EÚ nežiada zmeny na česko-slovenskej hranici

Česká a Slovenská republika a s nimi ďalších osem štátov by mohlo vstúpiť do Európskej únie spoločne, a to v roku 2002. Vyplynulo to zo stanoviska európskej exekutívy, uverejneného 15. decembra. Už predtým napríklad spravodajca Európskeho parlamentu pre SR Jan Marinus Wiersma vyhlásil, že predpokladá, spoločný vstup ČR a SR do únie v krátkom čase. Hraničné usporiadanie medzi oboma krajinami preto podľa neho netreba meniť. Navyše, ČR v uplynulých dňoch uzavrela kapitolu Spravodlivosť a vnútro. Potvrdilo sa pritom, že podmienkou Únie na jej uzatvorenie nebola zmena hraničného režimu medzi Slovenskou a Českou republikou.

Pritom ČR sa pri zdôvodňovaní potreby sprísnenia režimu na česko-slovenskej hranici odvoláva práve na požiadavky EÚ.Česká republika chce napríklad zrušiť menej využívané priechody. Wiersma je skôr za to, aby sa Slovensko viac venovalo bezpečnosti hraníc s Ukrajinou, ktoré sa stanú vonkajšími hranicami Európskej únie.

Ako v Bruseli oznámil český minister zahraničných vecí Jan Kavan, jeho krajina chce so Slovenskom rokovať "o štandardizácii režimu" na spoločných hraniciach, nemá však v úmysle budovať schengenskú hranicu. "Stále veríme, že je možné a pravdepodobné, že Česká republika vstúpi do Únie v rovnakom čase ako Slovensko, a aj tak do schengenskej zóny vstúpime najskôr o štyri až päť rokov po vstupe do EÚ," povedal Kavan. So slovenským ministrom Eduardom Kukanom sa zhodli na názore, že rokovania o hraničnom režime by nemali ohroziť komfort slovenských a českých občanov. Ich cieľom je zamedziť početným ilegálnym prechodom cez spoločné hranice. Napriek týmto ubezpečeniam je však znepokojenie občanov Slovenska, obyvateľov prihraničných regiónov na oboch brehoch rieky Moravy, Slovákov v ČR i ďalších českých občanov značné. Svedčia o tom aj viaceré verejné vyhlásenia. V podstate všetky sa stotožňujú s názorom európskeho komisára Wiersmu, že pozornosť treba zamerať na krátku slovensko-ukrajinskú hranicu, ktorá by sa mala stať vonkajšou, schengenskou hranicou Európskej únie.

S ochranou hraníc medzi SR a Ukrajinou nie je spokojný ani minister vnútra Ivan Šimko. Včera sa išiel na východ pozrieť. "Za uplynulé dva roky sme investovali do zabezpečenia tejto hranice okolo 115 miliónov korún, posilnili sme ju príslušníkmi armády, ale prechádza ňou veľké množstvo nelegálnych migrantov a prekvitá tu organizované prevádzačstvo." V júni chce Šimko revíziu zopakovať. "Chcem vidieť markantné rozdiely." Prekážajú mu najmä zlé technické prostriedky pohraničnej stráže, na financovaní ktorých sa zrejme bude podieľať SR i EÚ. Minister vnútra sa rozhodol vytvoriť funkciu splnomocnenkyne pre zabezpečenie východnej hranice, do ktorej chce menovať Oľgu Šimorovú.