Slováci v Juhoafrickej republike

S výnimkou misionárov nemáme do r.1968 informácie o Slovákoch v JAR. Po auguste 1968 prichádzajú do JAR prví emigranti. Ich počet nie je známy. Po r.1990 sa tam usídlilo niekoľko slovenských rodín. Podľa odhadu z r. 1995 žije v JAR okolo 2 000 Slovákov.

Slováci v JAR si zachovali si vysoký stupeň znalosti materinského jazyka. Žijú najmä v mestách, kde sa venujú svojim občianskym povolaniam. Majú v prevažne stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie (technická inteligencia, lekári, vedci).

Na začiatku 90.rokov sa zaktivizovali pôvodní členovia Spolku Slovákov v Južnej Afrike. Spoločne s najnovšími prisťahovalcami pocítili potrebu istej formy organizačnej spolupráce na platforme samostatnej slovenskej korporácie. Obdobie prípravných prác sa definitívne zavŕšilo v septembri 1990, kedy vznikla v Pretorii Slovenská spoločnosť v Juhoafrickej republike za predsedníctva Milana Sabola. Tlačovým orgánom spoločnosti sa stal r.1990 občasník Slovenské zvesti. Časopis sa distribuoval na vyše 100 adries v JAR, na Slovensku a ďalším slovenských organizácií vo svete.

Po vzniku Slovenskej republiky r.1993 nastáva útlm v spolkovej činnosti. Slováci sa príležitostne stretávajú iba na zastupiteľskom úrade SR v Pretorii. V júni r. 1996 vyšlo aj posledné číslo časopisu Slovenskej spoločnosti v JAR, Juhoafrické slovenské zvesti (predtým Slovenské zvesti).

V dôsledku veľkej rozptýlenosti a málopočetnosti slovenskej komunity niektorí sa aktivizujú v spolkoch s českou komunitou, ktorá je početnejšia ( Rada Čechov a Slovákov, Klub česko-slovenských občanov v Harare a Krajanský spolok v Zimbabwe.)

V úsilí o obnovenie spolkovej činnosti a revitalizáciu Slovenskej spoločnosti v Južnej Afrike vyzval v júni 1999 jeden z jeho prvých zakladateľov Milan Sabol prostredníctvom internetu Slovákov v Južnej Afrike k spolupráci a pripravil elektronickú stránku časopisu Indaba na sprostredkovanie oznamov a výmenu názorov Slovákov v JAR.

DZS

obsah | svět - svet