EÚ nebudú Slovensko a Česko nijakou druhou ligou

Predseda Európskej komisie Romano Prodi poskytol exkluzívny rozhovor pre Pravdu. Od stálej spravodajkyne Pravdy v Bruseli Hany Lešenarovej a Viliama Bucherta. Nijaká krajina, ktorá kedy vstúpila do únie, to neoľutovala, uviedol Romano Prodi, ktorý sa ako predseda Európskej komisie výrazne zaslúžil o to, že zajtra Slovensko a ďalších deväť nových štátov.

Prvého mája zažije Európska únia najväčšie rozšírenie vo svojej doterajšej histórii. Prichádzajúci účastníci majú obavy, že budú patriť iba do ,,druhej ligy". Ako sa k tomu postavíte?

Povedal by som, že ak by v únii aj bola nejaká druhá liga, dlho by neprežila! Je samozrejmé, že inštitucionálne štruktúry únie zaručujú rovnosť medzi členskými štátmi aj ľuďmi, čo napokon zoceľuje aj ju samotnú.

Čo si myslíte o tom, že mnoho členských štátov zaviedlo pre pristupujúce krajiny prechodné obdobie na svoje pracovné trhy alebo že obmedzilo poľnohospodárske dotácie pre farmárov? Nie je práve toto jasným príkladom zaobchádzania s druhou ligou?

Komisia veľmi tvrdo tlačí na to, aby zabezpečila, že pracovné obmedzenia od prvého mája platiť nebudú. Napriek tomu musím dodať, že ak sa členský štát rozhodne zaviesť takéto opatrenie, Komisia môže jedine protestovať. Podobné záležitosti sa, samozrejme, dostávajú na titulné stránky novín, chcel by som však poukázať na jestvujúce dohody pre slobodný pohyb ľudí. Tie prispievajú k myšlienke otvorenej Európy, ktorú chceme vytvoriť.

Podľa posledných prieskumov verejnej mienky na Slovensku aj v Čechách Slováci aj Česi sa obávajú vstupu svojej krajiny do únie napríklad aj pre rast cien. Mohli by ste vymenovať tri dôvody, prečo by sa nemali báť?

Po prvé, nijaká krajina, ktorá kedy vstúpila do únie, to neoľutovala. Vstup do únie totiž stále prináša krajine mier a prosperitu. Po druhé, hlavné zmeny na Slovensku a v Čechách už nastali. Vaša ekonomika je už veľmi tesne prepojená na ekonomiku únie, takže obyvatelia nemusia po prvom máji očakávať nijaký šok.

A na záver, konkurenčné sily v rámci únie majú tendenciu skôr znížiť ceny ako výsledok súťaže medzi štátmi, ktorá zaručí ich zdravý vývoj.

Váš nástupca na čele Európskej komisie bude pracovať s tímom 25 komisárov. Myslíte, že je možné nájsť spoločný jazyk pri takom veľkom počte? Niektorí o tom majú vážne pochybnosti.

To je to, prečo je také dôležité, aby európsku ústavu členské štáty ratifikovali čo ajskôr. Práve ona totiž zabezpečí systém pravidiel, ktoré dovolia únii vyrovnať sa aj s inštitucionálnymi výzvami, ktoré sú pred nami.

Rozširovanie Európskej únie by malo pokračovať ďalej. Rumunsko a Bulharsko vy sa mali pripojiť v roku 2007, hovorí sa aj o Chorvátsku a iných krajinách. Kde sa to zastaví? Mohlo by sa aj Rusko stať členom únie?

Ako ste už správne povedali, Chorvátsko už zažiadalo o vstup do únie a Komisia k jeho žiadosti zaujala kladný postoj hneď na druhý deň. Únia rozvíja takzvanú ,,susedskú politiku", a to najmä preto, aby sa vytvorili ekonomické a politické väzby s krajinami, ktoré sú na jej hraniciach. To zahŕňa aj Rusko, s ktorým už tieto dobré politické a ekonomické vzťahy máme.

Slovensko a Česko patria v rozširujúcej sa únii medzi stredne veľké krajiny. Akú rolu to podľa vás zohrá? Slováci aj Česi sú skeptickí predovšetkým v tom, že hlas ich krajiny nebude vôbec počuť, a myslia si, že budú prevalcovaní veľkými krajinami ako Nemecko či Francúzsko.

V únii už je niekoľko stredne veľkých krajín. Skúsenosti hovoria, že sa v tejto pozícii cítia pohodlne. Inštitucionálny systém ochraňuje aj malé krajiny tým, že poskytuje základ pre rovnosť vo vyjednávaní medzi štátmi. Nie je náhoda, že medzi zakladateľmi únie boli práve krajiny ako Belgicko, Luxembursko a Holandsko.

Cítite sa viac Talianom alebo Európanom?

Cítim sa Talianom aj Európanom, nevidím v tom akýkoľvek rozpor!

PRAVDA

obsah | svět - svet