Boj o tajnú službu

Riaditeľ Slovenskej informačnej služby Vladimír Mitro po silnom tlaku médií nedávno odstúpil zo svojej funkcie. Aj jeho kritici musia uznať, že to bol práve on, kto stabilizoval slovenskú tajnú službu po tom, čo bola pod vedením Ivana Lexu v rokoch 1995 až 1998 zneužívaná na odstraňovanie politických nepriateľov a na vlastné obohacovanie. Ten istý Vladimír Mitro prvý raz na jar 1995 odstúpil zo svojej funkcie, pretože podľa jeho slov vtedajší premiér Vladimír Mečiar od neho žiadal, aby tajná služba sledovala novinárov a politikov, ktorí by ho mohli ohrozovať. Medzi nich v tom čase patril aj vtedajší popredný člen HZDS Július Tóth, o ktorom sa predpokladalo, že nahradí konfliktného a rozporuplného Mečiara.

Spravodajské hry?: Vráťme sa však do súčasnosti. Pripomeňme si, čo odstúpenie Vladimíra Mitra predchádzalo. Na vnútropolitickej scéne vypukol škandál okolo zverejnenia legálne alebo nelegálne získaných telefonických nahrávok. Približne v rovnakom čase ako škandál vypukol, teda koncom januára, Ján Mojžiš, riaditeľ NBÚ, zverejnil obavy o svoju diskreditáciu. A do tretice v tom istom období začali v anglickom týždenníku Jane's Intelligence Digest vychádzať články o Slovenskej informačnej službe, v ktorých sa autor Jiří Komínek dopúšťal nielen hrubých chýb z neznalosti, ale zároveň zverejnil aj záležitosti súvisiace s tajnou službou, ktoré boli dovtedy utajené. V týchto dňoch vyšlo v poradí už tretie podobné pokračovanie. Vo všetkých článkoch je Vladimír Mitro vykresľovaný ako brzda Slovenska. V druhej časti sa ako pozitívny protipól voči nemu stavia šéf NBÚ Ján Mojžiš.

Utajené informácie: Ako sme už spomenuli, autor vo svojom článku uviedol v súvislosti s odpočúvaním utajené informácie. Predtým než sa vďaka časopisu Jane's Intelligence Digest tieto fakty medializovali, spôsob a systém odpočúvania nepoznali ani mnohí pracovníci tajnej služby. Kto, kedy a akým spôsobom odpočúva, o tom vedia traja až piati príslušníci SIS. Medzi nich patrí napríklad šéf analytického odboru. Dokonca aj operačný dôstojník dostáva informáciu z odpočúvania tak, aby sa nedozvedel spôsob jej získania. Vykresliť systém odpočúvania autorovi mohol teda iba úzky okruh ľudí. Ján Mojžiš v minulosti pracoval v tajnej službe práve ako šéf analytiky. Nedávno Vladimír Mitro uviedol, že má dôkaz o stretnutí Jána Mojžiša s autorom diskreditujúcich článkov Jiřím Komínkom.

V. Mitro sa už po vyjdení prvého článku vyjadril, že za snahou odvolať ho stoja lobistické záujmy istých zbrojárskych firiem, ktoré sa jeho zásluhou na slovenskom trhu nepresadili.

Pripravovaná diskreditácia: Vráťme sa k tomu, že spochybnenia, ktoré sa mali týkať riaditeľa NBÚ Jána Mojžiša, na verejnosti ako prvý medializoval paradoxne on sám. Ešte v predposledný januárový deň sa ústami riaditeľa kancelárie NBÚ Juraja Puchého dal počuť, že sa chystá diskreditačná kampaň, ktorej cieľom by malo byť jeho odvolanie z funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Diskreditáciu podľa J. Puchého chystajú bývalí príslušníci Štátnej bezpečnosti, ktorí stále pracujú v bezpečnostných zložkách. Podobní ľudia podľa J. Puchého pracujú aj v Slovenskej informačnej službe. NBÚ približne v rovnakom čase medializoval aj informáciu, že vláda pod vedením premiéra Mikuláša Dzurindu sa už rozhodla Jána Mojžiša odvolať. Z týchto viet vyplýva, že Ján Mojžiš podobnými upozorneniami na možnú diskreditáciu zrejme bojuje o svoju stoličku.

V rozpore s ústavou?: Odborníci sa nad nedostatkami práce Národného bezpečnostného úradu zamýšľajú už dávnejšie. Hlavný problém je najmä v legislatíve. Úrad koncom januára tohto roka dal 2044 ľuďom povolenie získavať tajné informácie, devätnásti podobné povolenie nedostali. Napriek množstvu už preverovaných osôb šéf parlamentného branno-bezpečnostného výboru Róbert Kaliňák pre našu redakciu spochybnil samotné preverovanie. Podľa neho sa vykonáva v zásadnom rozpore so slovenskou ústavou. NBÚ totiž pri previerkach nie je povinný vysvetliť svoje stanovisko a preverovaný človek nemá v prípade negatívneho stanoviska ani možnosť odvolať sa. Ako príklad zákonne nepodloženého priebehu preverovania môže slúžiť prípad bývalého vedúceho úradu Ministerstva vnútra SR Jána Michalka. Ten sa pred vymenovaním Jána Mojžiša do funkcie riaditeľa NBÚ netajil svojím negatívnym postojom voči nemu. Neskôr previerkami neprešiel. Koncom januára 2003 krajský súd zrušil verdikt Národného bezpečnostného úradu s vysvetlením: "V spisovom materiáli nebol dostatok dokladov o tom, ako proces previerky prebiehal, a preto nebolo možné posúdiť jeho zákonnosť."

Kontakty s podnikateľmi?: Národný bezpečnostný úrad dáva certifikáty aj firmám, či sa môžu v rámci svojej podnikateľskej činnosti oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Záporné stanovisko NBÚ v takýchto prípadoch ohrozuje často samotnú existenciu týchto firiem. Z radov podnikateľov narastajú podozrenia, že v rámci previerok firiem sa začínajú uplatňovať aj neobjektívne kritériá. Tento názor podporuje aj fakt, že Ján Mojžiš udržiava s niekoľkými podnikateľmi kontakty a ich firmy s certifikátmi NBÚ väčšinou problémy nemajú. Podľa vyjadrenia pracovníkov NBÚ pre Plus 7 dní auto úradu v decembri 2001 priviezlo z Bratislavy na Tále a nazad do Bratislavy istého podnikateľa na spoločenskú silvestrovskú zábavu, kde bol aj šéf NBÚ. Je o ňom známe, že bol v úzkom kontakte s firmami obchodujúcimi so zbraňami či informačnými systémami. Pracovníci ministerstva vnútra v časoch pôsobenia Ivana Šimka si pamätajú na obdobie, keď ten istý podnikateľ spolu s Jánom Mojžišom loboval u nich za záujmy izraelskej firmy Elbit. V tom čase sa totiž vyberala firma na realizáciu projektu modernizácie východnej hranice. Minister Šimko to zásadne odmietol a dal celý projekt tesne pred septembrovými voľbami znovu posúdiť.

Podľa našich informácií v Národnom bezpečnostnom úrade na základe intervencie samotného Jána Mojžiša pracovala manželka iného podnikateľa, ktorého firma obchoduje so zbraňami. V októbri 2001 nemecký denník Handelsblatt napísal, že podľa Briana Johnsona-Thomasa, vyšetrovateľa ilegálnych obchodov so zbraňami, splnomocnenca OSN, práve táto slovenská firma dodala v decembri 1998 zbrane do sudánskeho Chartúmu, teda do krajiny, na ktorú bolo v tom čase uvalené embargo USA a Európskej únie na dodávku zbraní. Až po opätovnom upozornení, že naozaj nie je štandardné, aby manželka obchodníka so zbraňami, navyše podozrivého z nelegálnych obchodov, pracovala v Národnom bezpečnostnom úrade, musela ešte v skúšobnej lehote odísť.

Svedok vraždy?: Ján Mojžiš bol a je návštevníkom Irish pubu, ale aj niektorých bratislavských vinoték. Podľa exkluzívnych informácií Plus 7 dní bol v Irish pube 7. júla 1999 a stal sa aj náhodným svedkom streľby, pri ktorej boli zavraždení dvaja ľudia. Ján Mojžiš v tom čase bol šéfom analytického odboru SIS a v Irish pube ho videli v ten deň jeho kolegovia z tajnej služby. Prečo si však nesplnil svoju občiansku povinnosť a nikdy ako svedok najzávažnejšieho trestného činu nevypovedal? Ján Mojžiš sa pre Plus 7 dní vyjadril, že nebol priamym svedkom vraždy, lebo práve počas streľby sedel vonku pred Irish pubom, a nie vnútri, kde sa incident odohral. Podľa našich zdrojov sa po vražde v Irish pube niekoľko ráz na pôde tajnej služby vyjadril, že sedel vnútri a dokonca uvažoval, či nemá použiť služobnú zbraň. A keby sedel iba vonku, streľbu počuť musel a zrejme musel aj vidieť, čo sa dialo potom, kto napríklad z krčmy vybehol a ako sa správal. Pripomeňme, že podozrivého Mikuláša P. Krajský súd v Bratislave uznal za vinného a odsúdil ho na štrnásť rokov väzenia, ale Najvyšší súd ho oslobodil, pretože svedkovia zmenili svoju výpoveď a neidentifikovali ho ako vraha. V súvislosti so zmenenými výpoveďami sa objavili aj dohady, že svedkovia boli zastrašovaní. Práve v tejto situácii by každá ďalšia výpoveď mohla vyvrátiť mnohé pochybnosti.

Eštebáci v SIS: Jeden z najvážnejších argumentov proti bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Mitrovi bol, že v SIS doteraz pracuje priveľa bývalých funkcionárov bývalej Štátnej bezpečnosti. Tento argument sa používal napriek tomu, že to bol práve Vladimír Mitro, ktorý znížil ich počet v slovenskej tajnej službe z tridsať percent na deväť. Pripomeňme, že Mitro v roku 1999 vypracoval správu, v ktorej kritizuje Ivana Lexu práve za to, že do SIS prijal mnohých bývalých funkcionárov ŠtB. Doslova sa tam uvádza: "Bývalí príslušníci ŠtB tvorili vysoké percento v riadiacich funkciách. Do služobného pomeru sa prijalo vyše 80 bývalých príslušníkov operatívnych zložiek ŠtB." Ako príklad toho, že Vladimír Mitro neodvolal všetkých bývalých eštebákov, médiá uvádzajú Ľuboša Urbana, bývalého vedúceho technickej sekcie služby. Nikto si však nepoložil otázku, či napríklad Ľuboš Urban sa neskôr, už v službách SIS, neosvedčil. Podotýkame iba, že mnohí súčasní príslušníci tajnej služby pomáhali odhaliť podozrenia zo závažných trestných činov, ktorých sa mala dopustiť tajná služba pod vedením Ivana Lexu. S nasadením možno aj vlastného života získavali dôkazy a v rokoch 1995 až 1998 ich poskytovali komisii pod vedením Ladislava Pittnera.

Kandidáti: Podľa zistení Plus 7 dní k najvážnejším kandidátom na post riaditeľa slovenskej tajnej služby patria dvaja muži, ktorí v súčasnosti v SIS pracujú. Ide v prvom rade o šéfa rozviedky Juraja Kohutiara. Kandidátom číslo dva je súčasný námestník riaditeľa SIS Vladimír Michal.

ĽUBA LESNÁ, PLUS 7 DNÍ

obsah | Slovenská republika