Slováci mieria do zámoria, do Kanady

Ani vojna v Iraku a vyhliadka na členstvo v EÚ neznížili záujem Slovákov o sťahovanie sa do zámoria, skôr naopak. Medzi novými prisťahovalcami do Kanady zo strednej a východnej Európy tvoria vraj ľudia zo Slovenska už dokonca najpočetnejšiu skupinu. Za posledných 10 rokov presídlilo do krajiny okolo 1 500 Slovákov.

"Kanada prijíma ročne až vyše dvestotisíc nových imigrantov z celého sveta a poskytuje im veľmi voľný režim pobytu mimo svojho územia," vysvetľuje zvláštny záujem Slovákov o Kanadu prezident Kanadsko-slovenskej obchodnej komory Ján Burza, ktorý riadi aj sprostredkovateľskú agentúru.

Najviac záujemcov je z Bratislavy

Prisťahovalec môže hneď po príchode do krajiny javorového listu ju opustiť a odísť až na tri roky do USA alebo iného štátu, s ktorým má Kanada bezvízový styk. O trvalý pobyt imigrant nepríde, ak v rámci päťročnej lehoty strávi na kanadskom území dva roky. O kanadské občianstvo môže zažiadať už po troch rokoch trvalého pobytu. "Mnohí klienti sa už teraz zdržiavajú v Spojených štátoch alebo Austrálii a prostredníctvom našej agentúry si vlastne chcú zlegalizovať pobyt," poznamenáva Burza. Ďalší žijú v Kuvajte, Izraeli alebo dokonca vo Východnom Timore. "V Kuvajte pôsobí futbalový tréner a vo Východnom Timore špecialista na výbušniny - obaja sa už nechcú vrátiť na Slovensko a prejavili záujem o trvalý pobyt v Kanade, kde však zrejme nezakotvia," vysvetľuje nezriedka zložitú motiváciu časti ich klientely riaditeľ agentúry.

Najviac záujemcov o vysťahovanie do Kanady je však z Bratislavy a okolia. Hneď na druhom mieste sa nachádzajú Košice a Prešov. Zo 400 - 500 prihlásených ľudí každoročne uspeje asi len tristo ľudí, v minulosti ich však bolo ešte menej. "Kanadské imigračné zákonodarstvo uprednostňuje kvalitu, čiže šancu majú najmä vzdelaní ľudia, s potrebnou kvalifikáciou vrátane jazykových znalostí a určitej praxe," zdôrazňuje Burza.

Na druhej strane Kanada už vlani zrušila federálny zoznam povolaní, ktorý obmedzoval možnosti záujemcov z radov učiteľov, advokátov, výtvarníkov či novinárov, a zvýšila hornú hranicu takzvaného ideálneho veku imigranta zo 44 na 49 rokov. Procesný poplatok síce zdražel o 10 percent, ale limit preukazovaných financií, nevyhnutných na prvú fázu pobytu sa znížil.

Podľa prieskumu Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny by sa chcelo natrvalo vysťahovať do zahraničia alebo žiť tam dlhšie ako 5 rokov asi 9 percent oslovených Slovákov. Oveľa viac ich zvažuje možnosť odísť za prácou do cudziny a pôsobiť tam dlhšie ako jeden mesiac. "Podľa výsledkov prieskumu na to pomýšľa každý tretí občan Slovenska, deklarovaný postoj však ešte neznamená, že toľkí do zahraničia aj skutočne vycestujú," zdôrazňuje riaditeľ ústavu Miroslav Danihel.

Je zaujímavé, že až každý štvrtý z tých, čo sa pohrávajú s myšlienkou na takúto migráciu, by si vybral niektorú zo zámorských krajín - Kanadu, USA alebo Austráliu. Viac respondentov by chcelo vycestovať už len do Nemecka a Rakúska.

Za vyšším zárobkom

Najsilnejšou pohnútkou sťahovať sa za prácou do zahraničia je možnosť vysokého zárobku. Prieskum si však posvietil aj na hlavné zdroje obáv Slovákov z dlhodobejšieho pobytu v cudzine. "Najčastejšie ich odrádzajú jazykové bariéry, neschopnosť opustiť príbuzných a priateľov a obava, či sa dokážu pracovne presadiť v neznámom prostredí," konštatuje Danihel.

Bratislavská spoločnosť Personnel Agency začala ako jedna z prvých na Slovensku vybavovať takzvané pracovné víza pre našich občanov do USA. "Záujem o ne je pomerne vysoký, momentálne čakáme na povolenia z amerického úradu práce pre našich 35 klientov," hovorí riaditeľ tejto agentúry Martin Paal.