Kresák: Dozrieva čas na odluku cirkví

Peter Kresák zastupuje Slovensko pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu. Je členom Legisltívnej rady vlády. V predchádzajúcom volebnom období bol poslancom Národnej rady.

Ako vnímate vyobcovanie z katolíckej cirkvi poslancov, ktorí podporili interrupčnú novelu?

Ťažko to pochopiť, veď ani v samotnej katolíckej cirkvi, medzi jej duchovnými, sa Desatoro nie vždy striktne dodržuje a nie v každom prípade nasleduje hneď exkomunikácia. Čiže na jednej strane je tu určitá tolerancia a na druhej takéto až teatrálne odsúdenie. Beriem to ako miešanie sa do politiky niektorých predstaviteľov katolíckej cirkvi.

Považujete za zasahovanie do politiky aj výzvy cirkevných predstaviteľov adresované hlave štátu minulý víkend?

Viete, veci sa vždy dajú formulovať rôzne. Medzi riadkami spomínaných výziev sa však dalo jasne čítať, čo chceli predstavitelia katolíckej cirkvi prezidentovi povedať - aby zákon podpísal. Pritom vôbec nepochybujem o tom, ako sa pán prezident rozhodne. V mojich očiach patrí medzi tých politikov, ktorí sa dnes cítia byť spojení s katolíckou cirkvou. Načo potom ten tlak biskupov?

Biskup František Tondra tvrdí, že vyjadrovať sa k interrupčnému zákonu nie je politika, ale morálka.

Čo je morálka a čo politika v tomto prípade? Katolícka cirkev na jednej strane tvrdí, že život vzniká počatím, na druhej strane odmieta počatému životu priznať všetky sviatosti, ktoré sa priznávajú narodenému človeku. Jej duchovní odmietajú pochovávať nenarodené detí so všetkými poctami. A do tretice, niektorí z tých, čo kritizovali novelu, sú zároveň ochotní uznať, že za určitých podmienok by interrupcia mohla byť aj pre nich priechodná. Chcem tým len toľko povedať, že mi tu chýbajú jasné hranice a vidím v tom určité lavírovanie, ktoré je zrejme politikou, čo nie je dobré.

Už pri novelizácii ústavy pred tromi rokmi sa politické sily späté s katolíckou cirkvou pokúsili presadiť zákaz interrupcií. Vidíte odvtedy nejaký posun?

Posun ani nie, cítim skôr tlak, ktorý sa stupňuje alebo zmenšuje v závislosti od priestoru, ktorý vzniká na jeho uplatnenie. Vtedy ten priestor vznikol otvorením základného zákona, som si však istý, že takéto pokusy sa budú opakovať.

Napĺňajú sa vaše obavy pri schvaľovaní základnej vatikánskej zmluvy v jeseni 2000, keď ste hovorili o vážnych právnych problémoch v súvislosti s jej realizáciu?

Nie je to pre mňa radostné konštatovanie, ale naozaj sa potvrdzuje to, na čo sme vtedy v diskusii upozorňovali. Malo sa viac diskutovať, aby sa obsah základnej zmluvy a na ňu nadväzujúcich štyroch vykonávacích dohôd vyčistil a lepšie ozrejmil. Teraz by tu neboli také problémy s čiastkovou dohodou o katolíckej výchove, ktorá zjavne prekračuje rámec základnej zmluvy a predpokladá prienik katolíckej cirkvi do štátneho systému školstva. Pozrite, Česká republika dokázala nedávno v svojom parlamente odmietnuť základnú zmluvu, a nemá s tým nijaký problém.

V Česku však veriaci tvoria už menšinu, zatiaľ čo u nás väčšinu.

Najprv sa otvorme cirkevnej dani, až potom zistíme, koľko ľudí sa u nás skutočne cíti spätých s určitou cirkvou. Výsledky sčítania možno totiž interpretovať rôzne. Zvlášť katolícka cirkev dnes ťaží z istej reakcie spoločnosti na predchádzajúci vývoj. To vidíme aj na viacerých politických reprezentantoch, ktorí sa začali ostentatívne hlásiť k vierovyznaniu a cirkvi, lebo jednoducho majú pocit, že je to v súčasnosti potrebné a žiaduce.

V súvislosti s poslednými udalosťami opäť vyvstáva otázka odluky cirkví od štátu ako možné východisko z problémov. Čo si o tom myslíte?

Podľa mňa by už aj vývoj na Slovensku mohol ísť touto cestou. Viem, že reprezentanti niektorých cirkví to neradi počúvajú, ale po dokončení reštitúcií cirkevného majetku a po tom, čo by sa veriacim umožnilo platiť cirkevnú daň, mohli by cirkvi pôsobiť už samostatne. Nevylučujem, že téma odluky sa objaví vo volebných programoch niektorých strán už v budúcich parlamentných voľbách.

VLADIMÍR JANCURA, PRAVDA

obsah | Slovenská republika