Voľby do Európskeho parlamentu budú 13. júna

Predseda Národnej rady SR Pavol Hrušovský vypísal voľby do Európskeho parlamentu (EP) na nedeľu 13. júna. Hlasovať budeme od 7.00 do 19.00 hodiny. V rozpätí troch dní prebehnú v tomto čase voľby vo všetkých štátoch EÚ.

Predseda parlamentu sa však obáva možnosti spochybnenia volieb. Parlament totiž neprijal novelu ústavy, ktorá mala vyčistiť právne prostredie na Slovensku práve vzhľadom na voľby do europarlamentu. Úlohu pripraviť alternatívne riešenie dostal minister spravodlivosti Daniel Lipšic. O jeho návrhoch mala včera rozhodnúť vláda, rokovanie však bolo prerušené a pokračovať bude budúci týždeň na Koaličnej rade.

Problémom je, že zákon o voľbách do EP umožňuje v súlade s európskou legislatívou účasť na voľbách aj občanom iných štátov EÚ, čo však slovenská ústava nepozná. Zákon zároveň nešpecifikuje inštitúciu, na ktorú by sa takýto občan mohol obrátiť napríklad v prípade, ak by mu volebná komisia neumožnila hlasovať.

"Štátne orgány môžu konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý im stanovuje ústava," hovorí právnik Ladislav Orosz. Z tohto dôvodu by všeobecné súdy teoreticky nemuseli takúto sťažnosť prijať. Ak by ju neprijal ani Ústavný súd, mohla by skončiť na Európskom súde pre ľudské práva.

Minister Lipšic pripravil dva varianty riešenia. Prvý z nich je malá novela ústavy, ktorú by paralment prijal v skrátenom legislatívnom konaní. Vyriešila by otázku aktívneho volebného práva občanov EÚ a nezlučiteľnosť mandátu poslanca NR SR a europarlamentu. "Ale tá predpokladá aj prijatie novely zákona o Ústavnom súde," upozorňuje Lipšic.

Podľa Orosza by bolo takéto riešenie právne čistejšie. Mohol by však nastať konflikt s rokovacím poriadkom NR SR, podľa ktorého je parlamentom neschválenú vec možné predložiť najskôr po pol roku od hlasovania. Druhým riešením je novela zákona o voľbách do EP, ktorá by umožnila občanom obrátiť sa s volebnou sťažnosťou na Najvyšší súd. Výhodou tohto riešenia je podľa Lipšica to, že by nemuselo dôjsť k zásahu do ústavy v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa Orosza by takéto opatrenie síce určilo orgán zodpovedný za riešenie sťažností, bolo by však nesystémové. Navyše by neriešilo samotný ústavný problém. "Zákon môže rozšíriť ústavné práva," argumentuje Lipšic. Podľa neho väčšina európskych štátov nemá volebné právo do EP zakotvené priamo v ústave.

Ako budeme voliť

Rozdeľovať budeme 14 mandátov v europarlamente, voliť môžu aj občania Európskej únie a občania SR s bydliskom mimo republiky.

SR bude jeden volebný obvod. Kandidovať môžu aj strany koalície, spoločná prahová klauzula je 5 %.

Každá strana zloží 50 000-korunovú kauciu, ak získa viac ako 2 % hlasov, dostane ju späť.

Voliť sa bude pomerným systémom.

Okrem toho, že volič vyberie stranu, môže jednej z kandidujúcich osobností prideliť preferenčný hlas.

DANIEL FORGÁCS

obsah | Slovenská republika