Obyvatelia Topoľčian sa ospravedlnili svojim Židom za pogrom

Obyvatelia Topoľčian sa včera po šesťdesiatich rokoch ospravedlnili židovským obyvateľom mesta za pogrom 24. septembra 1945.

O pogrome v Topoľčanoch sa mimo odbornej verejnosti dlho veľmi nevedelo. Nehovorilo sa o ňom, ale ani nepísalo, možno aj preto, že za pogrom, ktorý sa stal necelých 5 mesiacov po skončení vojny, nemôžu Slováci viniť nikoho iného.

Ako píše historik Ivan Kamenec, hoci udalosti v Topoľčanoch trvali niekoľko hodín, vzrušili nielen slovenskú verejnosť, ale aj najvyššie vládne a politické miesta v Československu.

Protižidovské nálady sa objavovali v Topoľčanoch už v časoch pred vojnovými transportmi Židov do koncentračných táborov. Neboli však veľké. Vojnou a charakterom slovenského štátu sa tieto nálady stupňovali. Židia mali v Topoľčanoch pomerne silné hospodárske pozície, a aj to bol jeden z motívov, ktorý vytváral pôdu pre antisemitské nálady.

U arizátorov sa navyše objavili obavy, že prídu o ľahko nadobudnutý majetok, keď sa Židia, čo prežili koncentračné tábory, začali vracať. Začali sa šíriť rôzne fámy, že Židia pripravujú pomstu katolíkom. Na útok chýbala len vhodná zámienka.

Začiatkom septembra sa rozšírila fáma, že Židia chcú zabrať miestnu kláštornú školu. 24. septembra dav zložený prevažne zo žien žiadal vysvetlenie pred národným výborom. Hoci tam fámu popreli, dav sa hrnul brániť školu. Medzitým sa rozšírila ďalšia fáma, že židovský lekár Berger v škole zabíja deti otrávenou očkovacou látkou. Dav vtrhol do školy, vyvliekol lekára a na ulici ho zbil. Davová psychóza sa rozšírila do celého mesta, obyvatelia bili každého Žida, ktorý sa nestačil skryť. Nasledovalo rabovanie, do Topoľčian prichádzali aj ľudia z okolitých dedín. "Mal som vtedy 12 rokov. Učiteľka nás v škole upozornila, že v meste sú nepokoje a poslala nás domov. Išli sme cez námestie a videli sme, ako tam mlátia ľudí. Zo strachu sme sa až do večera ukrývali na židovskom cintoríne. Potom sme sa dva dni báli vyjsť z domu," hovorí Jozef Weiss z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, rodák z Topoľčian.

Aj Ruženu Hornovú pogrom šokoval. "Ešte som sa zotavovala zo zverstiev v koncentráku v Rawensbrücku. Na ulici ma dve ženy upozornili, aby som sa ukryla. Z diaľky som videla, ako na námestí bijú ľudí. Poslúchla som a išla dnu. Vtrhli k nám dvaja ľudia a začali prehľadávať dom. Vraj dostali hlásenie, že ukrývame zbrane," povedala vyše 90-ročná pamätníčka.

Vtedajší šéf mesta vyzýval ľudí, aby sa upokojili a na ochranu Židov zavolal vojsko. Časť vojakov sa však postavila na stranu útočníkov. Ružena Hornová dodala, že niektorí obyvatelia Topoľčian Židom aj pomáhali.

(bej)

obsah | Slovenská republika