Slovenskí "Afganci" bojujú s betónom

"Nie sme tu kvôli turistike. Robotu máme na základni a za jej bránami je človek v uniforme vyhľadávaným terčom," hovorí zmierený s prísnym zákazom vychádzok. Z Juhoslávie, kde sa druhý raz narodil, vie, že bezpečnosť je prvoradá.

"Prešli sme po míne a nebuchla, išiel za nami tank a buchla," spomína. Prísne bezpečnostné pravidlá vyplývajú aj z charakteru misie. Všetky predchádzajúce, na ktorých sa zúčastnil, boli mierové. Táto je bojová. Aj keď Slováci prišli do Bagramu "bojovať s betónom", rotmajster Kostovčík vždy, keď po rannom nástupe vyrazí z Tatranskej dediny na letiskovú plochu, berie si do kabíny svojej "udeesky" nabitú osobnú zbraň.

Vojenské letisko Bagram si pred štvrťstoročím vybudovala Sovietska armáda. Odvtedy sa ním deväťkrát prehnal front. Boje zanechali po sebe spúšť s rozbitou vzletovou a pristávacou dráhou, bizarným vrakoviskom hrdzavejúcich stíhačiek a tonami nastražených mín a nevybuchnutej munície. Už druhý rok je Bagram hlavnou základňou spojeneckých síl v Afganistane a zároveň obrím staveniskom. Trojkilometrovú pristávaciu dráhu pomáhali dať do poriadku aj Slováci. Teraz pracujú na 90 metrov dlhej spojke k odstavnej ploche.

Nik zo slovenskej ženijnej jednotky nepopiera, že na obríu základňu, ktorá je dočasným domovom pre asi päťtisíc spojeneckých vojakov, prišiel popri zbieraní skúseností aj zarobiť. Podľa Kostovčíka si oproti domácemu platu asi dvaapolnásobne prilepšia. Pravda, dolár, v ktorom dostávajú príplatky, klesá a zárobky s ním. To je však vec, za ktorú nik nemôže. Viac ich trápi, že od budúceho roku im majú začať zdaňovať príjem.

"Ak nám nenavýšia platy, nebude to fér," vraví Kostovčíkov kolega, ktorý pod podmienkou anonymity prezradil, čo chlapov najviac škrie: "Sme profesionáli, túto neľahkú a riskantnú prácu sme zobrali za istých podmienok. A zrazu nám siahnu na patinu príjmu."