Slovensko je členom NATO

Slovenská republika sa včera stala členom najsilnejšej bezpečnostnej organizácie na svete. Slovensko prestalo hrať úlohu komparzistu pre Severoatlantickú alianciu. Bez jeho súhlasu už NATO nebude môcť prijať nijaké rozhodnutie.

Uložením ratifikačných listín vo Washingtone získalo rovnaké postavenie ďalších šesť štátov - Rumunsko, Bulharsko, Slovinsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko.

"Vitajte v najväčšej a najúspešnejšej aliancii v dejinách," povedal šéf americkej diplomacie Colin Powell, keď prevzal dokumenty od siedmich premiérov.

"Toto rozšírenie NATO je historický krok na ceste k tomu, aby sa Európa stala zónou slobody a bezpečnosti až po oblasti Baltiku a Čierneho mora. Prvoradá úloha aliancie je zabrániť aktom agresie, medzi jej hlavné úlohy však patrí aj posilnenie mieru a rozšírenie občianskych slobôd," upozornil Powell.

Keď si sedem krajín podávalo prihlášku do NATO, politici zdôrazňovali, že po ich prijatí si Západ predovšetkým splní povinnosť rozprestrieť bezpečnostný dáždnik nad štátmi, ktoré sa vymanili spod komunistickej nadvlády Moskvy.

Americký prezident George Bush dal tomuto rozšíreniu nový rozmer, keď nováčikov privítal ako významných partnerov: "Noví členovia konali ako spojenci vo vojne proti terorizmu a napomáhali posilnenie demokracie a mieru v Afganistane a v Iraku. Vstup siedmich krajín bude posilou pre demokraciu, posilní to NATO ako hlavný pilier transatlantickej väzby," zdôraznil Biely dom.

Premiér Mikuláš Dzurinda na prijatí siedmich nových členov u Busha podčiarkol, že Slovensko bude presadzovať hodnoty NATO, ktorými sú ochrana slobody a bezpečnosti pre členské štáty aliancie.

Na Slovensku privítali vstup do NATO všetky hlavné politické strany s výnimkou komunistov.

Nemali by sme mať problémy

Slovensko vstupom do Severoatlantickej aliancie získa bezpečnostné záruky. Členstvo v aliancii však neznamená len výhody, ale aj záväzky, ktoré Slovensko musí splniť. Jedným z nich je vybudovanie modernej armády, ktorá bude pripravená poslúžiť spoločným záujmom NATO.

Slovensko by podľa vyjadrení Generálneho štábu armády malo byť schopné do piatich rokov dosiahnuť 40-percentnú nasaditeľnosť pozemných síl. Priamo v operáciách NATO by z nich bolo nasadených 8 percent.

"Nemali by sme mať (pri spĺňaní našich záväzkov) väčšie problémy ako ktorákoľvek iná členská krajina aliancie," povedal pre Pravdu bývalý minister obrany Ivan Šimko. Z odborného hľadiska je slovenská armáda pripravená aj podľa predsedu Výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR Róberta Kaliňáka. "Naša reforma je často vzorom aj pre súčasné členské krajiny NATO." Podľa Kaliňáka by mohli našu povesť v NATO poškodiť len politické problémy. "Nemali by sme robiť také rozpočtové kľučky ako pri poslednom rozpočte, čo určite nevyvoláva pocit dôvery.

Slovensko musí byť aj stabilnou krajinou, čo vyžaduje, aby si v budúcnosti pán premiér odpustil kauzy typu skupinka, ktorá výrazne poškodila naše dobré meno práve v bezpečnostných štruktúrach." Spojené štáty tlačia najmä na európskych členov NATO, aby do obrany investovali viac prostriedkov. Slovensko v súčasnosti na obranu prispieva takmer 2 percentami HDP, čím sa radí k priemeru krajín aliancie.

"Najsilnejšie krajiny aliancie však dávajú viac a podľa expertov sú výdavky okolo dvoch percent minimom, ak chceme byť chránení pred súčasnými bezpečnostnými hrozbami," myslí si Šimko. Aj podľa Kaliňáka sú výdavky nedostatočné, no najskôr treba riešiť iné priority štátu. Na plnohodnotné zapojenie sa do operácií aliancie musí byť slovenská armáda pripravená aj po jazykovej stránke. "Tu možno máme rezervy, no určite na tom nie sme zle," myslí si Kaliňák.

"Ak by sme sa mali porovnávať s inými členmi aliancie, Slovensko sa už nemusí hanbiť. Aj keď momentálny stav ešte nie je taký, ako by sme potrebovali," vidí určité nedostatky aj Šimko. Slovensko vidí svoju budúcnosť v aliancii v špecializácii. Do operácií NATO by sa preto mali zapájať najmä naše ženijné a protichemické jednotky, ktoré sú v zahraničí vysoko cenené.

Ohlasy na rozšírenia NATO

"Je to historická chvíľa, na ktorú Slovensko dlho čakalo. Slovensko sa vracia do rodiny demokratických krajín, z ktorej sme boli násilne po druhej svetovej vojne vytrhnutí."

Slovenský prezident RUDOLF SCHUSTER

"Slovensko vstupuje do aliancie ako suverénny štát a suverénnym aj zostane."

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky PAVOL HRUŠOVSKÝ

"Budeme v spoločnosti štátov, ktorým sa poskytne maximálne dostupná ochrana a obrana a myslím, že je to nesmierne dôležité hlavne v období, keď čelíme novým výzvam a hrozbám."

Slovenský premiér MIKULÁŠ DZURINDA

"Ak sa neďaleko ruských hraníc objavia významné vojenské základne a zmena rovnováhy síl v tomto regióne, nemôžeme vylúčiť, že Rusko zváži prijatie patričného kroku na vyváženie rovnováhy."

Šéf výboru pre zahraničnú politiky ruského parlamentu KONŠTANTÍN KOSAČEV o základniach NATO v Litve

"V záujme NATO aj Ruska potrebujeme silné partnerstvo, ktoré znamená, že nebudeme diskutovať len o ľahkých veciach, ale aj o tvrdších orechoch."

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie JAAP DE HOOP SCHEFFER