Pamätník slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov vo svete

Myšlienka budovania Pamätníka slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov vo svete (ďalej Pamätníka) vychádza z toho, že slovenské vysťahovalectvo a jeho výslednica - zahraniční Slováci vo svete - tvoria neoddeliteľnú súčasť slovenských národných dejín a samostatnej existencie slovenského národa.

Postavenie pamätníka bude splatením morálneho dlhu materského národa voči slovenským menšinám, komunitám a jednotlivcom v zahraničí.

Pamätník navrhujeme umiestniť v hlavnom meste Slovenskej republiky na dunajskom nábreží pri Sade Janka Kráľa v Bratislave-Petržalke, kde 5. júla 2000 na Pamätný deň zahraničných Slovákov bol dočasne položený a posvätený jeho základný kameň - 4,5 tonový kus neopracovaného červeného mramoru z Tardoša v Maďarsku, ktorý darovali tamojší Slováci.

Základnú myšlienku Pamätníka zosobňujú: zemeguľa, lipa ako symbol slovanskej vzájomnosti, zbrázdená zem a korene, na ktoré sú napojení všetci Slováci žijúci v Európe, Amerike, Ázii, Afrike a Austrálii. Atmosféru spoločnej domoviny dotvára zvon, ktorého zvuk sa bude fyzikálne šíriť na druhý breh Dunaja do historickej časti Bratislavy, symbolicky do celého Slovenska a do všetkých končín sveta, kde žijú Slováci a ich potomkovia.

Pamätník bude všestranne pôsobiť pri objasňovaní a informovaní domácich a zahraničných návštevníkov o mnohostrannosti a celosvetovom pôsobení Slovákoch vo svete od počiatkov ich vysťahovania až po súčasnosť. Úlohu koordinátora prípravy a realizácie Pamätníka prevzalo Združenie nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov (ďalej Združenie), ktorého vkladom je zabezpečenie bezplatného vypracovania úvodného projektu.

Organizáciu ďalších činností chce Združenie zabezpečovať v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom, Domom zahraničných Slovákov, Krajanským múzeom Matice slovenskej, Združením spolkov Slovákov z Juhoslávie, Rumunska, Maďarska a Bulharska, Spoločnosťou priateľov Slovákov v Poľsku a ďalšími štátnymi i neštátnymi inštitúciami, organizáciami a občianskymi združeniami.

Z hľadiska finančného zabezpečenia predpokladáme najmä účasť štátu podporenú štátnymi, samosprávnym, mimovládnymi organizáciami a jednotlivcami v Slovenskej republike. Na strane slovenského zahraničia by túto garanciu mali prevziať všetky spolky a organizácie Slovákov v zahraničí.

Najdôležitejším zdrojom financovania budúceho Pamätníka bola celonárodná a celosvetová zbierka Sami sebe, ktorá by mohla časom nadobudnúť podobu nadácie alebo neinvestičného fondu. Verejná zbierka sa konala do 28. februára 2003 na celom území Slovenskej republiky i v zahraničí.

GSZS

obsah | Slovenská republika