Zlatokopectvo v našich krajinách

Nešpliechať do cudzej ryžovacej misky!

Povedzme si najprv, čo vlastne v praxi ryžovanie zlata znamená. Ide o spôsob jeho získavania z povrchových vrstiev zeme, najčastejšie z nánosov vodných tokov. V Európe bolo rozšírené už v staroveku. V stredoveku sa spolu s dolovaním zlata v baniach stalo významným zdrojom príjmov pre Uhorsko, preto ho tiež regulovali viaceré nariadenia. Na Slovensku sa zlato ryžovalo najmä v povodí Dunaja, Hrona, Ipľa a v okolí Zlatých Moraviec. Ešte na prelome 19. a 20. storočia sa týmto zamestnaním živili stovky rodín na Žitnom ostrove i obyvatelia niekoľkých hontianskych obcí. V povodí Dunaja sa zlato získavalo z naplaveného piesku. Miesto na ryžovanie sa určovalo podľa farby piesku a takzvanou skúškou na lopate - teda podľa množstva zlatých zrniek, ktoré sa zachytili na povrchu lopaty špeciálne upravenej vypaľovaním. Hľadači zlata používali na ryžovanie stôl s doskou zvažujúcou sa k vode, na vyššom konci ktorého bolo položené sito. Doň hádzali piesok a ten polievali vodou. Vyplavené zrnká zlata sa zachytávali v zárezoch stola či v súkne na ňom položenom. Piesok potom čistili krúživými pohybmi v korýtku - pritom sa oddeľovali zrnká železa (tie sa používali ako platidlo mestu za prenájom brehov). Týmto čiernym pieskom sa tiež posýpali a vysúšali atramentom napísané texty. Zlatý piesok sa napokon premiešal s ortuťou, aby sa rozpustil a spojil do guličiek a vypálením sa ortuť zasa odstraňovala.

Ryžovanie zlata patrilo k sezónnemu zamestnaniu, ktorému ryžovači prispôsobovali svoj život. Na Dunaji používali na prepravu čln, v ktorom vozili truhlu s potravinami a šatstvom, kotlík na varenie a tiež prenosnú stenu z vetiev na ochranu proti vetru.

Ako som už spomenula, aj v súčasnosti, respektíve nedávnej minulosti, preskočila možno trošku modernejšia iskra zlatokopectva zo zahraničia do našich krajín. Ešte v Československu sa zrodila myšlienka usporadúvať aj u nás súťaže v ryžovaní zlata. Prvá sa datuje do roku 1979 a zorganizovala ju skupinka nadšencov z geologického ústavu v dedinke Slaník pri Strakoniciach na brehu rieky Otavy. Najprv súťažili len amatéri s profesionálmi, neskôr sa kategórie rozdelili na mužov, ženy a juniorov. Súťaže sa napokon stali nesmierne populárnymi a striedavo sa konali v Čechách a na Slovensku pod záštitou Geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave. Dalo sa už hovoriť vyložene novom športe. Zrodila sa aj Československá federácia zlatokopov. Na Slovensku prebiehala súťaž na rôznych miestach - v Jasení pod Nízkymi Tatrami, na Magurke, v Kremnici na Zlatom potoku či na rieke Rimavici pri Kokave. Poslednej federálnej súťaže práve na Rimavici sa zúčastnili aj zahraniční pretekári z Rakúska, Holandska a Švajčiarska. Už v júni 1993 zorganizovali na mestskom kúpalisku v Zlatých Horách prvé majstrovstvá Slovenskej republiky, pravda aj za účasti českých a zahraničných zlatokopov. Zlatokopecká federácia sa rozdelila na dve samostatné asociácie. Jednotlivé kluby a cechy, ktoré sú v slovenskej asociácii, zastupujú viac ako dvesto zaregistrovaných zlatokopov. Každé stredisko si organizuje svoj vlastný zlatokopecký život a spoločné akcie. Rozpadom Česko-Slovenska a rozdelením federácie zlatokopov však ich spolupráca rozhodne nezanikla. Spoločné každoročné národné majstrovstvá organizujú súčasní zlatokopovia spravodlivo jeden rok na Slovensku a druhý v Česku.

A chcete vedieť, ako asi vyzerá taký rok slovenského zlatokopa? Je veru dosť nabitý. Slávnostné otváranie claimov (priestor na nálezisku zlata vyhradený nálezcovi) slovenskej asociácie sa tento rok uskutočnilo v polovici mája v Chocholanskej doline pri Trenčíne. Zúčastnilo sa ho 77 súťažiacich zo Slovenska i Česka. Len pár dní nato sa milovníci zlata opäť mohli stretnúť - tento raz na farme Bolka Polívku, kde prebiehala súťaž O "posledný" zub Eskymo Pechy Welzla. Naši zlatokopovia v máji putovali aj do Rakúska, kde boli v Pusterwalde majstrovstvá Štajerska a Rakúska. Kremnický klub zlatokopov zorganizoval 1. júna už tradičnú Kremnickú zlatinku v Ihráči a o dva týždne zasa Podtatranský klub zlatokopov Spišskú karbidku v Hnilčíku-Roztokoch. Predposlednú júnovú sobotu sa v Gaderskej doline uskutočnila spomienka na významného geológa Miroslava Pulza, pri príležitosti ktorej usporiadatelia zorganizovali aj súťaž v ryžovaní zlata. Na majstrovstvách Európy, ktoré tento rok prebiehali na začiatku júla vo francúzskom St. Yrieix La Perche, súťažilo deväť národných tímov, medzi nimi i slovenský. No a uprostred júna to boli ešte Majstrovstvá v Nemecku, koncom júla Ryžovanie v Povrazníku. Prednedávnom, 23.- 25. augusta, sa konali spoločné majstrovstvá SR a ČR v ryžovaní zlata na brehu rieky Hron pod stredovekým Revištským hradom. No a práve na tomto mieste budú v roku 2004 aj majstrovstvá sveta! A už vari len v skratke - v auguste sa zlatachtiví jedinci i kolektívy mohli zúčastniť súťaží ešte v Špindlerovom Mlyne, Krkonošiach, Zlatej Bani, v českých Zlatých horách, na Hornej Nitre, vo Fínsku, Taliansku, Južnej Afrike, ako aj na majstrovstvách sveta, ktoré boli tento rok v Japonsku. A ak by ste chceli zájsť na zatváranie claimov Slovenskej asociácie zlatokopov, tak by ste museli cestovať 12. - 13. októbra do Trenčína-Chocholnej.

Byť zlatokopom vskutku nie je len tak. A nielen preto, že zásoby zlata sa predsa len stenčujú. Hľadači zlata musia dodržiavať presné pravidlá i morálne kódexy. Dnes už vskutku nemožno pri sporoch jednoducho vytasiť kolt. Už aj preto sa zlatokopovia zaväzujú pri registrácii každého nového claimu ryžovať len na vytýčenom území, neobmedzovať majiteľov iných claimov, eventuálne nejakú čiatsku z vyryžovaného zlata odvádzať do obecenej kasy. A v niektorých zlatokopeckých pravidlách nájdete i takéto varovanie: Nebudeme si vzájomne špliechať do ryžovacích misiek!