Olympijská konečná pre slovenský hokej

Slovenská nádej na boje o meidaile v hokejovom turnaji Zimných olympijských hier v Salt Lake City sa rozplynula do nenávratna. Rovnako ako pred štyrmi rokmi v Nagane sa slovenský reprezentačný výber neprebojoval do hlavnej súťaže. Čo bolo príčinou opakovaného neúspechu krajiny, ktorá oplýva množstvom talentovaných hokejových individualít? Samozrejme, určité množstvo drobných nedostatkov a taktických chýb zo strán trénerov aj hráčov. Ale hlavným protivníkom bol rovnako ako v Nagane znevýhodňujúci systém a samozrejme nekompromisná NHL. Tá tento rok opäť nepretiahla pauzu nepretržitého toku svojích zápasov aj na kvalifikačný turnaj, cez ktorý sa Slováci musia prebiť. Reprezentačný tréner Ján Filc teda opäť musel variť z vody. Na turnaj priviezol iba torzo tímu poskladané z niekoľkých hráčov z európskych líg a nižších zámorských súťaží. Zvyšok závisel od diplomatických schopností manažéra slovenskej reprezentácie, bývalého vynikajúceho československého reprezentanta Petra Šťastného. Ten sa musel zhostiť neľahkej úlohy presvedčiť čo najviac predstaviteľov severoamerických veľkoklubov, aby na niektorý zápas slovenské hviezdy uvoľnili. Uspel len čiastočne.

Do prvého zápasu s Nemeckom sa mu podarilo získať Miroslava Šatana, Ľubomíra Bartečka, Michala Handzuša, Ľubomíra Višňovského a Žigmuna Pálfyho (ten ale smel nastúpiť len v prípade, že budú mať Slováci problémy). Šatan s Handzušom sa však pred nasledujúcim zápasom s Lotyšskom museli vrátiť za svojimi klubovými povinnosťami. Oproti tomu sa v národnom drese mali objaviť Pavol Demitra, Jozef Štümpel , Marián Hossa a Zdeno Chára. Proti papierovo slabším Rakúšanom by sa už potom malo jadro tímu viac-menej stabilizovať.

Trenér Filc sa ocitol v náročnej situácii. Ako na tri zápasy zjednotiť neustále sa obmeňujúci káder hráčov? Veril, že skúsení profesionáli sa s týmto stavom dokážu vyrovnať. Hneď prvá konfrontácia s realitou však jeho optimizmus riadne schladila. Po kŕčovitom výkone bez náboja a tímovosti Slováci prehrali s disciplinovaným nemeckým výberom. Záchrancom sa nestal ani Pálfy, ktorý naskočil za stavu 2:0 zhruba v polovičke zápasu. Veľký slovenský sen sa začal vzďaľovať.

Proti nevyspytateľným Lotyšom nastúpili Slováci veľmi sebavedomo a pôsobili dojmom, že oprate zápasu už nepustia. Pred koncom druhej tretiny viedli dostatočne 6:3. Lotyši sa však dokázali vybičovať a ešte v tej istej tretine znížili na 6:4. Dva zlepené góly v záverečnej časti do bránky stráženej Jánom Lašákom znamenali zdrvujúcu ranu do srdcí pod slovenským krížom. Konečný výsledok 6:6 znamenal definitívny koniec slovenských ambícií. Sen sa rozplynul.

Tréner slovenských hokejistov Ján Filc na tlačovej konferencii po zápase vyjadril názor, že príde o reprezentačnú stoličku. . "Na Slovensku ráno určite zavládlo veľké sklamanie a viem to aj pochopiť. Takisto viem, že ma to môže stáť stoličku, ale som pripravený na kritiku i rezignáciu. Je to tak, zlyhali sme aj v druhom zápase, v ktorom sme boli na najlepšej ceste vyhrať o potrebný počet gólov. Hráči však pri veľmi priaznivom vývoji stratili koncentráciu a disciplínu. Koncepcia, ktorú sme zvolili, bola neúspešná a rovnako zbytočne vyznela poldruharočná snaha vytvoriť čo najlepšie podmienky a maximálnu možnú kvalitu. Prvý zápas sme prehrali nešťastne, ale dnešná remíza, ktorá je vlastne prehrou, je výsledkom chýb v poslednej tretine. Vzhľadom na to, že ani brankári neukázali nič mimoriadne, dostali sme sa do situácie, že hráme s Rakúskom iba o umiestnenie v skupine," konštatoval na tlačovke evidentne sklamaný a vyčerpaný Filc.

Súboj s Rakúšanmi bol viacej než hokejovým zápasom nemou obžalobou nepriaznivého systému. Kluby NHL povolali svojich hráčov späť. Na mieste najväčšieho hokejového sviatku ich už nebolo viacej treba. Slováci tak na ľadovú plochu nastupovali v zložení: 7 útočníkov, 6 obrancov a 1 brankár. Toto tragikomické torzo, kedy dvaja obrancovia museli nastupovať v útoku, bolo nútené odohrať tvrdú partiu s húževantými Rakúšanmi. Prehrali 3:2. Zo smútku sa stala rezignácia.

"Musíme sa vrátiť k formátu, ktorý by každému dával rovnakú šancu. Takto ju zrejme nemajú všetci," povedal prezident Mezinárodnej hokejovej federácie (IIHF) René Fasel. Podľa neho sa treba zamerať najmä na novú dohodu s vedením zámorskej NHL, ktorá počas ZOH v Salt Lake City neprerušila svoj priebeh už pred začiatkom prvej fázy. "V zmluve s NHL sa nepíše, že jej hráči musia hrať aj na kvalifikačnom turnaji," pokračoval prezident IIHF. "Je v nej len konštatovanie, že kluby musia vyvinúť úsilie, aby hráči na ňom mohli hrať," povedal šéf IIHF. "Musím však vyjadriť spokojnosť s tým, že v tejto časti turnaja hralo až tak veľa hráčov z NHL. Vieme o situácii Slovákov, o ich sklamaní a dokážem ho pochopiť," vyjadril sa na margo slovenského neúspechu v Salt Lake City prezident IIHF. "Mali však k dispozícii až desať hráčov z NHL a šancu aj tak nevyužili. Jednoducho to nevyšlo."

Slováci však uvažujú inak. Nebola im daná možnosť postaviť stabilný tím z tých najlepších slovenských hokejistov. Rovnako na tom boli pochopiteľne aj ostatní účastníci kvalifikácie, ale Nemcov, Lotyšov, Rakúšanov, Bielorusov, Ukrajincov či Francúzov v prestížnej NHL predsalen toľko nepôsobí. Ostáva len dúfať, že IIHF s NHL nakoniec nájdu spoločnú reč a dokážu prísť na spravodlivý systém kvalifikácie na olympijský hokejový turnaj. Jediné, čo zatiaľ spoza veľkej mláky prichádza, sú dohady o tom, že sa NHL nabudúce nepreruší vôbec. Naozaj spravodlivé a šalamúnske riešenie.

MARTIN PÍSECKÝ

obsah | svět - svet