Dve tretiny žobrákov vo Viedni sú Slováci

Až dve tretiny žobrákov, ktorí pôsobia na staniciach metra, pred nákupnými strediskami a pred kostolmi rakúskej metropoly Viedne, pochádzajú zo Slovenska a väčšinou ide o Rómov.

"Zvyšní žobráci sú z Rakúska, Rumunska, Bulharska a Maďarska," uviedol pre rakúsku tlačovú agentúru APA podplukovník veliteľstva viedenskej mestskej polície Alexander Schinnerl.

Ako zdôraznil, organizované žobranie, na ktorom sa podieľa skupina viac ako troch osôb, je v rakúskom hlavnom meste striktne zakázané. Veľké bandy žobrákov najmä zo spomínaných krajín pôsobia vo Viedni v "malom štýle". Oveľa viac je možné stretnúť sa s organizovanými rodinnými skupinami od troch do piatich členov, ktorí "pracujú" najmä v centre mesta systémom: jeden kasíruje, druhý dáva pozor a tretí - výkonný - žobre.

Okrem toho je vo Viedni zakázané "agresívne žobranie". V každom prípade ide podľa slov podplukovníka polície o "lukratívny biznis" - vyžobrať si denne 50 eur je reálne, sú však podľa neho aj takí žobráci, ktorí denne zarobia až 100 eur.

Väčšina z malých skupín, najmä Slovákov, cestuje do Viedne organizovane autom. Prenocujú vo veľkých skupinách v prenajatých halách, za ktoré platia. Veľa žobrákov však prespáva v spacích vakoch na staniciach metra či parkoch. Zameriavajú sa jednoznačne na súcit Viedenčanov, pretože časť z nich sú invalidi alebo starší ľudia. Mnoho z nich však svoje zdravotné postihnutie len doslova "filmuje".

Rakúsky podplukovník polície prezradil prípad dvoch žobrákov z Maďarska, ktorí sa na svoje miesto nechali pravidelne odviezť autom, z kufra vytiahli invalidný vozík a jeden z nich tam nasadol, nechal sa odtlačiť na miesto žobrania a úspešne hral postihnutého. Vo Viedni je stále častejším javom, že množstvo žobrákov sú ženy a malé deti.

Okolo žobrákov "pracujú" väčšinou ďalšie dve osoby - jedna dáva pozor a hlási pohyb uniformovaných policajtov a druhá kasíruje vyžobrané peniaze. Podľa Schinnerla časť zo žobrajúcich dochádza do Viedne z núdze a časť z donútenie bosov gangov. Koľko im odovzdávajú výpalné, si netrúfne odhadnúť.

V prípade, že strážcovia zákona objavia organizovanú bandu, tá vo Viedni skončila. Žobráci, najmú ženy z takýchto skupín, si schovávajú často peniaze pred policajtmi do vlasov, nohavičiek, do topánok, a mince zase do úst. Napriek týmto faktom však počet žobrajúcich v centre rakúskeho hlavného mesta za posledné obdobie klesol. Pred rokom až dvoma polícia registrovali najmenej 100 známych tvári, teraz ich je menej. V súčasnosti hliadkuje denne v centre Viedni trojčlenná patrola polície, ktorá ma na starosti len žobrákov.

Podobná je situácia aj v štajerskej krajinskej metropole Grazi, kde najviac zo žobrajúcich sú Slováci. "Všetci sú z jednej dediny," objasnil dnes pre APA Josef Lipp z grazskej kriminálnej polície.

"Všetci sú nezamestnaní a sú veľmi chudobní," myslí si o slovenských žobrákoch 80-ročný kňaz Anton Kendöl z kostola v hornorakúskom Leobene, kde im už roky poskytujú útočište. "Sú to čestní ľudia," dodáva duchovný, ktorý sa za roky postaral o približne 200 žobrákov, najmä Rómov zo Slovenska.

V súčasnosti je v kostole päť postelí pre žobrajúcich v núdzi, kedysi to bolo až 20. Žobrák tu môže nájsť útočište najviac na dva týždne. "Som s nimi naďalej v kontakte, stretávame sa večer na rozhovoroch a pri modlitbách," prezrádza ďalej.

Farár pre agentúru APA vyhlásil, že situácia rómskych žobrákov, ktorí prichádzajú z troch slovenských dedín, je v ich rodisku žalostná. "Dostávajú len 25 eur mesačne a za lieky si musia platiť, keďže odmietajú ísť do nemocnice. Je to veľký problém s Rómami. Všade sa stretávajú už celé generácie len s odmietaním," podotýka rakúsky duchovný.

TASR

obsah | svět - svet