SLOVENSKÉ DOTYKY
 

LETENKY ČASOM

S Kamilou Kay Strelkovou

V novozaloženej pražskej reštaurácii Tatry bola skvelá atmosféra. Krstili sme tam už tretiu knižku americkej Slovenky Kamily Kay Strelkovej, ktorá už dlhé roky žije na Floride. Táto sa volá "Letenka do minulosti". Starší rozhlasoví poslucháči na Slovensku si na Kamilu Strelkovú pamätajú z rozhlasových zábavných relácií. Do roku 1968 - do okupácie ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy pripravovala kabarety, estrády, silvestrovské programy a pravidelnú nedeľnú reláciu "Panoráma".

Všetky vaše knižky majú titul, začínajúci sa slovom "Letenka". O čom sú?

- V prvej knižke Letenka do raja píšem o emigrácii do Kanady v roku 1968, potom do USA. Tá kniha vlastne aj dôkazuje, že slovenská žena sa vo svete nestratí.

Letenka do sveta je voľné pokračovanie prvej knižky, už na želanie čitateľov. Píšem v nej o cestovaní o navštívených krajinách - o Číne, Egypte, Sovietskom zväze, Karibských ostrovoch, ale aj o Slovensku. Nie je to cestopis, ale akési príhody a udalosti, ktoré spestrujú život človeka.

Letenka do minulosti sa vracia k dramatickému obdobiu prvých lások a nesmelých bozkov, často aj vo veršoch. Jedna z básní sa zapáčila slovenskej speváčke Marcellke Molnárovej a stala sa titulnou piesňou jej nového CD Motýľ.

Moja zatiaľ posledná knižka Letenka do Bratislavy je už na stole mojej vydavateľky Elvíry Chadimovej. Opisujem v nej historky z môjho pestrého života, úspechy, pády, radostné ale aj vážne situácie. Verím, že čitateľovi pri čítaní vypadne slzička, no sem tam sa aj zasmeje. A to je dobre, lebo aj to patrí k životu.

Vašu úspešnú kariéru preťal august 1968...

- Nechceli sme žiť v neslobodnej krajine, a preto sme s manželom a malou dvojročnou dcérkou opustili štyri dni po okupácii Slovensko. Narýchlo sme si zbalili dva kufríky, košík s fľaškou a cumlíkom, niekoľko krabíc sunaru. Vo vrecku sme mali pár šilingov a to bolo všetko. Nerozlúčili sme sa ani s tými, ktorých sme najviac milovali - našimi rodičmi. A bolo to na dlhých 18 rokov, kým som poprvýkrát opäť stála na rodnej zemi. Odišla som však bohatá na spomienky a s predsavzatím stoj čo stoj uspieť.

Koľkými povolaniami ste vo svojom živote za hranicami vlasti prešli ?

- Vzdelaním som pedagogička a povolaním redaktorka. Vonku som začala ako upratovačka, servírka, barmanka a nakoniec po absolvovaní kurzov ako manažérka. Obsluhovala som hostí a umývala kopy riadu, keď sme si s manželom otvorili vlastnú reštauráciu, potom druhú aj tretiu. Stále som sa učila a to mi pomáhalo v postupe na spoločenskom rebríčku. Až sme sa napokon stali majiteľmi realitnej kancelárie. Ešte v mojich začiatkoch v Kanade som prekladala básne, napríklad kanadského autora Johna Reevesa (Okupácia Československa), účinkovala som i v Radio CBC, ale v tejto pre mňa nesmierne pútavej práci som nemohla pokračovať, pretože by to mohlo ublížiť mojim príbuzným, ktorí zostali na Slovensku. Môj životný príbeh, ako ho tiež opisujem v mojich knižkách je o tom, ako začínať doslova od nuly, v nových podmienkach a navyše bez peňazí, bez skúseností, bez znalosti jazyka. Ako sa stať profesionálkou v odbore, o ktorom som predtým ani nesnívala.

(zap)


Zpět na obsah