Tatry sa budú spamätávať desaťročia

Kalamitu vo Vysokých Tatrách môžeme považovať za najväčšiu ekologickú katastrofu na Slovensku za posledných sto rokov, vyhlásil minister životného prostredia László Miklós. "Keď si predstavíme, že tam 70 rokov nebudeme vidieť taký les, o aký sme prišli, tak to je niečo strašné," uviedol minister.Silný vietor, ktorý v piatok fúkal na Slovensku, spôsobil obrovské škody najmä v Tatrách a premenil ich na mesačnú krajinu.

"Klimatické vplyvy Vysokých Tatier sa zrejme úplne zmenia, ale akým spôsobom, ťažko teraz odhadnúť," objasnil následky veternej kalamity Miklós. Až keď sa ukončia záchranné a zabezpečovacie práce, tak sa rezort životného prostredia bude venovať aj dopadu kalamity na celú prírodu.

Na obnovu lesa bude podľa ministra určite potrebný ľudský zásah. "Budeme sa snažiť, aby ten les už nebol monokultúrny, ale aby tam boli zmiešané lesy," doplnil minister. Vážnym problémom bude likvidácia škodcov, ktorí sa rozmnožia. Celoplošná aplikácia chemikálií bude takisto nebezpečná, pretože to môže ohroziť vodné zdroje. "Je tu toľko roboty, ktorú si v tomto momente ani neuvedomujeme," povedal minister. Náklady, ktoré si vyžiada obnova lesa, minister ani nedokáže odhadnúť.

Obnovou zničeného lesa dôjde k zmene charakteru Tatranského národného parku(TANAP). Pozitívom v súčasnej situácii podľa Miklósa je to, že nad kalamitnou zónou zostali prirodzené lesy stáť. Ide o porasty pod hornou hranicou lesa, v najprísnejšej zóne ochrany. "Máme určité šťastie v nešťastí, že tie originálne ekosystémy Tatier sa snáď zachovali," povedal. Katastrofa vo Vysokých Tatrách nie je podľa Miklósa v žiadnom prípade príležitosťou na to, aby sa riešili kompetenčné spory medzi rezortmi životného prostredia a pôdohospodárstva, "a ani to nechceme zneužiť".

Tatrám majú pomôcť aj nezamestnaní

Vysokým Tatrám majú pomôcť aj nezamestnaní. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník nariadil ich aktivizáciu, aby mohli pomôcť pri odstraňovaní následkov piatkovej ničivej víchrice. Úrad práce v Poprade informoval, že pripravených je okolo jeden tisíc ľudí. Ministerstvo v prípade potreby zabezpečí aj prepravu z iných okresov, povedal hovorca rezortu Martin Danko. Úrad podľa neho má peniaze, aby mohol zaplatiť nezamestnaným aktivačný príspevok.

O pomoc pri odstraňovaní polámaných stromov a ďalších prácach môžu požiadať krízové štáby, samospráva alebo mimovládne organizácie. Danko dodal, že samotná riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade je členkou krízového štábu. Príkaz na aktiváciu dal Kaník po dnešnom mimoriadnom rokovaní vlády o piatkovej víchrici.

Tatranská osada Vyšné Hágy bola asi 48 hodín odrezaná od sveta. "Situácia začína byť kritická," uviedol v nedeľu ráno riaditeľ Ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Ivan Solovič. Víchrica sa prehnala aj areálom ústavu. Hospodárske budovy sú zavalené popadanými stromami. V liečebnom ústave sa rapídne míňajú potraviny, pečivo už nie je "pečieme buchty a lokše," povedal Solovič.

V ústave sa nachádza 251 pacientov. Väčšina zamestnancov je v práci už viac ako 48 hodín. Naposledy sa menili služby v piatok ráno. Sprístupnenie Vyšných Hágov bolo prioritou záchranárov.

Od Tatranskej Polianky smerom na Vyšné Hágy sa museli záchranári doslova prepíliť cez 3,5 km popadaných stromov, ktoré tvorili šesť metrov vysokú hradbu. Záchranári sa ponáhľali aj kvôli pacientovi, ktorý sa potreboval do nedele do 14:00 h dostať na dialýzu.

Situácia vo Vysokých Tatrách je aj na programe vlády. Premiér Mikuláš Dzurinda sa zúčastní na rokovaní krízového štábu v Poprade.