Vyše 40 %: život po novembri sa zhoršil

Politológa Miroslava Kusého výsledky prieskumu neprekvapujú. Skepticizmus považuje za prirodzenú ľudskú vlastnosť a je presvedčený, že ľudia vidia realitu oveľa čiernejšie, než aká skutočne je. Slovenským osobnostiam z prostredia mimo politiky vyčíta nedostatok ochoty vplývať na verejnú mienku. Namiesto toho, aby ju tvorili, sa jej vraj prispôsobujú.

Fedor Gál, jedna z hlavných postáv novembra 1989, ľuďom vyčíta, že majú krátku pamäť. "Mali by si pamätať, ako sa mali, čo sa učili v škole, čo čítali, o čom sa mohlo verejne hovoriť, kam mohli cestovať, čo si mohli kúpiť v obchodoch, že súkromné podnikanie bolo zločin a nezamestnaných zatvárali ako príživníkov."

Ján Langoš, ďalší z výrazných protagonistov novembra, je presvedčený, že výsledky prieskumu sú dôsledkom hrubej čiary za bývalým režimom, "ponovembrovej politiky, ktorá nepomenúva komunistický režim pravdivo, ktorá sa mu nevenuje".

Aktívni politici hodnotia porevolučný vývoj na Slovensku podľa toho, či patria ku koalícii, alebo opozícii. Názory na život po novembri sú ovplyvnené aj ekonomickými ukazovateľmi. Tie dokazujú, že ľudia si za svoje peniaze môžu kúpiť menej ako pred revolúciou. Prieskum ukazuje, že spokojní sú lepšie zarábajúci a úspešní ľudia a "nespokojní tí, ktorí na zmenách predovšetkým finančne stratili", vraví sociológ Pavel Haulík. Nespokojní sú najmä starší ľudia. V prípade respondentov starších ako 70 rokov je to takmer 80 percent opýtaných.

Za najvýraznejšiu osobnosť novembra na Slovensku ľudia podľa prieskumu považujú Alexandra Dubčeka, hoci to nezodpovedá historickej skutočnosti podobne ako názor, že takou osobnosťou bol Vladimír Mečiar. "Pri hodnotení týchto postáv ľudia postupovali málo objektívne," domnieva sa sociológ Pavel Haulík. Vidí za tým sklamanie z pôsobenia lídrov revolúcie po prevrate. V tomto kontexte vníma aj umiestnenie Dubčeka na prvom mieste.