Dotyky

Humberto na Slovensku

Klauni, krotitelia šeliem a kočovný spôsob života - koho by to nezaujímalo? O to viac, ak je to cirkus, ktorého meno preslávil televízny seriál. Ta - da - da - tá - da - dááa," rozlieha sa z červenej dodávky po Novej Bani. Je to clivá melódia chronicky známej pesničky z televízneho seriálu "Cirkus Humberto". Keď na chvíľu stíchne, ozve sa z auta mužský hlas, ktorý po česky láka na predstavenie. O pár kilometrov ďalej sa vo svojej maringotke nádeá principál Cirkusu Humberto Bohumil Navrátil senior: "Včera by aj ľudia prišli boli, ale večer bola hrozná búrka, tak sa rozutekali. Možno to bude v nedeľu o druhej poobede lepšie." Jeho cirkus v rámci slovenského turné na dva dni zavítal do Novej Bane.

Principál

"Málo lístkov som dnes predala," posťažovala si tri hodiny pred predstavením pokladníčka cirkusu Jiřina Wertheimová. "Ibaže by ľudia prišli na poslednú chvíľu." Kapacita šapitó je 1 200 divákov, ak ich príde 500, bude to skvelé, ak menej ako 100, zlé. Jiřina je so svojím priezviskom Wertheimová v Cirkuse Humberto skôr zvláštnosťou, pretože tu kraľuje rodinný klan Navrátilovcov. V podstate všetci účinkujúci i šéfovia sú Navrátilovci, výnimkou sú len traja ukrajinskí klauni. Dobrú klauniádu vraj dokážu urobiť iba muži z bývalého Sovietskeho zväzu... Bohumil Navrátil senior je piata generácia slávneho cirkusového rodu Navrátilovcov, ktorí cirkus založili v roku 1857, keď mal názov Henry. Rodinnú správu nad cirkusom prerušil len režim v roku 1955, keď ho premenovali na Humberto. Po prevrate v roku 1989 Navrátilovci cirkus vrátane názvu Humberto odkúpili od štátu späť. Dnes je všetko po starom a v cirkuse opäť vládne rodinný klan. "Tu robí každý všetko. Moji dvaja synovia sú riaditelia, jeden má na starosti technický chod podniku a stavbu stanu, druhý syn zase dozerá na zvieratá a trénuje ich. Ale obaja aj ‚búrajú', jazdia s nákladnými autami a, samozrejme, majú svoje vystúpenia," vysvetľuje principál. On sám je tu šéf šéfov, majiteľ cirkusu. Hovorí dobre po nemecky a uzatvára zmluvy. Z cirkusu vyráža za primátormi miest a rokuje s nimi o prenájme priestorov. Na starosti má i financie, reklamu pred vystúpením, zabezpečuje vodu, seno a mäso pre zvieratá. Na výplaty a dane má v Prahe účtovníčku, inak v cirkuse nie je okrem neho žiadna administratívna sila. Za socializmu ich tu bolo dvanásť, podobne je to aj s profesionálnymi vodičmi, predtým ich bolo 15, dnes zamestnávajú jediného...

Peníze, peniaze, lóve

V cirkuse sa šetrí na všetkom. "Za príplatok s nami ‚búrajú' aj ukrajinskí klauni. Predtým sme spolupracovali s Poliakmi, ale boli slabí a drahí. Ukrajinci sú vynikajúci umelci, skromní a pracovití. Sedem mesiacov sme im vybavovali pracovné víza, ale stálo to za to," pochvaľuje si principál. Najväčšou hviezdou je však aj tak jeho syn Bohumil Navrátil mladší, alias Bob Navarro, a jeho vystúpenie s levmi. Spomínate si na televízny seriál? Aj v ňom hlavná postava Vašek Karas krotil levy a drezúroval kone, presne ako on. "Syn jazdí každú zimu so svojím gala predstavením po západnej Európe. Za 20 dní zarobí toľko, ako za celú sezónu. To nás v zime, keď cirkus nejazdí, drží nad vodou. Zimovisko máme v Lysej nad Labem, pár kilometrov od Prahy. Tu opravujeme stroje a trénujeme zvieratá," pokračuje principál. Nie vždy im však všetko ide ako po masle. Predvlani si musel šéf cirkusu na zimu požičať pol milióna korún. "Peníze, peniaze, lóve," tak by sa dal pár slovami opísať náš rozhovor s Bohumilom Navrátilom seniorom. Ak by niekto čakal od tohto charizmatického človeka trochu viac romantiky a tajomna, možno by bol sklamaný. Pravda je, že aj cirkus je dnes najmä o peniazoch. Ak je veľký, má aj veľké náklady a principál o nich dokáže rozprávať celé hodiny. Obrovský stan za tri milióny korún doviezol z Talianska. Je taký odolný, že by ho vraj zvalilo len tornádo. Na prepravu cirkusu kupuje vyradené päťročné "liazky" od dopravných podnikov. Pri dnešnej drahej nafte stojí 50-kilometrový presun cirkusu asi 60 tisíc korún. Ďalšie desaťtisíce idú na ich sedemdesiat exotických zvierat. "Keď nezoženiem lacné mäso pre levy, tak v hypermarkete musím kúpiť sto kurčiat. Našich pätnásť levov je pre nás najdrahšou položkou, no bez zvierat by cirkus nemal zmysel," hovorí. Aj do chodu cirkusu však zasahuje Európska únia, jej kritériá musia spĺňať nielen maringotky pre ľudí, ale aj klietky pre zvieratá, ktoré sa môžu prevážať maximálne štyri hodiny v kuse. A principál sa musí postarať aj o svojich ľudí. Chlapi, čo uňho robia pomocné práce, dostávajú 400 korún na deň čistá ruka plus ubytovanie, obed, pivo a cigarety zadarmo. Krotiteľ levov pritom berie za vystúpenie 5 až 6 tisíc korún, pravda, zostáva to v rodinnej pokladnici.

Zlomené srdiečka

Po svete jazdí asi 200 cirkusov. Humberto vďaka seriálu poznajú aj v Bulharsku či Rumunsku... "Tam by každý chcel ísť do cirkusu, ale nik nemá peniaze. Východná Európa sa nedá porovnať so západnou, kde sa nikto nepozastaví nad tým, že lístok do cirkusu stojí aj 50 či 120 eur a diváci chodia v motýlikoch a ´kvádrach´. Na Slovensku sa zdá ľuďom aj sto korún za predstavenie veľa a nieto, aby ešte kupovali dieťaťu v cirkuse vatu alebo malinovku!" krčí plecami principál. Aj ostrieľaného cirkusanta však dokážu naši ľudia stále prekvapiť. Napríklad práve v Novej Bani - keď cirkusanti omdlievajú pri vystúpeniach od tepla, rodičia sa boli spýtať, či ich deťom nebude pod šapitó zima. "Čím ďalej na západ, tým viac chcú od nás mestá vybrať na poplatkoch za prenájom. I keď je východ chudobnejší, ľudia tam robia pre kultúru viac. Do Michaloviec si nás napríklad objednali na dva dni, aby sme prišli len kvôli nim. A my prídeme." Možno to súvisí s tým, že na západnom Slovensku si už kultúru predstavujú inak, možno je to aj tradične vrúcnejším vzťahom východniarov k Čechom, ale pravda je, že na východe sa Navrátil senior cíti najlepšie. "Cirkus - to je úplne iný život. Keď sa postaví šapitó a nehráme, ide sa aj ráno o deviatej do mesta alebo do ‚hospody'. Všetci sa tam chcú s nami rozprávať a takmer vždy skončíme pri politike. Pýtajú sa nás, ako sa majú ľudia v Česku alebo vo Francúzsku..." Pri výjazdoch cirkusantov medzi "prevátov", teda domácich, padne za obeť nejedno zlomené dievčenské srdiečko. Veľa slečien sa už za cirkusantov vydalo, takto si získal ženu aj principál. "Keď sme prišli do Jablonca nad Nisou, bol som vlasatý fešák a v hľadisku sedelo dievča, ktoré ma zaujalo. Tak som naň mrkol. Po vystúpení sa nesmelo prechádzalo pred cirkusom. Šiel som za ním a pozval ho na kafíčko. Potom som si občas za ním odskočil. Dnes je cirkusantkou, a keď treba, vstáva aj ráno o štvrtej." Život ľudí spod šapitó sa vraj v mnohom zmenil, je pohodlnejší. Každý Navrátilovec má už doma klimatizáciu, záchod, sprchu či najmodernejšie vybavenie v kuchyni.

A karavána ide ďalej

Nová Baňa cirkusantov nesklamala. Ľudia, najmä matky s deťmi, stan slušne zaplnili, kupovali cukrovú vatu i svietiace hračky. Ostatné už bola úloha pre cirkusantov. Známa televízna melódia zaznela aj na začiatku predstavenia a po dve a pol hodine bolo po všetkom. Po predstavení polhodinka na prezlečenie a všetci cirkusanti začali spoločne "búrať". Zajtra už totiž budú v Zlatých Moravciach...

Cirkusový príbeh

Štefan Tížik je jediný Slovák v Cirkuse Humberto, pracuje tu ako ošetrovateľ tiav. "Zvieratá ma bavia," hovorí. Obľúbil si najmä ťavu Fatimu a ona zasa jeho. Predtým pracoval na stavbe. Pred dvoma rokmi mu ušla žena aj s deťmi, doteraz nevie, prečo. Potom ho v Myjave vyhodili z krachujúcej firmy. A práve vtedy vystupoval v tomto meste Cirkus Humberto. Zobrali ho tam na pár dní ako brigádnika. Keď "búrali", spýtali sa ho, či ide s nimi ďalej. Dostal hodinu na rozmyslenie. A on súhlasil. Ešte stále nie je rozvedený, lebo súdne rozhodnutie mu nemajú kam doručiť.

RADO IGAZ

Zpět na obsah