Veľmi živá ratolesť

Tentoraz sme sa začiatkom horúceho leta vybrali za našimi krajanmi, žijúcimi v Maďarsku. Navštívili sme hlavné mesto tejto úrodnej krajiny, očarujúcu perlu na Dunaji - Budapešť. Keď si prezeráte toto dvojmiliónové mesto, staré dve tisícky rokov, máte pocit, akoby ste prechádzali časom. Je to tým, že Budapešť je bezpochyby konečnou zastávkou západoeurópskej kultúry, najmä jej obdobia gotiky a reformácie, ktorá sa tu už prelína s rozprávkovým svetom Byzancie. Mesto sa skladá z dvoch častí - z kopcovitého Budína a rovinatej Pešti, ktoré rozdeľuje majestátny a široký Dunaj. Obe časti spájajú akoby uháčkované retiazky prekrásnych štíhlych historických i novodobých mostov. Isto iste nemožno počas návštevy vynechať ani Budapeštiansky hrad, poetické, až takmer trochu gýčovité Rybárske bašty, stredoveké i turecké kúpele, Margitin ostrov, vskutku majestátny Parlament, Pomník Millenia, nespočetné množstvo múzeí, zachované Židovské mesto s prekrásnymi mešitami, ale ani súčasnú prepychovú nákupnú ulicu Váci. Žiaľ, niet priestoru na vymenúvanie všetkých prekrásnych miest a zákutí Budapešti a ani my sme nemali priveľmi času na ich podrobnú prehliadku. Prišli sme sem v prvom rade za Slovákmi, ktorí tu už viac ako dvestopäťdesiat rokov pomáhajú písať históriu Maďarska a napriek jazykovej odlišnosti i niekdajším silným asimilačným tlakom si stále udržujú svoju identitu...

Keď sa na Slovensku povie "Slováci v Maďarsku", okamžite sa vynorí predstava tvrdo, násilne asimilovaných biednych roľníkov. To sú stereotypy z minulosti. Maďarskí Slováci dnes patria medzi najsebavedomejšie a najaktívnejšie slovenské komunity v zahraničí. Maďarsko je navyše zaujímavé tým, že zaviedlo unikátny systém menšinových samospráv.

KDE SA VZALI

Predkovia Slovákov sa usadili na území dnešného Maďarska už niekedy v štvrtom, piatom, či šiestom storočí, teda skôr než predkovia Maďarov. Pôvod dnešnej slovenskej národnostnej menšiny v tejto krajine sa však, samozrejme, viaže k omnoho neskorším udalostiam. Súvisí najmä s obdobím reformácie a protireformácie na strednom Slovensku. Veľká časť tamojšieho obyvateľstva prevzala augsburské vierovyznanie od nemeckých osadníkov v baníckych mestách. Keď bolo v roku 1673 potlačené protestantské povstanie v Oravskej a Turčianskej stolici, začali sa pre tamojších Luteránov zlé časy. A tak sa po roku 1690 začali sťahovať na Dolnú zem, teda na územie dnešného Maďarska, ale aj Rumunska, či Vojvodiny v Juhoslávii. Dolná zem bola, koniec-koncov nie len úrodnejšia, než hornaté územia Slovenska, ale aj veľmi riedko osídlená. Iba krátko predtým odtiaľ totiž vyhnali Turkov. Okrem tejto spontánnej, boli aj iné varianty migrácie. Napríklad mnohí zemepáni, ktorí mali majetky aj na severe, presťahovali svojich poddaných na vlastné majetky na juhu.

V Maďarsku sa tak vytvorili štyri väčšie jazykové ostrovy. Prvý sa nachádza v severovýchodnom Maďarsku v Boršodsko-Abovsko-Zemplínksj župe, druhý v Novohradskej župe a v okolí Budapešti, tretí v Zadunajsku v severozápadnom Maďarsku a štvrtý na juhovýchode Maďarska v Békéšskej a Čongrádskej župe. Menšie jednotky tvoria Slováci v Malom Kereši a v Níreďháze.

VEĽMI RÔZNE ČISLA

Veľmi zložité je vyčísliť počet maďarských Slovákov, a to minulý i súčasný. Najnižšie počty vyplývajú z evidencie deklarovaného materinského jazyka. Podľa tohto ukazovateľa žije v Maďarsku necelých 13 tisíc Slovákov (údaj z roku 1990). Na základe kultúrnej väzby k slovenskej národnosti vykazuje však maďarský Ústredný štatistický úrad 70 tisíc Slovákov (údaj z roku 1985). Aby to nebolo až také jednoduché, volieb do slovenskej menšinovej samosprávy, ktoré sa v tejto krajine usporadúvajú, sa zúčastnilo viac než 100 tisíc voličov. Hoci aj predstavitelia slovenskej menšiny uznávajú, že nie každý z nich bol Slovák, že niektorí Maďari mohli ísť podporiť svojich príbuzných či priateľov, súčasne upozorňujú, že nie každý Slovák šiel voliť. Tieto dva efekty sa podľa nich prakticky zrušili - podľa ich neoficiálnych štatistík žije totiž v Maďarsku vyše 100 tisíc Slovákov v asi 110 obciach. Podľa tej najnepriaznivejšej štatistiky, viažúcej sa na materinský jazyk, žilo v roku 1880 na území Maďarska vyše 213 tisíc Slovákov, o štyridsať rokov neskôr asi 142 tisíc a v roku 1941 necelých 76 tisíc. V rokoch 1946-48 sa na základe maďarsko-československej medzištátnej dohody presídlilo vyše 73 tisíc Slovákov z Maďarska do Československa a zhruba 100 tisíc Maďarov z južného Slovenska do Maďarska. Treba povedať, že pre ČSR nebolo "znovuzískanie" Slovákov z Maďarska iba nástrojom povojnovej výmeny obyvateľstva, ale súčasťou širšieho úsilia, v rámci ktorého sa do Československa presídlili aj rodiny z Juhoslávie, Rumunska a Bulharska. Z niektorých oblastí Maďarska odišlo až 80 percent slovenského obyvateľstva. Istým paradoxom je, že vo svojej väčšine neodišli do slovenského prostredia, ako im sľubovali, ale buď do maďarských osád na Žitnom ostrove, alebo do česko-nemeckého pohraničia, či na južnú Moravu. V už spomínaných štatistikách, opierajúcich sa o deklarovaný materinský jazyk, došlo, pokiaľ ide o Slovákov, logicky k výraznému poklesu. V roku 1949 sa týmto spôsobom vykázalo už iba necelých 26 tisíc Slovákov a tento - sporný - údaj klesol do roku 1990 zhruba na polovicu.

Viac ako dve tretiny Slovákov v Maďarsku sa hlásia k evanjelickému vierovyznaniu, takmer tretina je katolíkov, v menšom počte medzi nimi žijú aj gréckokatolíci, baptisti a adventisti. Religiozita je v prostredí maďarských Slovákov stále mimoriadne vysoká.

KRUŠNÁ MINULOSŤ

Krutá asimilácia postihla Slovákov v celom Uhorsku, teda aj na území dnešného Slovenska, po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867. Pre Slovákov v Maďarsku sa mnoho nezmenilo k lepšiemu ani po roku 1918. Počas druhej svetovej vojny postihli národnostné lokality tvrdé perzekúcie. Jednak v dôsledku nacionalizmu vtedajšieho režimu, jednak z dôvodov politických. V slovenskom prostredí bolo totiž silné ľavicové hnutie, odporujúce režimu, ktorý bojoval po boku nacistického Nemecka. Po vojne prišlo presídlenie veľkej časti slovenského obyvateľstva do ČSR. Tieto procesy sa zastavili v roku 1948. V tom istom roku vznikol Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku, ktorý mal nakrátko možnosť rozvinúť pomerne bohatú činnosť. Po roku 1951 sa priestor pre jeho činnosť veľmi zúžil, hoci jeho neskoršia generálna tajomníčka Mária Jakabová sa stala ako predstaviteľka komunistickej strany aj poslankyňou maďarského parlamentu. K určitému oživeniu slovenského života došlo v šesťdesiatych rokoch. Demokratické zmeny na začiatku deväťdesiatych rokov priniesli vznik viacerých slovenských organizácií. Najväčší prelom v maďarskej národnostnej politike však znamenalo prijatie zákona o právach národných a etnických menšín v roku 1993.

UNIKÁTNA LEGISLATÍVA

Na jeho základe vznikli menšinové samosprávy, čo je celosvetový unikát, o zavedení ktorého sa donedávna uvažovalo aj v Českej republike. O to viac nás zaujímalo, ako v Maďarsku fungujú. Miestne samosprávy vznikli asi v dvoch tretinách slovenských obcí. V ďalších asi dvadsiatich obciach fungujú pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že v malých dedinách živoria z minimálneho štátneho príspevku, v mestách, napríklad v Budapešti, kde vznikli samosprávy vo viacerých obvodoch aj na celomestskej úrovni, sú na tom lepšie, pretože ich podporuje aj miestna samospráva. Napriek tomu sa podpredseda budapeštianskej samosprávy, asi najznámejší slovenský básnik v Maďarsku Gregor Papuček sťažuje: "Teoreticky by sme podľa zákona mohli prevziať pod svoje krídla napríklad slovenskú školu, aby sme mohli rozhodovať, ako to na nej bude fungovať. V skutočnosti je to však zariadené tak, aby sme na to nikdy nemali." Samosprávy majú inak pomerne vysoké právomoci, vrátane práva veta vo všetkých otázkach, ktoré sa týkajú menšiny, teda najmä v oblasti kultúry a školstva. Samozrejme, niekedy to vedie k sporom, dokonca aj súdnym. Ako priznal Anton Paulik, sám príslušník slovenskej menšiny, avšak súčasne vedúci odboru na štátnom Úrade pre národné a etnické menšiny, registrujú dokonca paradoxný prípad, keď sa predseda menšinovej samosprávy súdi so starostom, ktorý je pritom tiež Slovák. "Je to otázka personálnych vzťahov," dodáva Anton Paulik, ktorý tvrdí, že inak fungovanie samosprávy nevyvoláva priveľké napätie medzi minoritami a väčšinovou spoločnosťou.

Na základe volieb, ktorých sa zúčastňujú predstavitelia obecných menšinových samospráv, vznikla Celoštátna slovenská samospráva. Má 53 členov a je akýmsi "slovenským parlamentom". Predseda Ján Fuzik, ktorý dovtedy pôsobil v slovenskom televíznom vysielaní a dodnes sa venuje dokumentaristike, upravil štruktúru rady tejto samosprávy, ktorú možno považovať za čosi ako "slovenskú vládu". Znížil sa počet podpredsedov, zodpovedných za jednotlivé "rezorty", a zaviedla sa funkcia regionálnych radcov. "Musíme čo najefektívnejšie využiť pomerne veľké právomoci, ktoré nám legislatíva dáva, v tejto chvíli najmä vďaka novému školskému zákonu," hovorí Ján Fuzik: "Na znení tohto zákona sa prejavilo, že ho menšinové samosprávy mohli pripomienkovať. Aj to je jedna z dôležitých kompetencií - sme pripomienkové miesto pre všetky zákony, ktoré sa týkajú života národnostných menšín."

V Maďarsku sa už dlho diskutuje aj o zastúpení národnostných menšín v parlamente, či už by títo zástupcovia boli plnohodnotnými poslancami, alebo len akýmisi "pozorovateľmi", či už by boli volení za výrazne výhodnejších podmienok než ostatní poslanci, alebo priamo delegovaní menšinovými samosprávami. Žiadny variant dosiaľ nezvíťazil. Poslanci slovenského pôvodu v Maďarskom parlamente, pravda, aj tak sú, ale ako zástupcovia strán. Najdlhšie je poslankyňou už spomínaná Mária Jakabová.

"Samospráva rozhodne priniesla veľa pozitívneho," hovorí Ján Fúzik. Na druhej strane, narazili sme aj na ďalšie problémy spojené s touto formou usporiadania vzťahu medzi menšinami a štátom. Objavili sa "falošné" samosprávy, najmä Rumunské, tvorené ľuďmi, ktorí sa k danej národnosti hlásia iba zo zištných dôvodov. Hovorí sa tomu etnobiznis. "Bohužiaľ, kým to výrazne nemení pomery v celoštátnom merítku, menšinoví predstavitelia sa to snažia skôr zatušovať, pretože majú záujem, aby sa takto vykázal vyšší počet príslušníkov tej-ktorej menšiny," priznal Anton Paulik. V prípade Rómov sa objavil iný problém. Volieb sa zúčastnil iba zlomok príslušníkov tejto menšiny, samosprávu ovládol jeden spolok a ten teraz diskriminuje ostatné. Je to, bohužiaľ, asi zákonitý scenár v prostredí menšín, ktoré sú rozptýlené, nežijú v tradičných spoločenstvách, koncentrovaných v určitých regiónoch. V Českej republike sú prakticky všetky menšiny práve takto rozptýlené - slovenská, rómska, nemecká, maďarská i ukrajinská. Vari jedine Poliaci sa z tejto charakteristiky vymykajú. Aj preto maďarský model asi nemožno prevziať.

PODHUBIE - SPOLKY, MÉDIÁ, ŠKOLY

Okrem samosprávy naďalej fungujú aj spolky, občianske organizácie maďarských Slovákov. Najväčšou z nich je Zväz Slovákov v Maďarsku. "Samospráva zastupuje Slovákov v Maďarsku a my sa staráme o to, aby bolo koho zastupovať," povedala nám predsedníčka zväzu Ruženka Egyedová-Baráneková. Zväz Slovákov v Maďarsku sa skutočne zaoberá najmä kultúrnymi aktivitami, ktoré pomáhajú udržiavať identitu tamojšieho slovenského obyvateľstva. Pri zväze funguje aj Slovenský Výskumný ústav. Ruženka Egyedová-Baráneková je medzi Slovákmi v Maďarsku pojmom. "Keď sa predstavím Egyedová, niektorí nevedia, ale keď poviem Ruženka, hneď sú doma," povedala nám predsedníčka zväzu, kvôli ktorej musela táto organizácia zmeniť svoje stanovy. Ruženka Egyedová-Baráneková sa totiž do Maďarska predčasom vydala a dodnes nemá maďarské občianstvo. Stretli sme sa na Slovenskom národnostnom dni v malej dedinke Terany (Terény) na severe Maďarska v Novohradskej župe.

Hlavnou organizátorkou podujatia, ktoré nedokázal pokaziť ani dážď, bola miestna evanjelická farárka, Slovenka Hilda Fabulyová-Gulácsi. "Učím aj slovenčinu v miestnej škole a vôbec vo všetkom sa snažím pomáhať, aby sa národné tradície udržali," povedala nám už na prvý pohľad sympatická farárka, ktorá medzi maďarskými Slovákmi nie je jedinou ženou tohto povolania.

V Maďarsku pôsobia aj ďalšie občianske spolky - Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku, Združenie slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku, Čabianska organizácia Slovákov, Kresťanský spolok Slovákov v Maďarsku, či Folklórny spolok Prameň. V Békéšskej Čabe funguje aj Dom slovenskej kultúry. Asi najzložitejšia je vždy práca s mládežou, ktorú môžu často podchytiť, zapáliť len rovesníci. Aj preto Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku pod vedením Márie Matejdesovej organizuje rôzne letné tábory, turnaje, recitačné súťaže.

Už 43 rokov vychádza týždenník Slovákov v Maďarsku - Ľudové noviny. Vydával ich Zväz Slovákov v Maďarsku, nedávno však túto úlohu prevzala Celoštátna slovenská samospráva. "Hlavným problémom je postupný pokles nákladu," priznáva dlhoročný redaktor Ľudových novín Imrich Fuhl. "Ľudia nechcú čítať, pretože väčšina z nich už nevie poriadne po slovensky." Slovenská samospráva v hlavnom meste vydáva mesačník Budapeštiansky Slovák, Čabianska organizácia Slovákov časopis Čabän. Nedávno obnovili aj vydávanie Dolnozemského Slováka, spoločného štvrťročníka Slovákov v Rumunsku, Juhoslávii a Maďarsku. Slováci majú aj svoje vysielanie v Maďarskej televízii - v rozsahu pol hodiny týždenne. Každodenné je slovenské vysielanie Maďarského rozhlasu - polhodina na celoštátnom a polhodina na regionálnych okruhoch. Redakcie oboch týchto vysielaní sídlia v Segedíne. V Budapešti funguje ešte slovenská redakcia Zahraničného vysielania Maďarského rozhlasu, ktorá vyrába jednu z ôsmich jazykových mutácií vysielania o Maďarsku určeného pre zahraničie. Napriek tomu ho počúvajú aj Slováci v Maďarsku. "Pokiaľ ide o zahraničie, máme paradoxne viac ohlasov z Českej republiky, než zo Slovenska," povedala nám redaktorka vysielania Erika Trenková. Celoštátna maďarská samospráva vydáva raz ročne aj Náš kalendár, pred desiatimi rokmi obnovili na juhu Maďarska Čabiansky kalendár. Rok čo rok vydajú maďarskí Slováci aj dve-tri knihy, niekedy i viac.

"Zabúdanie slovenčiny je výsledkom takzvaného slovenského školstva v Maďarsku," hovorí Imrich Fuhl. "Moje deti, ktoré normálne hovorili po slovensky, teraz v 'slovenskej' škole tú slovenčinu zabúdajú. Problémom je, že ani učitelia nevedia dobre po slovensky, na našich školách často učia Maďari zo Slovenska, ktorí samozrejme nemajú k slovenčine ten pravý vzťah." Celkovo je napriek týmto kritickým hlasom slovenská školská sústava v Maďarsku pomerne rozvinutá a zahŕňa materské, základné i stredné školy, ako aj univerzitnú výuku.

''CUDZINCI''

Je samozrejmosťou, že v Maďarsku možno nájsť aj mnoho Slovákov, ktorí prichádzajú za prácou, a teda tu žijú len dočasne. Napokon tak, ako je to takmer vo všetkých vyspelých krajinách Európy. Počas návštevy Budapešti sme využili pohostinnosť nášho priateľa Tibora Neizra, ktorý bol (a veríme, že po návrate z Maďarska opäť bude) i blízkym spolupracovníkom Slovenských dotykov - okrem iného tu niekoľko rokov viedol detskú rubriku. Z profesie hudobného pedagóga prešiel už v Prahe na post manažéra svetoznámej firmy McDonald. Pred pol rokom vyhral konkurz na miesto vo vedení tejto firmy v Maďarsku. Tou najväčšou devízou pre Tibora bolo, že pochádza z národnostne zmiešaného územia - zo slovenského mesta Rimavká Sobota - a teda ovláda aj maďarský jazyk. Jeho rodinné zázemie je zmesou, v ktorej možno nájsť nielen maďarských, ale aj nemeckých predkov. Dnes je teda Tibor odborníkom, ktorý bude dva roky pomáhať riešiť problémy spomínanej firmy v Budapešti.

Po návšteve Maďarska vieme jedno: tamojší Slováci rozhodne nie sú - v rozpore so slovami klasika - suchou ratolesťou, hoci problémov majú, ako každý, dosť...

VLADIMÍR SKALSKÝ, NAĎA VOKUŠOVÁ

obsah | svět - svet