Architekt Drahan Petrovič

Ešte kým bol Drahan Petrovič študent, hrával hokej a chodieval za spisovateľom Jurajom Špitzerom. Nechával si od neho donekonečna rozprávať o tom, ako kedysi vyzerala Bratislava. Fascinovali ho eseje slávneho primátora Sarajeva a urbanistu Bogdana Bogdanoviča, ktorého témou je mesto. Bogdanovič písal o tom, že mesto často ničia jeho vnútorní nepriatelia. A len jeho priatelia ho teda môžu obnoviť, hovoril Drahan Petrovič. Než skončil štúdium architektúry, získal s kolegami druhé miesto v medzinárodnej amsterdamskej súťaži o projekt Vertikálnej dediny. Dnes pracuje vo Vancouveri na projekte najvyššej stavby v Kanade. Raz povedal, že keď konečne pochopil, ako by malo vyzerať obnovené bratislavské podhradie, pochopil aj to, že tak vyzerať nebude. A odišiel.

Čo sa stalo s architektúrou po vlaňajšom jedenástom septembri?

- Menia sa niektoré technické aspekty vysokých budov, aspoň vo svetových metropolách. Strach z niečoho podobného na istý čas asi prevládne nad biznisom a budovy ako dvojičky a vyššie asi tak skoro nevyrastú.

Čo by podľa vás malo stáť na mieste dvojičiek?

- Na túto tému prebieha v Spojených štátoch veľká diskusia. Príbuzní obetí hovoria o pamätníku, majiteľ Port Authority o štvorcových metroch prenajímateľného priestoru. Oficiálne bolo doteraz vypracovaných päť kompromisných návrhov. Každý ráta so štyrmi až šiestimi budovami, nemajú mať viac než osemdesiatpäť podlaží. A tiež s istou formou pamätníkov. Myslím, že tie návrhy neboli prijaté nadšene.

Napriek všetkému, ešte stále sa navrhujú a stavajú aj mrakodrapy?

- Ak myslíte nielen extrémne vysoké a väčšinou kancelárske budovy, ale aj obytné domy medzi deväťdesiat až dvesto metrov, tak áno. Mrakodrapy vôbec nie sú na ústupe. Aj v kancelárii momentálne pracujeme na projekte najvyššej obytnej budovy v Kanade. Bude vysoká dvesto metrov a bude mať šesťdesiat podlaží.

Čím si záujem o tento typ budov vysvetľujete?

- Pokiaľ bude centrum mesta zdrojom pracovných príležitostí, kultúry, športu, zábavy, vždy bude záujem bývať nablízku. Obytné mrakodrapy sú jedným z mála dostupných a svojím spôsobom ekologických riešení. Vynikajúca, rýchlo návratná investícia, maximálne zhodnocuje pozemok. Byty často stoja polovicu alebo až tretinu ceny rodinného domu v podobnej vzdialenosti od centra. Priemerný záujemca sa teda rozhoduje medzi bytom s dvadsaťminútovou dostupnosťou chôdzou do zamestnania a medzi rodinným domom za tie isté peniaze, vzdialenom hodinu-dve autom.

Mrakodrapy sú iste výhodné, ale nie je väčšou výzvou pre architekta skôr rôznosť, nie opakovateľnosť, napríklad aj podlaží?

- Je. Bola by to výzva, ak by si to nejaký investor objednal. Realita, a to najmä v Amerike, je, že na prvom mieste sú peniaze. Akékoľvek vybočenie zo štandardu predstavuje vyššie náklady a teda nepredajnosť, nerentabilnosť. Preto žiadny výnimočný, revolučný mrakodrap na americkom kontinente nikdy nevyrastie. Možno v Japonsku alebo v Holandsku. V krajine, ktorá trpí nedostatkom priestoru a v ktorej je zároveň silné architektonické povedomie. A tiež podpora štátu. Je to podobné ako s budovaním mesta - tu sú veľmi dôležité štátne financie."

Čo je pre architekta najväčšou výzvou?

- Keď sme roku 1995 pracovali na súťaži Vertikálna dedina, ktorú práve vypísali v Holandsku. Návrh sme nazvali Veža výberov. Hlavnou ideou bola sloboda, možnosť výberu.

Vtedy ste sa inšpirovali Banskou Štiavnicou, urbanistickým princípom údolného mesta. To je model, ktorý funguje stáročia. Vašu štyristometrovú vežu tvorilo jedenásť údolí, zoradených v dvojšpirále nad sebou. Ani dnes by ste na tom nič nezmenili?

- Stavbu sme budovali, ako by sme stavali mesto, s istou formou ulíc, námestí, verejných priestorov a projektov všetkého druhu. A pomocou dvojitej špirály sme sa pritom snažili o maximálnu finančnú reálnosť. Nie, ani po ôsmich rokoch by som na tom koncepte nič nezmenil.

Čo je tým, čo je v architektúre dôležité?

- Vancouver je mladé mesto, pamiatkami sú tu budovy staré sto rokov. Nebolo bohaté, a tak je tu plno jednoduchých, nepríťažlivých domov. Tým, čo robí to mesto príjemným, sú nádherné záhradné úpravy. Mám pocit, že stromy, kríky, kvety sú tu pre ľudí oveľa dostupnejšou a zrozumiteľnejšou formou architektúry. Často teda nie je dôležité, v akom dome bývate, ale kto v ňom býva a čo je okolo neho.

Nemyslíte, že všetko, čo vstrebalo históriu, treba chrániť?

- V druhej polovici devätnásteho storočia sa parížsky prefekt Haussmann rozhodol zmodernizovať Paríž. Paríž bol extrémne neorganizovaný, príliš rýchlo rástol. Haussmann mal víziu, talent, peniaze, moc. Svoj prístup nazval konštruktívna deštrukcia. Vybudoval bulváre, založil sieť, nové mosty, postaval mnohé verejné budovy. Pritom zbúral stovky domov, každý z nich určite bol väčšou či menšou súčasťou histórie. Ale keď sa dnes prechádzate Parížom, nepociťujete to ako barbarstvo či stratu pamäte. História nie je predsa reprezentovaná len prostredníctvom architektúry. A potom, po vojne sa ktosi rozhodol zmodernizovať Bratislavu - bez vízie, talentu a peňazí. Zato mal moc.

Ale bratislavský Nový most na jednom pylóne je predsa v Európe naozaj jedinečný projekt. Nie je?

- Most sám osebe je výborný. Ale nemali by sme dizajnom mosta zmenšovať vážnosť toho, čo sa v podhradí stalo. Išlo o čistú deštrukciu, politický akt. Pre Bratislavu je to jedna z najtragickejších udalostí histórie. V Bratislave vám dnes na prechádzku historickým jadrom stačí štyridsaťpäť minút. A to ste sa možno prešli po tom istom mieste dvakrát. Inak nie je nič zlé na troške provinčnosti. Slovensko a Bratislava aj tak môžu byť príjemným miestom na život. Ale ak máte v meste desať historicky príťažlivých ulíc, nemôžete z nich osem zbúrať a uspokojiť sa tým, že veď ešte ostali tie dve."

Za akých okolností by ste sa vrátili na Slovensko?

- Nemám pocit, že som v emigrácii. Stále sa tu mám čo učiť.

---

Drahan Petrovič (1969) študoval architektúru na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Na Slovensku pracoval ako autorizovaný architekt, okrem iného na stavbe zvolenskej Mestskej tržnice. Od roku 2000 pracuje v kancelárii Busby+Associates Architects v kanadskom Vancouveri napríklad na projektoch - Oltremare Marine Theme Park v talianskom Rimini, Dongli-Lake Water-Skiing Club v čínskom Tiangjine, na montrealskom Office Buildingu a Student Housingu v Edmontone. Tiež na súťažných projektoch Clarendon New Town na Jamajke a The Grand Egyptian Museum v Egypte.

ANDREA PUKOVÁ

---

Zpět na obsah