Ze života Slováků v Austrálii

Dolnozemskí Slováci, združení v Spolku Ľudovíta Štúra v Melbourne, si v tomto roku pripomenuli už 21. výročie vybudovania vlastného prístťešku. Postavili si ho sami, zo svojich finančných prostriedkov v Lavertone, v jednej z okrajových melbournských štvrtí. Dnes im pomáhá udržiavať slovenské zvyky, tradície a kultúru, ale čo je najdôležitejšie - odovzdávať štafetu mladšej generácii, aby slovenský jazyk nezanikol.

Predsedom spolku je mladý, 26-ročný Daniel Šuster. Vzdelaný muž s mnohými záujmami. Narodil sa už v Austrálii, vyštudoval vysokú školu poľnohospodársku, absolvoval doktorandské štúdium a je vedeckým pracovníkom vo výskume. Má však aj iné záujmy. Je napríklad kvalifikovaným trénerom jiu-jitsu i choreografom a tanečníkom súboru v spolku Ľudovíta Štúra. Na otázku, prečo prevzal na seba predsedníctvo spolku odpovedal: "Som hrdý na to, že som Slovák, a nechcem, aby kultúra a jazyk našich rodičov a prarodičov zanikli iba preto, že žijeme tak ďaleko od ich pôvodnej domoviny."

Nezabudol však pripomenúť, že zásluhu na tom všetkom majú ich otcovia a mamy, ktorí kultúrne tradície svojej bývalej vlasti doposiaľ udržiavali a vštepovali aj svojim deťom. Všetci rovnako priložili ruky k dielu pri stavbe Slovenského domu. Spája ich spoločný cieľ: nezabudnúť nikdy na to, že sú Slováci. Predseda spomenul najmä Annu Bovdišovú, tajomníčku spolku, a jej manžela Štefana, ktorý je podpredsedou. Neúnavní a obetaví organizátori činnosti spolku, ktorí spolu s ďalšími, bez nároku na odmenu, pomáhajú pripravovať rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. V júli to bola napríklad krojovaná zábava a súťaž o najkrajší kroj. Slovenský dom sa naplnil do posledného miestečka. Mnohí z krajanov prišli v tradičných slovenských krojoch. Večer otvorili tanečníci súboru zo Spolku Ľudovíta Štúra ukážkami niekoľkých tancov. "Škoda, že k nám neprichádza viac našich rodákov z tzv. Hornej zeme," povzdychol si pri tejto príležitosti Daniel Šuster a dodal: "napríklad v súbore momentálne tancuje iba jedno dievča zo Slovenska!" Príjemným prekvapením bolo aj vystúpenie chorvátskeho tanečného súboru Hrvatska Zora. Diváci ich odmenili búrlivým potleskom a potom sa už zábava rozbehla na plné obrátky. Pri chutnej večeri, vínku, tanci i tombole čas rýchlo utekal. Okolo polnoci večer vrcholil - súťažou o najkrajší kroj. Porota mala neľahkú úlohu, keďže sa prezentovalo vyše 60 súťažiacich a všetky kroje boli naozaj krásne.

O niekoľko týždňov neskôr, začiatkom augusta, Spolok Ľudovíta Štúra zorganizoval pre zmenu priadky a výstavu ručných prác. Opäť sa bolo na čo pozerať, nechýbali nádherne vymaľované taniere, vázy, pestrofarebné výšivky. Stretli sa priatelia i známi, ochutnali tradičné slovenské rezance, syry, oštiepky a parenice, ženy napiekli výborné langoše a šišky. Všetko má však svoj koniec. No už teraz sa možno tešiť na zaujímavé spoločenské a kultúrne podujatia, ktoré spolok pripravuje pre najbližšie obdobie.

Austrália vzdialená, a predsa blízka

Vaša excelencia, ktoré okruhy problémov vo vzťahu ku krajanom v Austrálii najčastejšie pomáha riešiť náš zastupiteľský úrad?

Týkajú sa najmä konzulárnych záležitostí, získavania slovenského pasu, reštitúcií dedičských problémov a podobne. V ostatnom čase rastie záujem našich krajanov o vytvorenie vlastného rodokmeňa - v Austrálii je to veľmi moderné a my im pomáhame získavať potrebné informácie cez matriku. Na druhej strane krajania nám vychádzajú v ústrety tým, že sa usilujú dostať Slovensko do širšieho povedomia austrálskej verejnosti. Napríklad aj prostredníctvom pravidelných kongresov austrálskych Slovákov, na ktorých sa zúčastňujú i predstavitelia federálnej vlády, alebo cez rôzne kultúrne podujatia v úzkej spolupráci s naším zastupiteľským úradom.

Mohli by ste spomenúť niektoré akcie tohto typu konkrétne?

Uskutočnili sme napríklad krst knihy autorky slovenského pôvodu Oľgy Horákovej. Išlo o autobiografiu, spomienky mladej ženy, ktorá prežila aj so svojou matkou holokaust. Je rodáčkou z Bratislavy, ktorá sa presťahovala do Austrálie. Spomenúť by som mohla aj slávnosť, na ktorej sme odovzdali medailu ministra zahraničných vecí SR za zásluhy o šírenie slovenskej kultúry v zahraničí Jurajovi Bercelerovi. Pripravili sme recitál opernej speváčky slovenského pôvodu Silvie Viragovej a podobne. Už tradičnými sa stali i vianočné stretnutia s krajanmi na zastupiteľskom úrade v Canberre. Zúčastňuje sa do 350 osôb a okrem duchovného slova na nich nikdy nechýba ani kultúrny program.

V ostatnom čase sa vďaka našim krajanom, ale predovšetkým úspešnému pôsobeniu Vás a Vášho diplomatického zboru rozbieha aj slovensko-austrálska hospodárska spolupráca.

Dohoda o obchodnej a ekonomickej spolupráci medzi oboma krajinami bola podpísaná v roku 1999. Z legislatívneho hľadiska je už pod strechou dohoda o zabránení dvojitého zdanenia a pripravuje sa aj dohoda o vzájomnej ochrane a podpore investícií. Nedávno bola na Slovensku delegácia Výboru pre obchod austrálskeho federálneho parlamentu. Teda skutoční odborníci, ktorí boli prijatí na najvyššej úrovni. Získali pozitívne dojmy z návštevy našej vlasti a teraz sa študujú možnosti spolupráce medzi slovenskou republikou a Austráliou práve na tejto báze. Je to, pochopiteľne, iba časť z toho, čo pripravil náš zastupiteľský úrad, aby sa kontakty medzi oboma krajinami zintenzívnili a dostali novú dynamiku.