SLOVENSKÉ DOTYKY
 

BRĎOKOKY A INÉ

So skupinou Horkýže Slíže

Nitrianski recesisti Horkýže Slíže sú podľa výsledkov predaja albumov "Kýže sliz" a "Alibaba a 40 krátkych songov" prekvapujúco najpredávanejšou skupinou na Slovensku. Nedávno im vyšiel už siedmy album s čudným názvom "Ritero Xaperle Bax". Už samotný titul dokazuje, že Slíže si na Slovensku môžu všeličo dovoliť. (Českému divákovi sa predstavili v mierne šokujúcej scénke v Manéži Bolka Polívku.) Aj preto sme položili štvorici Kuko (basgitara, spev), Mário (gitara), Marek (bicie) a Juro (gitara) niekoľko otázok.

Hráte v podstate stále to isté, čo vám slúži ku cti. Ako sa dívate na kapely, ktoré každou platňou reagujú na trendy, dávno nemajú svoju tvár, len sa snažia udržať na výslní? Podotýkam, že také máte aj v rodnej Nitre...

Marek: - Keď to ľudia zožerú, je to šikovnosť tej kapely.

Mário: - Trendové veci boli, sú a budú.

Marek: - Sme si toho vedomí, že to tak robia, vieme to o nich. Aj oni chcú asi z niečoho žiť. Vidia, že to už ďalej nejde s jedným štýlom, skúsia teda iný...

Kuko: - Kapela nesmie myslieť na peniaze, keď robí muziku. Niekto napríklad zostáva stále pri tom istom štýle. Ľudia mu hovoria, že by to mal trochu zmeniť a priblížiť sa publiku. Ten muzikant však trvá na tom, že nie a nie - ja neopustím to, s čím som začal. A zasa ostáva neúspešný. To je ten druhý pohľad.

V skladbe "Brďokoky" ste sa obuli do bratislavskej nadradenosti. Aké máte reakcie od samotných Bratislavčanov alebo od publika v Bratislave?

Mário: - Sú takí aj takí. Sú našťastie aj Bratislavčania, čo si vedia urobiť srandu sami zo seba. Niektorí to nepochopili, čo je tiež normálne. A tých zvyšných sa to asi dotklo, ale nedávajú to najavo, lebo vedia, že Slíže sú o recesii a my si robíme srandu zo seba i zo všetkého, čo nám napadne.

Juro: - Ja by som to povedal tak, že kto sa na tú pesničku urazil, ten sa v nej našiel.

Kuko: - Máme už na svete siedmy album, a tak sa snažíme do pesničky, aj keď sa nám to nie vždy podarí, vniesť vždy nejaký nový námet. Toto bol prvýkrát nápad spievať nejakým žargónom (Kuko myslel slangom - pozn. red.). Druhú takú pesničku už nespravíme, lebo by sme sa opakovali. Do skladby "Brďokoky" text prišiel ako posledný. Hudba bola hotová, hodilo sa tam niečo, čo by sa dobre "rapovalo" a je jasné, že bratislavský dialekt sa najviac podobá rapu. To si Bratislavčania možno neuvedomujú a takisto si napríklad východniar neuvedomuje, že vo svojej intonácii spieva. Keby sme tam dali niečo iné ako bratislavský dialekt, nefungovalo by to.

K celoštátnej sláve vám pomohol incident so zabávačom Pročkom. Ako ho vnímate s odstupom času? Neboli ste v tej hádke o žalobu za text vopred zainteresovaní?

Juro: - Už sme na to zabudli. Keby si sa na to nepýtal, ani by nám to nenapadlo preberať. Kuko: - Máme na to všetci rovnaký pohľad, nie? (Ostatní prikývnu). Pravdu vie len Jožo, či chcel peniaze alebo od začiatku to myslel zo srandy. My sme v tom zaangažovaní naozaj neboli.

Mário: - Bola to náhoda "jak blbec" a pre nás bola dobrá. V tom roku bolo asi päť udalostí, ktoré nám nahrali.

Juro: - Album "Kýže sliz" bol taký pesničkový a zarezonoval. Boli tam piesne ako "L a G Song", "Brďokoky", "Vlak", nôtili si to deti i rodičia a začali si to kupovať vo veľkom. Určite nás Jožo zmedializoval, ale možno by to prišlo aj bez toho.

Mário: - Ako som povedal, pomohlo nám vtedy viacero vecí - v tom roku sme boli jediní takí rockoví, čo niečo vydali. Všetci si dávali pauzu. My sme urobili celkom dobrý album a to už bol druhý faktor. Ďalej sme veľmi veľa hrali a ľudia chodili na koncerty. Z mesiaca na mesiac to naberalo obrátky. Zrazu sme vystrelili s tým, čo sme si roky hrali sami pre seba. Stali sme sa masovou kapelou, milovanou a zatracovanou, ako to už chodí.

V čom je nový album "Ritero Xaperle Bax" odlišný od tých predchádzajúcich?

Marek: - Myslím, že nie je príliš odlišný. Sú to stále Slíže.

Kuko: - Azda v tom, že sme sa snažili urobiť originálny obal. Dramaturgicky je to niečo medzi "Kýže sliz" a "Alibabou", čiže nielen pesničky, ale aj krátke medzihry a scénky medzi nimi.

Mário: - Na čom sa pobavíme sami, dáme to na platňu. Sú tam slovné hračky, ktoré vznikli náhodne napríklad v aute. My ich rozvinieme a urobíme z nich pesničky.


Brďokoky

Zastavil ma policajt, hneď
pokuta tri stovky.
Ty brďo, fakt? Ti vravím...
No, ty koky!
Odbočil som od témy, ja somár bez smerovky.
Ty brďo, fakt? Ti vravím...
No, ty koky!

Teraz točím reklamu
na súťaž o Ford Sierra.
Ty brďo, fakt? Ti vravím...
No, ty koky!
Pošli dvadsať trubiek od
hajzlového papiera.
Ty brďo, fakt? Ti vravím...
No, ty koky!

Refrén:
Sedlák, sedlák nasadil stromy,
kvety a k tomu iné veci
stupídne,
a preto, preto my chlapci z
Bratislavy,
starý môj nemáme kam stúpiť, ne?

V Poluse si kúpim veci,
ktoré sa mi zídu.
Ty brďo, fakt? Ti vravím...
No, ty koky!
Na didžinu do Boccacia
babenky tam prídu.
Ty brďo, fakt? Ti vravím...
No, ty koky!

Sústavne ma obletujú,
neviem čo mám robiť.
Ty brďo, fakt? Ti vravím...
No, ty koky!
Starý môj, asi tam nadobro
prestanem chodiť.
Ty brďo, fakt? Ti vravím...
No, ty koky!

Refrén
Dali sme si **** gitaristom
z populárnej skupiny.
Zasóloval, jak o preteky. Dúfam, že to Jopo šlahne do
Deky.

Refrén
Točí ma telka..!

MARIÁN ZIMA


Zpět na obsah