Ako sú organizovaní židia na Slovensku
Pred vojnou žili Židia vo viac ako 2100 slovenských mestách a dedinách. Pod súčasný stav sa najviac podpísala genocída počas druhej svetovej vojny, ktorej padlo za obeť asi 70-tisíc slovenských Židov, ale aj povojnová emigrácia a náboženská nesloboda a antisemitizmus v časoch komunizmu.
Strešnou židovskou organizáciu je Ústredný zväz židovských náboženských obcí, ktorý dnes registruje 13 židovských náboženských obcí. Najpočetnejšia je v Bratislave (asi 800 osôb) a Košiciach (700). Menšie komunity sú v Komárne, Galante, Dunajskej Strede, Nových Zámkoch, Trnave, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Lučenci, Prešove, Michalovciach. V ďalších 15 mestách židia žijú alebo praktizujú náboženský život - Humenné, Bardejov, Giraltovce, Bánovce nad Bebravou, Senica, Vrbové, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Hlohovec, Trenčín, Levice a Ružomberok. Židovská mládež je organizovaná v Československom zväze Židovskej mládeže.
Fungujúce synagógy sú v Košiciach, Bratislave, Nových Zámkoch a Bardejove, v ďalších mestách sú modlitebne. Počet zachovaných synagóg na Slovensku nie je presne určený. Údaje kolíšu medzi 115 a 170, ale väčšina z objektov je v dezolátnom stave alebo prestavaná do nerozoznateľnej podoby.
Židov celého sveta priťahuje na Slovensko najmä krypta s hrobom rabína Chatama Sófera v Bratislave na nábreží Dunaja. V Bratislave je aj židovské múzeum. Od roku 1996 na Komenského univerzite funguje Inštitút judaistiky. Kóšer stravu ponúka reštaurácia Chez David v Bratislave.
Salner: Spamätávame sa, mnohí sa už neboja
Predseda Židovskej náboženskej obce v Bratislave a etnológ PETER SALNER hovorí, že v židovskej obci na Slovensku dochádza k odklonu židovstva od ortodoxného judaizmu a príklonu k jeho umiernenej "sekularizovanej" forme. Hovorili sme s ním aj o praktických stránkach života židov na Slovensku.Ako charakterizujete spoločenské podmienky židov na Slovensku v súčasnosti?
"Pomaly sa spamätávame z toho, čo sa dialo počas holokaustu a komunizmu, a pomaly sa vracia dôvera v spoločnosť. Mnohí sa už neboja povedať, že sú židia. Nemôžem povedať, že by spoločnosť alebo ktokoľvek kládol (židom) nejaké prekážky."
Aké možnosti majú židia na Slovensku na náboženský život?
"Keď chcete praktizovať židovský náboženský život, znamená to okrem iného, že musíte dodržiavať kóšer predpisy a jesť kóšer stravu."
Je to ťažké?
"Dodržiavať kóšer predpisy je veľmi ťažké. Nie je to však problém spoločnosti, ale problém človeka. Za tých vyše 50 rokov (od roku 1939) došlo k absolútnej deštrukcii náboženského, špeciálne židovského náboženského vedomia. Veľa ľudí už nevie, čo znamená praktizovať tieto predpisy."
O čom sú?
"Presne je 630 príkazov a zákazov, ktoré musí veriaci žid dodržiavať. Nie všetky sú aktuálne. Niektoré sa takými stanú napríklad až v čase, keď príde Mesiáš. Väčšina z týchto predpisov hovorí, čo môžete a čo nemôžete robiť, ako sa máte alebo nemáte správať. Veľká väčšina židov nie len na Slovensku, ale aj v strednej Európe predpisy nedodržiava, pretože ich nepozná. Alebo pretože ich nechce poznať a realizovať. Je stále väčší odklon od ortodoxného judaizmu a príklon k takej umiernenej sekularizovanej forme."
Kde napríklad nakupujú slovenskí židia kóšer suroviny? Musia ich dovážať, napríklad z Viedne?
"Nemusí sa to dovážať. Veľa vecí sa dá pripraviť zo surovín, ktoré sú na Slovensku. Skôr máme problém s rezaním hydiny a dobytka, ktoré sa robí určitým rituálnym spôsobom a nie je to také jednoduché. Druhá vec, že sa veľmi prísne sleduje zloženie potravín, ktoré na Slovensku sú. Keď obsahujú napríklad emulgátory ako maslo a niektoré margaríny, tak už nie sú kóšer. Dá sa žiť aj zo slovenských surovín, ale je to hrozne ťažké."
Ako vidíte budúcnosť židovstva na Slovensku. Je oň záujem medzi mladými?
"Je to dosť pestré. Narastá záujem o židovstvo a príslušenstvo k židovskej komunite, ale neprejavuje sa to v tej religióznej rovine."
obsah | Slovenská republika