Zomrel Július Satinský

Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel v nedeľu 29. decembra večer v Bratislave herec, spisovateľ a dramatik Július Satinský, jedna z najvýraznejších slovenských osobností uplynulých desaťročí. Najmä po roku 1989 prekročil Satinský obmedzenia role komika a jeho hlas bol neprepočuteľný vo verejnom živote.

V ostatných mesiacoch bol Július Satinský operovaný a viackrát hospitalizovaný pre problémy s hrubým črevom. V decembri jeho partner Milan Lasica avizoval ukončenie ich televíznej talkshow Všetci sú za dverami. Bezprostredne po smrti Júliusa Satinského Milan Lasica povedal: "Aj keď som všeličo tušil, tá správa ma šokovala. Odišiel môj druh a partner, a s ním odišiel aj kus zo mňa. Zostal som neúplný." Július Satinský bol podľa neho renesančnou osobnosťou so širokými znalosťami a s neopakovateľným zmyslom pre humor. "Dokázal ma rozosmiať vždy znovu a znovu po celých styridsať rokov, ešte aj minulý pondelok, čo sme boli naposledy spolu," dodal Milan Lasica.

Július Satinský sa narodil 20. augusta 1941 v Bratislave. V rokoch 1955-1959 študoval na Strednej pedagogickej škole v Bratislave. V rokoch 1959-1962 študoval dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Svoju profesionálnu kariéru začínal v rokoch 1964-67 ako dramaturg v Československej televízii. Verejnosti je však známy predovšetkým ako humorista, dramatik, prozaik, fejtonista, autor literatúry pre deti, herec, jeden z členov tandemu Divadla L+S. Koncom šesťdesiatych rokov pôsobil v Divadle na Korze. Potom nesmel pôsobiť na Slovensku, preto v rokoch 1970-1972 spolu s Milanom Lasicom vystupovali v kabarete Večerní Brno. Počas svojej kariéry účinkoval v spevohre Novej scény a od roku 1978 v činohre. V roku 1982 prešiel do novozaloženého Štúdia S, kde bol doteraz. Spolu s Milanom Lasicom bol zakladateľom moderného slovenského humoru, ktorý sa odpútal od tradície zábavného ľudového rozprávačstva a predstavoval spôsob intelektuálneho satirického nazerania na svet. Venoval sa i lektorskej činnosti, stretával sa s občanmi na celom Slovensku a jeho generálnou témou bola demokracia.

V roku 1989 mu udelili titul zaslúžilý umelec. Prezident SR mu 2. januára 2002 za celoživotný prínos k rozvoju slovenského umenia a podporu rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Je spoluautorom množstva scénok, dialógov i celovečerných programov, okrem iných: Ktosi je za dverami (1966), Večery pre dvoch (1966), Nečakanie na Godota (1967), Soirée (1968), Radostná správa (1969), Ako vzniká sliepka (1971), Náš priateľ René (1979), Nikto nie je za dverami (1982), Deň radosti (1986), Jubileum (1990). Stvárnil množstvo divadelných úloh, okrem iných: Dobčinskij (Gogoľ: Revízor, 1973), Flicot (Bréal: Husári, 1973), Pierot (Ešpaj: Svadby z klobúka, 1973), Krivý smetiar (Csemer: Červená karavána, 1975), Gejza Galiba (Solovič: Plné vrecká peňazí, 1975), Holofernes (Shakespeare: Márna lásky snaha, 1978), Zamestnanec divadla (Solovič: Strašne ošemetná situácia, 1978), Lockit, Žobrák (Gay: Žobrácka opera, 1980), Nezodpovedný (Stratiev: Autobus, 1981), Zbojník II. (Šulaj: Kocúrkovo II., 1982), Rafael Haluza (Solovič: Kráľovná noci v kamennom mori, 1983), Čert Karborund (Drda: Na posiedke s čertom, 1983), Michel (Schiller: Parazit, 1984), Strýko (Gorkij: Na dne, 1984), Cyril, Anjel, Kat (Mináč: Výrobca šťastia, 1985), Tichon Papričev (Vazov: Súboj, 1986), Tim Algood (Frayn: Sardinky na scénu, prosím, 1987), Sluha (Gogoľ: Mŕtve duše, 1988), Súdny vykonávateľ Lojálny (Moliére: Tartuffe, 1988), Stalin (Salvatore: Stalin, 1990).

Z jeho úloh vo filmoch sú okrem iných najznámejšie: Vždy možno začať (1961), Výlet po Dunaji (1962), Cézar a detektívi (1967), Slávnosť v botanickej záhrade (1967), Nekonečná - nevystupovať (1978), Smoliari (1978), Hodinárova svadobná cesta korálovým morom (1979), Plavčík a Vratko (1981), Rozprávka Svätojánskej noci (1981), Pomocník (1981), S tebou ma baví svet (1982), Srdečný pozdrav zo zemegule (1982), Traja veteráni (1983), Predavač humoru (1984), Skrotenie zlého muža (1986), Vesničko má středisková (1986), Môj hriešny muž (1987), Utekajme, už ide! (1987). Účinkoval v reláciách viacerých rozhlasových staníc. V tomto roku Satinský krstil dve svoje knihy - Chlapci z Dunajskej ulice a Čučoriedkareň.