Pápež blahorečil kňazov z bývalého Československa

Prešovský gréckokatolícky biskup Pavol Peter Gojdič a český rehoľný kňaz Metod Dominik Trčka, ktorí sa stali začiatkom päťdesiatych rokov obeťami politickej perzekúcie komunistického režimu, boli v nedeľu 4. novembra na Námestí sv. Petra v Ríme vyhlásení spolu s ďalšími šiestimi mučeníkmi za blahoslavených.

Blahorečenie Gojdiča a Trčku rímskym pápežom Jánom Pavlom II. je pre gréckokatolíkov popri inom dôkazom toho, že táto východná cirkev patrí ku katolíckej cirkvi zjednotenej s Rímom. Tvrdí to vikár prešovského biskupstva pre masmédiá Marek Pribula.

Cirkev si na oboch duchovných cení okrem iného ich zásadové postoje v kritickom období, keď sa komunistická vláda usilovala diskreditovať katolícku cirkev a úplne zlikvidovať gréckokatolícku cirkev. "Iste je to dar aj odmena Svätého otca Jána Pavla II. za nesmierne utrpenie našej cirkvi, ktoré musela vytrpieť počas krutej totality v päťdesiatych rokoch a potom následne až do obnovenia činnosti našej cirkvi v roku 1968," povedal o beatifikácii Gojdiča a Trčku prešovský biskup Ján Hirka. Po vyhlásení za blahoslavených budú obaja mučeníci považovaní v miestnej cirkvi za svätých. Nebudú však zatiaľ zapísaní do zoznamu svätých univerzálnej cirkvi. Existuje však predpoklad aj na ich kanonizáciu, teda perspektívne môžu byť blahoslavení vyhlásení aj za svätých. K blahorečeniu pristupuje Vatikán po predchádzajúcom prísnom skúmaní oboch kandidátov odborníkmi v oblasti viery. Proti pokusu o blahorečenie biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý bol v roku 1951 odsúdený spolu s Gojdičom, protestovali vlani Ústredný zväz židovských náboženských obcí aj skupina izraelských historikov. Ako dôvod uvádzali fakt, že počas vojnového slovenského štátu bol Vojtaššák námestníkom predsedu Štátnej rady, ktorá schválila deportácie slovenských Židov. V úplne inom postavení však boli ďalší slovenskí biskupi vrátane Gojdiča, ktorí dokázateľne protestovali proti pripravovaným protižidovským opatreniam. "Biskupa Gojdiča vnímam veľmi pozitívne. Bol to jeden z tých, ktorí v najťažších časoch neváhali využiť svoje postavenie na pomoc Židom," povedal pre TASR riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan. Gojdič, podobne ako viacerí evanjelickí, pravoslávni a kalvínski kňazi, pomohol viacerým Židom tak, že im poskytol úkryt, neváhal prekrstiť niekoľko osôb, ktorým vystavil falošné krstné listy, a tak ich zachránil pred deportáciami a istou smrťou, tvrdí Mešťan. Dodal, že úsilie gréckokatolíckej cirkvi o Gojdičovu beatifikáciu je preto legitímne a ani izraelskí historici voči nemu nenamietajú.

Vo vykonštruovanom súdnom procese odsúdili v januári 1951 troch biskupov za zločiny vojenskej zrady, vlastizrady a vyzvedačstva, tretieho obvineného - biskupa Michala Buzalku odsúdili aj za úklady proti republike. Gojdičovi na súde pripísali aj aktívny protest proti snahe novej vlády zlikvidovať gréckokatolícku cirkev a preorientovať gréckokatolíkov na pravoslávie. V prípade procesu s biskupmi išlo o tzv. monsterproces, to znamená, že jeho časti boli v rámci zastrašovania obyvateľstva vysielané naživo prostredníctvom rozhlasu či ampliónmi. Gojdič bol štátnym súdom odsúdený na doživotie, konfiškáciu majetku a dvestotisícovú pokutu. Zmiernenie tohto trestu v roku 1953, teda po Stalinovej a Gottwaldovej smrti, už nemalo pre chorého 67-ročného kňaza nijaký zmysel.

Za spoluprácu s Gojdičom bol politicky prenasledovaný rehoľný kňaz Trčka. Za prácu v prospech gréckokatolíckej cirkvi bol internovaný v pracovnom tábore v Podolínci. Štátny prokurátor ho odsúdil za vlastizradu a vyzvedačstvo v roku 1952 na dvanásť rokov väzenia. Týchto trestných činov sa mal dopustiť, keď rozširoval Gojdičove pastierske listy a posielal tajné informácie do Ríma. Na slávnostnom akte beatifikácie sa zúčastní asi 40 vedúcich cirkevných hodnostárov, prezident SR Rudolf Schuster s manželkou, vládna delegácia a primátori ôsmich krajských miest. Do Ríma sa chystá aj okolo 1200-členná delegácia veriacich z Prešovskej diecézy.

TASR

obsah | svět - svet