20-ročné sálašské múzeum v Slovenskom Komlóši

Predseda Družstva "Agrár Rt." Sándor Demeter tiež poďakoval O. Lopušnému a pripravil malé prekvapenie: nákladným autom priviezli na zadný dvor sálaša zrenovovaný traktor typu Hoffer. Pravidelné vrčanie jeho motora na pár hodín oživilo múzeum. Múzeum, z ktorého slovenská redakcia Maďarskej televízie vysielala seriál Rok na sálaši, v ktorom raz mesačne predstavila poľnohospodárske práce a niekdajší život našich predkov. Vtedajší redaktor Našej obrazovky, dnes predseda CSS Ján Fuzik a O. Lopušný zmobilizovali mnohých Komlóšanov, ktorí predviedli tradičné remeslá, oživili zabudnuté práce, zábavy, prípadne niekdajšie sviatky na sálaši. Vďaka seriálu sa múzeum preslávilo v celej krajine. Ako na slávnosti odznelo, pán Lopušný je vďačný, že sa jeho nápad mohol zrealizovať. Poďakoval všetkým staviteľom, vedeniu družstva a všetkým tým, ktorí darovali exponáty do vtedy novopostavených budov. Vraj všetko dali zadarmo, za dobré slovo. Práve preto je najsmutnejšie, že múzeum odvtedy už štyrikrát vykradli. Chýbajú nenahraditeľné predmety, ako napríklad Tranosciá, rohová lavička, alebo dokumenty niekdajšieho Roľníckeho spolku. Samozrejme, nemožno vymenovať všetkých návštevníkov, ktorí sa tu za dve desaťročia zastavili. Ročne ich bolo okolo 600-700, a to nielen z Maďarska, ale aj zo zahraničia. Najviac návštevníkov spoza hraníc prišlo zo Slovenska, boli medzi nimi aj repatrianti, ktorí tiež obdivovali bohatú zbierku Komlóšanov. Stalo sa, že ani oni nevedeli, ktorý predmet sa na čo používal. Odborníci Slovenského národného múzea si napríklad vypožičali "palóku", ktorú ani oni nepoznali. Je to vlastne drevený košík, ktorý natiahli na nos teliatku, keď ho chceli odlúčiť od kravy. Teľa ním kravu pichalo a tak ho sama odohnala.

Najvzácnejšia návšteva pre pána Lopušného bola, keď ho navštívil riaditeľ Skanzenu v Senondreji (Szentendre) Dr. Endre Füzes. Pochválil ho, že z odborného hľadiska je všetko v poriadku, len je v múzeu veľa predmetov. Druhá veľmi vzácna návšteva pre "gazdu" bola Komlóšanka, herečka Zuzana Gyurkovicsová, ktorá bola múzeom tak nadšená, že mu darovala zo svojho štafírungu jeden tkaný vyšívaný "klinovník" (uterák).