SLOVENSKÉ DOTYKY
 

MATKOU KAŽDEJ CHRÍPKY JE VTÁČIA CHRÍPKA

S virológom Alexandrom Sabóm

Alexander Sabó je profesor Univerzity Karlovej v Prahe a tiež Trnavskej univerzity. Patrí k medzinárodne uznávaným slovenským vedcom, odborníkom na vírusy. Profesionálne vyrástol vo Virologickom ústave SAV, štyri roky prednášal na Washingtonskej univerzite v americkom Seattle. Teraz je prorektorom Trnavskej univerzity.

Ľudstvo má čoraz väčšie starosti s chorobami zvierat, ktoré chová pre svoju výživu. Ešte sme sa nespamätali z moru ošípaných a už nad nami lieta prízrak vtáčej chrípky. Prečo sme aj v čase rozvinutých technológií bezbranní?

- Možno aj preto, že v poslednom storočí sme dosiahli obrovské zrýchlenie vývoja. Obživu na zemi, kde na samom počiatku ľudstva žilo asi 100-tisíc ľudí, dnes hľadá šesť miliárd. K prírode sa stále správame koristnícky, čo nesie veľké riziká a dôsledky pre celú biosféru. Nezabúdajme, že sme jej súčasťou. Našu zraniteľnosť paradoxne zvýšila technologická vyspelosť. Odvrátenou stránkou vysokorýchlostného rozvoja je aj rovnako rýchle šírenie rôznych infekčných chorôb.

Myslíte na to, že svet sa dnes stal vlastne jednou veľkou dedinou?

- Áno. Predstavte si, že dostanem chrípku a poletím do New Yorku na vedeckú konferenciu. Za deväť hodín môžem preniesť vírusy na ďalších ľudí, ktorí sa tam zišli z celého sveta. A tí nakazení sa onedlho rozídu do svojich domovov. Za istých okolností by takto mohla na svete vzniknúť chrípková pandémia.

V médiách sa neustále píše, že jej čas sa blíži. Nie je jej predzvesťou vtáčia chrípka?

- A viete, že všetky chrípky vrátane ľudskej majú svoj pôvod vo vtáčej chrípke? Všetky vírusové kmene chrípky pochádzajú z vodných a brodivých vtákov, ktorým chrípka vôbec neškodí. Najväčšie chrípkové epidémie vždy vyšli z juhovýchodnej Ázie. A z vtáčej chrípky z času na čas vyrážajú vírusy k viacerým druhom cicavcov. Napadajú sliepky, ošípané, kone, ale aj tulene, veľryby a, pravdaže, aj ľudí. Na Slovensku sme vo Virologickom ústave SAV skúmali vzťahy medzi chrípkou kačíc, koní a ľudí pred vyše tridsiatimi rokmi, keď sa v zahraničí o tom ešte ani len nesnívalo.

Vírusy sú však určite také staré ako ľudstvo samo. Prečo sa ich stále obávame?

- Lebo o nich viac vieme a niektoré, ako napríklad vírus HIV sú stále o krok pred nami. Nehovoriac o tom, že stále sa vynárajú nové vírusy. Zoberme si len chrípku. Svet veľmi znervóznel, keď v roku 1997 kačacia chrípka H5N1 preskočila priamo na človeka.

Prečo je najväčším ohniskom chrípky práve Čína a susedné krajiny?

- Lebo v juhovýchodnej Ázii na malom priestore žijú v tesnom kontakte kačice, ošípané a ľudia. Vírus tam má výborné ekologické podmienky a obieha medzi týmito tvormi. A vždy sa môže vyselektovať (vyštiepiť) jeden mutant (geneticky zmenený vírus), ktorý sa bude potom šíriť aj medzi ľudmi.

Nečaká nás teda nič dobré?

- Odborníci na chrípku hovoria, že okolo roku 2007 až 2027 príde veľká pandémia chrípky, ktorá veľmi tvrdo zasiahne celý svet. Keby sa to aj stalo, nezopakuje sa rok 1918. Vtedy španielska chrípka zabila najmenej 20 miliónov ľudí len preto, že chorí zomreli na bakteriálnu infekciu, ktorá nasledovala po chrípke. Máme antibiotické lieky, ktoré by baktériové infekcie zlikvidovali. Pravda, nahromadenie zmien vo víruse môže byť pre ľudí napriek tomu veľmi nebezpečné.

Viete si predstaviť, čo by sa mohlo v budúcnosti odohrať?

- Vždy, keď preskočí nejaký chrípkový vírus zo zvierat na ľudí, je to galiba, pretože ľudský organizmus nie je naň pripravený. Lenže aj vírus kačacej chrípky H5N1, keď zaútočí na ľudí, neznamená, že musí byť pre všetkých smrtonosný. Škodlivosť vírusu v samotnom organizme ľudí totiž usmerňuje mnoho génov. Možno nový vírus nebude smrteľný, len mierny alebo veľmi mierny. Jeho miera nebezpečnosti pre ľudí sa zatiaľ nedá presne odhadnúť.

Je pravda, že vtáčia chrípka nenakazila priamo tých, ktorí bezprostredne pracovali s chorou alebo uhynutou hydinou?

- Ani v roku 1997, ani v súčasnosti sa od chrípky sliepok nenakazili ľudia, ktorí s nimi pracovali, ale náhodní jedinci. Tí prišli do styku s hydinou možno len na trhu. Otázka je, prečo sa nenakazili tí, ktorí milióny chrípkových vírusov dýchali medzi sliepkami? Títo ľudia mali takzvanú prirodzenú odolnosť, ktorú má až 99,9 percenta ľudí. Tých niekoľko málo, čo ochorelo, boli mimoriadne výnimky z celkovej populácie ľudí, ktorí mali svojráznu genetickú výbavu. To isté vidíme teraz v Ázii, kde zomrelo na vtáčiu chrípku do 20 ľudí, ale nikdy nijaký chorý človek nenakazil ani suseda, ani svoje deti a rodinu. Vírus sa teda nešíri z človeka na človeka, preto nevyvolá ani epidémiu.

Predíde ľudstvo hroziacej nákaze tým, že zlikviduje prvotný zdroj nákazy, ktorým sú chovy hydiny? V Thajsku už predsa zabíjajú kurčatá po miliónoch.

- Nuž, zlikvidovať farmy hydiny môžu. Aj u nás sa nedávno preventívne zabíjali desaťtisíce prasiat pri more ošípaných, a pritom táto choroba sa neprenáša na ľudí. Osobne sa mi zdá, že zabíjanie zvierat z hľadiska samotného ľudského zdravia je zbytočné. Veď keby bol mal vírus vtáčej chrípky dostatočnú kapacitu, už dávno by bol ľudí nakazil vo väčšom množstve. Lenže ako virológ musím hneď podotknúť, že nič nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Zmeny aj vo svete vírusov prebiehajú postupne. Na človeka "preskočí" jeden vírus a nestane sa nič. "Preskočí" však iný typ a možno práve jemu sa podarí vyvolať epidémiu. Preto sa snažíme zamedziť šírenie nového vírusu chrípky a iných vírusov preventívne aj likvidáciou chovov zvierat.

Je to správne? Neexistuje nejaké menej bolestné východisko?

- Nachádzame sa v období, keď musíme brať do úvahy nielen čisto vedecké či ekonomické, ale aj politické hľadisko. Slovensko vstupuje do Európskej únie. Veterinárska služba únie rozhodla, že pri niektorých nákazách treba úplne vybiť všetky zvieratá. Lenže výsledok, po ktorom túžime, nikto z odborníkov nemôže zaručiť, pretože nie je isté, že príslušný vírus vymizne so zabitými zvieratami raz a navždy.

Prečo?

- Pretože napríklad pri ošípaných predstavujú trvalý možný zdroj vírusu diviaky, ktoré sú jej nositeľmi. Ak sa zníži počet zvierat pod určitú hranicu, môže sa prerušiť kolobeh vírusu v nich a vírus sám vymizne. Možno práve takto sa podarilo Američanom zbaviť moru ošípaných.

Neobávate sa teraz druhého extrému, že diviak vyhlásený za škodnú sa vystrieľa?

- Nebojím sa toho, lebo diviak je veľmi chytré zviera. Práve chytrosť mu umožní prežitie aj do budúcna. Horšie je, že na Slovensku regulujeme počty diviakov nesystematicky a nekoncepčne. Raz ich úzkostlivo chránime a potom zasa bezhlavo likvidujeme. Vzhľadom na rýchlu rozmnožovaciu schopnosť treba diviaky dlhodobo strieľať celoročne, najmä prasatá a lanštiaky. Poľovníci určite dokážu nevyhnutnú selekciu - zníženie počtu premnožených zvierat urobiť citlivo.

JOZEF SEDLÁK


Zpět na obsah