Slovenské ego v centre Budapešti má jubileum

Poznamenala redukcia priestorov SI aktivity inštitútu?

- Pokiaľ ide o rozsah budovy, ubudla východná časť. Podstatné však je, že zostal zachovaný obsah a miesto v povedomí maďarskej kultúrnej verejnosti. Potvrdilo sa to aj koncom minulého roka, keď inštitút zorganizoval literárny večer pri príležitosti jubilea P. Nádasa, na ktorom sa zúčastnilo vyše 150 maďarských spisovateľov. Treba tiež vyzdvihnúť fakt, že pri poslednom sčítaní ľudu v Maďarsku sa k slovenskej národnosti prihlásilo o 7 000 občanov viac.

Aká je súčasná situácia v SI?

- Inštitút a jeho zariadenie bolo vybudované za federácie. V roku 1990, keď som prvý raz prišiel cez Prahu do Budapešti, tu pracovali traja diplomati a 33 zamestnancov. Stredisko organizovalo ročne asi 600 podujatí po celom území Maďarska. V súčasnosti je tu systemizované jedno miesto pre diplomata, jedno pre technického pracovníka a päť ďalších pracovných miest. V tomto zložení organizujeme ročne 220-230 podujatí.

Boli tendencie zrušiť inštitút. Je to definitívne prekonaná záležitosť, alebo sa vyčkáva, čo bude ďalej?

- Táto otázka patrí minulosti, inak by som tu už nebol. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan, ktorý v poslednom období navštívil viackrát SI, si veľmi dobre uvedomuje, aké poslanie tu máme a podarilo sa nám dosiahnuť, že za nezmenených podmienok máme uzavretú dlhodobú nájomnú zmluvu.

Ako by ste definovali aktuálne trendy národnostných menšín v Maďarsku?

- Ak nenastane podstatná zmena a slovenská národná menšina sa vo svojich vzdelávacích a kultúrnych aktivitách nenapojí na úroveň slovenskej kultúry, potom je národnostná kultúra odsúdená na zánik a budú platiť slová J.A. Dolnozemského, že slovenčina sa sťahuje do cintorínov. V súčasnom Maďarsku nie sú vytvorené podmienky na plnohodnotný národnostný život.