Narodila sa v rodine, kde vždy vládla tvorivá atmosféra. "Otec bol insitný umelec, maľoval, kade chodil, a mama zas veľmi rada vyšívala a plietla - ale nie klasickým spôsobom, vždy to boli úlety, vymýšľala si naozaj originálne veci. U nás doma sa vždy proste niečo robilo a chodilo k nám veľa ľudí." Ona sama už od detstva rada kreslila a maľovala, a tak sa po základnej škole prihlásila na umeleckú školu - SŠUP v Bratislave. "Na odbor fotografie som sa dostala úplne náhodou a spočiatku to bolo pre mňa dosť zložité, lebo som dosť nepraktický typ. Zároveň som však veľmi tvorivý človek, takže netrvalo dlho a fotka mi učarovala. To, že som bola nešikovná a veľa som kazila, ma doviedlo k laborovaniu s takýmito fotkami. Nesmierne ma to bavilo - manipulovanie, laborovanie - a tak som sa vlastne dostala sama k sebe."

Po ukončení strednej školy pracovala dva roky v hranom filme, kde fotografovala. "Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé, dostala som možnosť pracovať samostatne a spoznať tam mnoho zaujímavých ľudí. To, že som nešla hneď na vysokú školu, mi nesmierne pomohlo."

V ďalších rokoch študovala na katedre fotografie na FAMU v Prahe a po ukončení štúdia sa vrátila späť do Bratislavy, kde začala učiť na umeleckej škole. "Tam som urobila totálny prevrat, lebo som zmenila celý systém fotografického oddelenia. Študenti, ktorých som tam vychovala, sa potom skoro všetci dostali na FAMU do Prahy..." Milota Havránková svojím osobitným prístupom skutočne sformovala celú generáciu mladých fotografov, ktorí potom na pražskej FAMU vstúpili do povedomia ako "slovenská nová vlna" a dnes sú to už významní fotografi - T. Stano, M. Švolík, P. Župník a ďalší. Doteraz sa k nej, ako k svojmu zdroju inšpirácie, hrdo hlásia. "Oni ma už vlastne ani nepovažujú za svojho pedagóga, berú ma skôr ako kolegyňu, kamarátku. Hovoria mi UFO, niekedy aj bosorka..." Vraj preto, že je bytosťou, ktorá svojimi čarami mámi ľudí, núti ich ísť za ňou, nasledovať ju. Určite aj preto, že ich zaujme a očarí svojimi nápadmi, novými cestami, možnosťami.

Potom nastalo v živote Miloty Havránkovej obdobie intenzívneho uplatňovania fotografie v oblasti ilustrácie, monumentálnej fotografie pre interiéry, dizajnu a experimentálneho filmu. Na tejto ploche nie je možné ani len vymenovať všetky jej práce, samostatné výstavy alebo zastúpenia v rôznych zbierkach múzeí a galérií. Jej tvorba je bohatá a rozsiahla. Dá sa s ňou stretnúť nielen v Českej a Slovenskej republike, ale aj za hranicami oboch republík.

O Milote Havránkovej sa hovorí, že je v kontexte českej a slovenskej fotografie jedinečným zjavom. Jej monumentálne výzdoby interiéru - v hoteloch, kaviarňach či obchodoch - neboli len obrazmi na stenách, ale výtvarne pojatý celý priestor, ktorý obklopil človeka a urobil ho svojím stredom. Nasledovali filmy, premietané nielen na steny interiéru, ale i na plochu v tvare gule - ba dokonca aj na telo modelky. Jej tvorivá schopnosť akoby nemala hranice. Nechce len vytvárať umenie, ona chce, aby jej práca mala pre ľudí konkrétny, ba praktický zmysel. Preto spolupracuje s architektmi, preto prenikla aj do sveta módy a reklamného dizajnu. Je známa svojimi originálnymi modelmi ženského oblečenia, na ktorých uplatňuje fotografické motívy. "Dala som sa s celkom spokojným svedomím aj na textil, na návrhy modelov, šiat - i keď sa to vo výtvarných kruhoch podceňuje, ba odsudzuje - ja v tom však vidím cestu." Vo všetkých svojich aplikáciách fotografie na textil hýri farbami, tlmenými i dráždivými, nezvyklými tvarmi, zložitými obrazovými kompozíciami, špeciálnymi technikami a postupmi - a to dávno predtým, než sa vo svete stala módou inscenovaná a inak rôzne manipulovaná fotografia.

K móde sa dostala náhodou. Keď ju kamarátky požiadali, aby im vyfotila modely nejaký zvláštnym, netradičným spôsobom, znovu sa prejavila jej, naozaj akoby bezhraničná, tvorivosť, a skúsila aplikovať fotografie na textil. Urobili spoločnú výstavu, a tá zožala nevídaný úspech, aj v Česku. "Veľmi dobre mi padlo, keď mi kamarátky povedali, že ich to výtvarne povznieslo a potešilo ma, že vlastne ľuďom z úplne iných kruhov to dalo takýto pocit. Myslím si, že je to tiež jedna z ciest, ktorej sa môže človek venovať a ktorá môže byť zaujímavá. Mojej práci spätne zas pomohlo to, že som sa dostala do iného, nového okruhu ľudí."

V roku 1990 spoluzaložila GALÉRIU X v Bratislave, kde prezentovala svoj fotodizajn v móde, šperku, vo výtvarných priestorových objektoch. "Ja som to nijako neplánovala, pretože móda bola pre mňa len také aplikovanie, uvoľnenie sa niekde inde, nebolo mojím zámerom venovať sa jej. Ale tým, že moje modely mali veľký úspech, ľudia začali za mnou chodiť, a chceli tie šaty kupovať a nosiť, navrhli mi jedna textiláčka a jedna architektka, aby sme spoločne otvorili dizajnérsku galériu. Tam som z času na čas urobila maličké kolekcie. Bola to však pre mňa vždy len taká okrajová záležitosť, spestrenie práce. Ústredná bola pre mňa vždy fotka - keby som nerobila fotku, tak nerobím ani šaty."

Po revolúcii sa dala zlákať na pedagogické pôsobenie v experimentálnom ateliéri na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a o niečo neskôr pridala k nemu aj hosťovanie v Prahe na katedre fotografie FAMU, kde sa opäť venuje všestrannému využitiu fotografie mimo jej klasického rámca. "Pendlovanie medzi Bratislavou a Prahou je síce naozaj namáhavé, ale ja som veľmi rada, lebo ma to duševne nesmierne osviežuje. Trošku iný svet je totiž tu a iný tam, a jedno druhé ovplyvňuje. Mám tu svoj ateliér, do ktorého sa mi mladí ľudia hlásia a ja si ich vychovám, dovediem až do magisterského štúdia. Študenti ma berú ako jednu z nich aj preto, že som veľmi ľahko prešla na počítače - ja som ich už totiž v predvoji vlastne napodobňovala, tak som veľmi rýchle na to nadviazala. Fotka sa stala zrazu excelentná a treba mať iný prístup k nej, ovládať úplne inú technológiu, pretože pracovať s digitálnou výpoveďou je niečo úplne iné než s klasickou fotografiou."

Sú to už roky a roky, čo sa k nej študenti vracajú, a veľmi radi. "Je to dobrý pocit, keď to vidím. Vlastne - všetci moji študenti sa mi nakoniec stanú kamarátmi..."

Takže i to, bez ďalších slov, svedčí o tom, ako ich pani Milota Havránková učila, a čo všetko im dala...