| ZRKADLENIE-ZRCADLENÍ | ||
| JAR 2005 | ||
Čeština v slovenských textochŠÁRKA KAMEŇOVÁ A INÉ JAZYKOVÉ STRATY A NÁLEZYZuzka vešia čipkované prádlo... a Peter Nagy by jej mal najradšej plnú vaňu. Zuzky, nie spisovnej bielizne. Tá by sa mu v pesničke nerýmovala. Umelcom sú však jazykové úlety dovolené. Inak by veru ani Pavol Országh ...Ký upír to a mlok, z pŕs sajúci mu i dnes žitia mok, krvižíznivec s večnou záhou žhavou... nebol najväčší slovenský básnik, ale obyčajný jazykový prostáčik. Aj televízna reklama je umelecké dielko. Inak by predsa v jednej mladý muž nepýtal "razítko" od Polákovej, v inej by chlapík v montérkach "nedoporučoval" drahší zmäkčovač. Naši politici, hovorcovia, moderátori sú tiež duše bohémske, keď v každej vete niečo "obdržia". Jazykovedci strážiaci Štúrov odkaz to s nami majú ťažké. A sami si to sťažujú ešte viac. Vymýšľajú čudné novotvary: z pohovky stvorili hovník, z batoľaťa lezúňa, z lastovičky podstrešnicu, výsledok zlepšovacieho návrhu nazvali zlepšôvok. Dotaz vyhlásili za čechizmus, dotazník je v poriadku. Kružítko je zlé, pravítko dobré. Máme fínčinu a dánčinu, ale už nie čínčinu a čečinu. Cudzie slová radia radšej nepoužívať. Takže telefón je vlastne zariadenie na prenášanie zvuku, najmä reči, elektrickým drôtom. Keby len slovko "elektrický" zase nebolo cudzie... Inak "rifľovinu" a ďalšie voloviny už pre zmenu zaradili medzi rýdzo slovenské výrazy. Zo spisovného jazyka nám odborníci vylúčili pekné slovo kľud. Hoci obsahuje práve zvláštnosť slovenčiny - mäkké ľ. (Vtipkári by pripomenuli, že aj Hviezdoslav nabádal Kľudu, kľudu, mládež moja...) Náš kľud je vraj z českého klid. Po slovensky treba povedať pokoj. Lenže pokoj v češtine znamená izbu. Takže aj za týmto čechizmom by konečne mali pozametať. Inak aj v názve denníka Pravda by mohli objaviť zárodok českého "pravit". Čo je čosi ako vravieť. Nepremenujú nás na Vravdu? Jazykovedci chcú našu ľubozvučnú reč silou-mocou očistiť od vplyvov zo susedstva. Zároveň ju tým však ochudobňujú. Spisovná maďarčina celkom bez zábran používa množstvo slov slovenského pôvodu - ablak, labda, csizma, koczka atď. Nevzdáme sa v rámci našej očisty aj tých?! Nedávno sme v redakcii odmaturovali z mena filmovej hviezdy s krstným menom Sharon. Písať jej Stone je síce to pravé, no nie spisovné. Stoneová už bolo lepšie, šancu mala aj Stonovaja, ale jazykári napokon presadili tvar Stonová. Čo je možno správne - ale totálna hlúposť. Takže v redakčnej hitparáde napokon s prevahou zvíťazila Šárka Kameňová. Šárku však asi opäť nájdete len v českom kalendári...
SOŇA PACHEROVÁ Zpět na obsah |