SLOVENSKÉ DOTYKY
 

NAŠE MORSKÉ DNO

Nerastné bohatstvo do budúcnosti

Ešte v roku 1987 si Slovensko kúpilo kus zeme pod vodou. Dodnes za ňu platí ročne 150 000 dolárov. Tam na dne vraj ležia miliardy dolárov, len sa z nich nemôžeme tešiť. Zatiaľ. Toto bohatstvo má konkrétne pomenovanie: polymetalické konkrécie. "Je to geologický výraz na prírodné útvary, ktoré vznikali v oceáne dva až tri milióny rokov," vysvetľuje RNDr. Jozef Franzen, generálny riaditeľ sekcie geológie a prírodných zdrojov na Ministerstve životného prostredia SR. Konkrécie, ktoré vylovil zo skrine, nie sú na prvý pohľad ničím výnimočné. Ľahučké "hľuzy" tmavej hnedastej farby a bez zápachu. Toto že stojí miliardy?

Moria sú budúcnosť

"Nachádzajú sa na dne oceánu v hĺbke štyri až šesť kilometrov," vysvetľuje Jozef Franzen. "Sú uložené doslova v blate, na fotografiách to vyzerá ako zemiaky roztrúsené na poli. To, čo celý svet zaujíma, je ich zloženie. Konkrécie obsahujú 30 % mangánu, 1,2 % medi, 1,2 % niklu a 0,2 % kobaltu. Obsahujú aj železo a oxidy iných kovov, ľudstvo však zaujíma najmä nikel." Chemická analýza vzbudzuje rešpekt, lebo doterajšie zásoby kovových rúd sú už takmer vyčerpané. V strednej Európe nové náleziská už nebudú. Niektoré kovy prestaneme ťažiť zo zeme v najbližších desaťročiach. A čo potom? Veď dopyt po nich je stále veľký. "Ak dnes chodíme pod vodu za ropou a plynom, zajtra tam pôjdeme za kovmi," opisuje budúcnosť doktor Franzen. Slovensko bude na to dobre pripravené.

Najbohatšie pásmo

Slovensko toto bohatstvo zdedilo po bývalom režime. V roku 1987 v Poľsku vznikla organizácia Interoceanmetal, ktorá združovala viacero socialistických štátov. Mysleli na budúcnosť! Dnes má organizácia so sídlom v poľskom Štetíne šesť členov: Poľsko, Rusko, Slovensko, Českú republiku, Bulharsko a Kubu. Týchto šesť "hráčov" sa v budúcnosti bude deliť nielen o zisky, ale aj o náklady na pozbieranie a spracúvanie konkrécií. Pásmo, kde sa toto bohatstvo nachádza, sa považuje za najbohatšie na svete. Morské dno s rozlohou 1,5 km2 sa nachádza v Tichom oceáne, v priestore medzi Mexikom a Havajskými ostrovmi. Toto pásmo Medzinárodná organizácia pre morské dno (MOMD) so sídlom na Jamajke rozdelila medzi dvanásť pionierskych investorov. Investormi môžu byť štáty (Japonsko, India, Francúzsko, Čína, Kórea), organizácie štátov, ako je Interoceanmetal, a konzorciá silných podnikov. Pri rozdeľovaní každý z "pionierov" dostal na preskúmanie morské dno s rozlohou 150 000 km2. V súčasnosti investori vlastnia iba polovicu z tohto územia, druhú polovicu má MOMD v depozite pre ďalších záujemcov. Suroviny z oceánov sú spoločným dedičstvom celého ľudstva a môžu sa o ne v budúcnosti uchádzať aj ďalšie štáty. Investori si však smeli ponechať tú lepšiu, bohatšiu polovicu preskúmaného dna.

Nemecký príklad

Dno oceánu, o ktoré sa delíme s piatimi štátmi, je vo východnej časti pásma, bližšie k mexickým brehom ako k Havajským ostrovom. V tesnom susedstve sa ocitlo Nemecko - a to je pre nás dobrá správa. Nemci pätnásť rokov investovali do podobného pásma s konkréciami, ktoré leží oproti brehom Peru (tretie pásmo je na juh od Indie). Vzdali sa ho a od amerického koncernu Lock heed odkúpili morské dno vedľa Interoceanmetalu. Nekupovali mačku vo vreci. Geologický prieskum Američanom robila nemecká firma. To, že Nemecko chce v najbližších rokoch investovať do prieskumu dna 7 139 000 eur, svedčí o tom, že Nemci veria v návratnosť svojich vkladov. My vlastníme podobne nádejné morské dno, pričom slovenské poplatky sú popri nemeckých smiešne. Ročne platíme 3 000 dolárov Medzinárodnej organizácii pre morské dno, ktorá má na starosti príslušnú legislatívu a prideľovanie preskúmaných území. A každý rok odvádzame 150 000 dolárov (4,5 milióna Sk) organizácii Interoceanmetal. Nie sú to peniaze za morské dno, to máme zadarmo, ale za jeho skúmanie. Kuba členské poplatky neodvádza, a tak trvá dva až tri roky, kým Interoceanmetal nazbiera dosť peňazí na vypravenie lode s expedíciou na skúmanie morského dna. Prečo musíme dno skúmať? Je to záväzok všetkých investorov, a až sa raz začne s ťažbou, bude dobré vedieť, ktoré úseky sú najbohatšie. Na "našom" dne je hustota konkrécií od 5 do 40 kilogramov na štvorcový meter, pričom za vhodné na ťažbu sa považuje, keď hustota je aspoň 10 kg. Podľa analýz na 75 000 štvorcových kilometrov, ktoré nám patria, leží bohatstvo za dvesto miliárd dolárov!

Milióny pre miliardy

"Je to investícia, ktorá sa oplatí," odmieta špekulácie o zbytočnosti našich poplatkov doktor Franzen. Isteže, ťažba konkrécií sa môže začať aj o päťdesiat rokov, čo znamená, že Slovensko za ten čas zaplatí vyše osem miliónov dolárov, ale v hre sú miliardy. Odhaduje sa, že náklady na vyslanie lode, ťažbu a spracúvanie vylovených konkrécií by stáli 180 miliárd dolárov. Čistý zisk pre Interoceanmetal by bol "iba" dvadsať miliárd dolárov. Slovenský podiel z toho je 3,3 miliardy dolárov (105,5 miliárd korún). Matematika zajtrajška, lebo ťažba konkrécií sa zatiaľ nechystá. Dovtedy možno technológia pokročí a náklady budú nižšie. Zber konkrécií vyzerá jednoducho, netreba stavať morské plošiny. Stačí poslať na morské dno zberač "zemiakov" a úrodu pomocou lán alebo potrubia dostať na loď. Alebo vymyslieť extrémne výkonný vysávač, ktorý z hĺbky päť kilometrov vysaje útvary bohaté na kovy. Potom treba zjednodušiť hutnícke spracúvanie konkrécií, aby sme z nich dostali drahé kovy. Slovenským odborníkom z Istebného sa už konkrécie podarilo pretaviť na kov. Tu je náš vklad pre Interoceanmetal najúčinnejší. Slovenskí experti z oblasti hutníctva sú v Štetíne ako doma.

Žraločie zuby

Existuje aspoň päť teórií, ako vznikli polymetalické konkrécie. Podľa Jozefa Franzena je najpravdepodobnejšie, že ide o vyzrážanie minerálov z morskej vody. Kryštáliky sa začali kruhovo usádzať okolo jadra, ktorým môže byť žraločí zub, kúsok koralu, kostička zo sluchového ústroja veľryby alebo úlomok horniny. Kovy sa do vody dostali sopečnou činnosťou, sú aj v planktóne a prenikajú do vody cez trhliny zemskej kôry. "Hlavné slovo bude mať trh," odpovedá náš odborník na otázku, kedy začneme profitovať z bohatstva na dne oceánu. "Teoreticky je to možné už v roku 2015, ja si však myslím, že môžeme čakať aj päťdesiat rokov." Proces zberu bude trvať desiatky rokov. Nie je ľahké "povysávať" plochu dvakrát väčšiu ako Slovensko... A keby sme my alebo naše deti nemali záujem o toto bohatstvo, Slovensko svoj podiel môže predať. Tak, aby sa na tom dalo zarobiť. Napríklad Japoncom alebo Číňanom, ktorí do prieskumu morského dna investujú desaťkrát viac než my.

JAROMÍR NOVAK


Zpět na obsah