dôchodkovú reformu, v ktorej sa síce úpravou priebežného prvého piliera, posilnením princípu zásluhovosti, zatraktívnila aj výška dôchodkov. Ako sociálne nespravodlivá sa však javí skutočnosť, že nastali krikľavé rozdiely vo výške dôchodkov. "Dávam si sám pre seba otázku, aká je to reforma, keď rok po spustení zistím, že na ňu nemám zdroje a musia sa robiť vážne zmeny?", opýtal sa prezident, ktorý si položil rečnícke otázky, či je to "dôsledok snahy o rýchle riešenie" alebo "nepoznanie a nesprávne zhodnotenie stavu veci." V súvislosti so zdravotníckou reformou Gašparovič upozornil, že zdravie je najvyššia hodnota a nemôže sa obrátiť na trhovú položku. Konštatoval tiež, že na liberalizáciu trhu a trhové prostredie sme v zdravotníctve ešte nedozreli. Týmito slovami pritom narážal na rozsah a dynamiku privatizácie.

Kritiku adresoval prezident aj smerom k rezortu školstva, ktorý nedokázal zabezpečiť obsahovú reformu výchovy a vzdelávania, ako aj zaviesť čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Situáciu v základnom a strednom školstve zhodnotil ako nedobrú. "Oslabilo sa vyučovanie k občianstvu, vlastenectvu a všeobecným hodnotám etiky," dodal Gašparovič. "Mýtus o kvalitnom vzdelávaní, na ktoré sme boli takí hrdí, je už minulosťou," povedal. Na Slovensku sa čoraz viac rozmáha vláda politických strán na úkor profesionalizmu v riadení štátu a vecí verejných. V Správe o stave republiky to dnes pred plénom konštatoval prezident Ivan Gašparovič. Dodal, že pomer síl v národnej rade sa zásadne zmenil v dôsledku odchodu poslancov z väčšiny poslaneckých klubov. "Medzi poslancami sa objavili podozrenia na rôzne netransparentné získavanie politickej podpory, čo v očiach verejnosti znižuje autoritu a dôveryhodnosť nielen parlamentu, ale i ďalších orgánov reprezentujúcich štát," skritizoval Gašparovič.

Kritiku si z jeho úst vypočuli aj poslanci, keď sa venoval ich práci a schvaľovaniu zákonov. Upozornil na časté novelizácie zákonov, keď sa nanovo prijímajú krátko po tom ako nadobudli účinnosť a v niektorých prípadoch ešte aj pred jej nadobudnutím. Kritizoval, že poslanci často novelizáciou jedného zákona novelizujú i ďalšie, pričom takýto spôsob majú využívať vo výnimočných prípadoch a nemá sa stať pravidlom. V súvislosti s právnou stabilitou upriamil pozornosť na závažný spoločenský problém, ktorým je trestná činnosť. Venoval sa pritom nielen trestnej činnosti, ktorá sa priamo dotýka občana, ale tunelovaniu, korupcii, či klientelizmu. S týmto vývojom nemôže byť nikto spokojný, ako ani so situáciou v objasňovaní trestných činov, ktorá zrejme súvisí s poddimenzovaním vyšetrovacích činností. Personálne poddimenzované sú však podľa hlavy štátu aj súdy a prokuratúra. "V ostatnom čase vnímam určitú pasivitu súdneho stavu. Je na sudcoch a ich organizáciách, aby sa nad tým zamysleli," konštatoval Gašparovič.

Prezident tiež skritizoval stúpajúcu silu médií, pričom tie sa nie zriedka využívajú v politickom boji. "V honbe za sledovanosťou sa zanedbáva pôvodná tvorba a prednosť dostáva gýč a brak," konštatoval prezident. Podľa neho sa spoločnosť spolieha už len na pôsobenie trhu. Ten však nie je všemocný. "Som za trhovú ekonomiku, ale nie za trhovú spoločnosť a jej trhovú morálku," dodal Gašparovič, podľa ktorého sme svedkami ako medzi ľuďmi rastie egoizmus a v politike hrubosť, ignorancia a veľká povrchnosť k sociálno-rozvojovým, kultúrnym, vzdelanostným a duchovným potrebám. Médiá majú podľa neho podiel na absencii verejnej diskusii, ktorá neveští nič dobré. Nevytvára sa totiž konsenzus, ktorý by vytváral spoločenský tlak rešpektovať najlepšie riešenia. Médiá totiž podľa Gašparoviča povýšili politikov i ministrov na takmer výlučných rezortných hovorcov a hovorcov verejnosti, kde dostávajú priestor, aj keď často, nemajú čo povedať.

Prezident Ivan Gašparovič sa vo svojej Správe o stave republiky, s ktorou dnes vystúpil v parlamente, nevenoval len hodnoteniu niektorých spoločenských javov, ale na záver aj načrtol hlavné úlohy, ktoré pred spoločnosťou stoja. Predovšetkým apeloval na to, aby sa občan stal stredobodom všetkých aktivít orgánov verejnej správy. Vyzval tiež na skvalitnenie práce poslancov, ako aj na prípravu nového volebného systému zabezpečujúceho kvalitu zastupiteľských orgánov. Upozornil aj na problém, aby sa odbornosť stala prioritou pred straníckosťou. Medzi hlavné úlohy prezident tiež zaradil skvalitnenie rozhodovacej a preventívnej činnosti súdov, prokuratúry a polície. Zdôraznil aj potrebu vytvoriť podmienky pre rozvoj vedeckého výskumu a vývoja v SAV a na vysokých školách, zabezpečiť obsahovú a formálnu výstavbu školstva na všetkých stupňoch. Myslí si, že štát by mal dbať o dobré zdravie občanov, ako aj zvýšiť starostlivosť o starších ľudí. Rovnako pripomenul aj podporu cirkevných a občianskych organizácií, ktoré formujú duchovný, humanistický, kultúrny profil občana. Gašparovič prisľúbil, že pri svojich rokovaniach s predstaviteľmi štátu a samosprávy sa bude zaoberať aj týmito otázkami. Za prioritné vo svojej funkcii okrem toho považuje aj budovanie a posilňovanie právneho štátu založeného na úcte k ľudským právam a ich dodržiavaniu. Je podľa neho povinnosťou štátu garantovať základné individuálne práva a slobody, čo prinavráti dôveru občanov k štátnym inštitúciám, ich demokratickému kreovaniu a nakoniec aj k vyššiemu záujmu o politické dianie.

PRAVDA

obsah | Slovenská republika