Peter Gondár: Slovák v zahraničí musí byť trikrát lepší

Môžete opísať vašu profesijnú kariéru, ktorá predchádzala vášmu pôsobeniu v zahraničí?

Po skončení piešťanskej Strednej poľnohospodárskej odbornej školy so zameraním na Sadovníctvo - kvetinárstvo som pokračoval v štúdiu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva, ktorú som ukončil v roku 1997. Hoci mi škola dala dostatočné základy, už vtedy som si uvedomil, že kto chce postúpiť ďalej, musí sa neustále vzdelávať a sledovať najnov-šie trendy doma i v zahraničí. Navyše, záhradná architektúra je špecifická v tom, že ak v nej chce byť niekto dobrý, musí ovládať množstvo vedomostí a zručností z mnohých ďalších odborov - architektúry, dizajnu, estetiky, prírodných vied, informačných technológií a podobne.

Čo bolo hlavným impulzom, na ktorého základe ste sa rozhodli odísť do zahraničia?

Už počas štúdia na strednej škole som využil všetky možnosti, ktoré škola ponúkala - boli sme niekoľkokrát v zahraničí. Neskôr som ako študent vysokej školy z vlastnej iniciatívy absolvoval dve trojmesačné praxe v Nemecku a Holandsku, kde som síce pracoval v odbore, avšak na nižších pracovných pozíciách. Po absolvovaní školy som sa zamestnal v spoločnosti JV Intersad a pri prácach na projekte pre jeden zo špičkových hotelov medzinárodnej siete som si uvedomil, že z hľadiska mojej ďalšej kariéry je dôležité nielen ustavičné vzdelávanie, ale aj perfektné ovládanie minimálne jedného cudzieho jazyka, ktoré je nevyhnutné nielen z hľadiska komunikácie, ale aj prístupu k novým informáciám zo sveta. To bol ten hlavný impulz, na ktorého základe som odišiel do USA, kde som 18 mesiacov pracoval a študoval na univerzite.

Čo považujete z hľadiska vášho budúceho profesijného rozvoja za hlavný prínos praxe v zahraničí?

Bezpochyby je toho viac. Páčilo sa mi to, že v USA si napríklad vážia a vedia ohodnotiť každú dobre vykonanú prácu - prácu lekára i prácu smetiara. Keď som po návrate na Slovensko koncom minulého roka založil vlastný Ateliér záhradnej a krajinnej tvorby, najmä pri budovaní vzťahov so zákazníkmi som veľa čerpal aj z mojich pobytov v zahraničí. Okrem toho som si definitívne uvedomil, aká dôležitá je sila kontaktov, budovanie mena a schopnosť predať sa tým správnym spôsobom.

Narazili ste v zahraničí na niečo, s čím ste nepočítali, respektíve čomu ste sa ťažko prispôsobovali?

Nedá sa povedať, že by ma niečo veľmi výrazne prekvapilo. Už pri odchode som si bol vedomý toho, že ma tam nikto nebude čakať s otvoreným náručím. Uchytenie v pracovnej oblasti bolo veľmi postupné - zo začiatku som sa aj pre menšiu znalosť jazyka nedostal k práci, na ktorú som bol kvalifikovaný, avšak na konci pobytu som už realizoval samostatné projekty so všetkým, čo s ich prípravou a realizáciou súvisí. Vybudovanie dôvery v zahraničí trvá o niečo dlhšie ako u nás. Je pravda, že dôležitú úlohu zohrávajú certifikáty z renomovaných škôl a referencie od popredných odborníkov či spoločností, avšak o svojich kvalitách musí každý človek presvedčiť vlastnou tvrdou prácou a jej výsledkami.

Majú slovenskí záhradní architekti šancu uspieť na otvorenom európskom trhu? Čo by ste im poradili?

Základným pravidlom je, že vo svete je odborníkov na zahradnú architektúru dosť, takže ak sa niekto chce presadiť v zahraničí, musí byť dva i tri razy lepší ako tamojší odborníci. Druhou možnosťou je vybudovať si meno a kontakty doma a po otvorení jednotného európskeho trhu sa ich prostredníctvom dostať k zahraničným zákazkám a klientom. Pokiaľ ide o mladých ľudí, odporučil by som im využiť každú príležitosť a neváhať na začiatku robiť i na prvý pohľad podradné práce, pretože tie skutočne bývajú odrazovým mostíkom ku kvalifikovanejšej, a tým aj lepšie platenej práci. Peniaze však netreba chápať ako hlavný motivačný faktor - v ďalšej kariére možno oveľa väčšmi ako peniaze zužitkovať nadobudnuté vedomosti, zručnosti a kontakty.

NÁRODNÁ OBRODA

obsah | Slovenská republika