SLOVENSKÉ DOTYKY
 

JUBILEUM V TRYSKU

Vladimír Skalský

Môj dlhoročný kolega a priateľ Vladimír Skalský oslavuje v tomto mesiaci príjemné jubileum - tridsiatku. Trúfam si povedať, že za desať rokov, čo sa venujeme slovensko-českým vzťahom, dokázal na tomto poli urobiť viac, ako mnohí iní za celý život. Tento výnimočne talentovaný mladý muž, ktorý vyštudoval fyziku a venuje sa novinárskej práci, spoločenským i politickým aktivitám a v neposlednom rade aj literatúre, sa vyznačuje najmä nesmiernou pracovitosťou, kreativitou a každodenným gejzírom nápadov. Ktosi povedal, že múdrosť, rovnako ako korytnačia polievka, nie je dostupná každému. Som rada, že pracujem s človekom, pre ktorého je každodennou a úplne samozrejmou potravou. Želám Vladovi za seba i za všetkých spolupracovníkov Slovensko-českého klubu i časopisu Slovenské dotyky, aby sa mu v ďalších rokoch vyplnilo všetko to, čo sám považuje za šťastie. A vám, milí čitatelia, pri tejto príležitosti prinášame nové ukážky z jeho literárnej tvorby...

NAĎA VOKUŠOVÁ

Oči

Tak krásne sýtomodrá obloha
Musí byť nad tými mrakmi
Hovoria jej nádherné sýtomodré oči
Sivozelenej farby

A tie moje
Smutné čierne oči
Sivozelenej farby
To stále nevidia

Jarná prísaha

Mohutným hlasom
Zatrúbili púčiky do útoku
Až sa tým úsilím rozklížili do kvetov

Pred niekoľkými hodinami
Vypukla jar

Musel som to prespať
A teraz je už všetko rozhodnuté
Aj bezo mňa

Spevaví vtáci a púpavy už to vedia
Ženy zahodily kabáty
Staré zástavy zimy
A spod haleniek im raší pevné odhodlanie
Brániť tú jar pred každým protiútokom

Aj ja
Spoločne s púpavami
A telami žien
Sľubujem

Jar sa už vo mne opevnila
Vdychmi a pohľadmi do slnka
A pohľadmi na halenky
Pomáham budovať barikády

Opevnila sa v nás
A viem že neustúpi
Než nesplní svoje každoročné poslanie
V mene života a vôní

X X X

Nejaký hajzel nám zmenil všetku vodu na víno
A prinútil nás žiť tieto zázraky

Všetkého je priveľa
Každé slovo obieha v tisíckach nelegálnych kópií
Už žiadne hviezdy
Nepresvietia tie milióny žiaroviek
Ten netriedený odpad múdier

Viem viem
Zas nová metafora
Zas ďalšie krátke spojenie
Vypálené v mozgu únavou

Čo robiť s pudením plodiť?

Nejaký hajzel nám zmenil všetku vodu na víno
A prinútil nás žiť tieto zázraky
Smädných zo všetkého toho tanínu

Fantasy

(Andrzejovi Sapkowskému)

Vlastniť poslanie
Mať zmysel
Byť kameňom
  bez ktorého
    by sa zrútil chrám

Ako keď vchádzaš do mora
Na tele cítiť
  vírenie dejín
V hĺbke počuť
   dunenie ponornej rieky mýtov

Byť zoskupením atómov
V do seba uzavretom vesmíre
Zoskupením jedine možným
   na tomto mieste a v tomto čase
Jedine možným a preto dôležitým

Súvisieť so všetkým
Všetko ovplyvňovať
I v tichosti byť dôležitý
Vlastniť poslanie

Pre toto všetko
Čítame fantasy
Utiekame sa do vymyslených lesov
Aby sme po návrate na sídliská
Zas chvíľu dokázali veriť
  že sme kameňom
    bez ktorého
       by sa zrútil chrám

Buď svetlo

Buď svetlo. Je zaujímavé, že veda vie najmenej nespochybniteľného o začiatkoch (a koncoch). Chápeme veľmi presne, ako sa pohybujú planéty, ale napriek existencii rôznych teórií si nemôžeme byť úplne istí, kde sa tam vzali, ako presne vznikol vesmír. A filozof by sa nezabudol spýtať prečo. Prečo skôr niečo je, než aby nebolo nič - znie možno najhlbšia otázka. Rovnako nevieme, ako vesmír skončí, či sa vo "Veľkom plesku" zrúti (späť) do jediného bodu, singularity, alebo zotrvá vo večnom rozpínaní sa nad všetky medze... Takisto vieme mnoho o tom, ako sa život reprodukuje a ako jednotlivé organizmy fungujú, lúštia sa i skrutkovice života, kódy DNA. Kde sa však vôbec život vzal, ako sa objavil, to nevieme. A nevieme ani to, ako sa z tmy začalo vynárať vedomie a myslenie. Práve takéto prvotné impulzy a hodiny medzi vlkom a psom však vyvolávajú najvzrušenejšie otázky. A tak miesto pre filozofiu či náboženstvo stále zostáva. Buď svetlo - to je formulácia platná i podľa modernej fyziky. Ak nie je teória Veľkého tresku úplným omylom (a existujú dôvody domnievať sa, že nie je), skôr než hmota vzniklo žiarenie, energia, "svetlo". Vlastne to isté elektromagnetické žiarenie, ktoré potom v útrobách hmoty metamorfovalo hoci do formy nervových impulzov. A prišla chvíľa, keď tieto impulzy zmenili kvalitu a objavilo sa myslenie, "rozsvietilo sa".

Aká to štruktúra, aká asymetria vôbec spôsobila, že vesmír vznikol? A aká sa začala reprodukovať, až evolúciou dospela k človeku? A potom, aká podivuhodná štruktúra nervových spojení a impulzov zrazu zažala svetlo, vďaka ktorému dnes píšeme eseje a navrhujeme šperky? Pochopíme niekedy, ako dokážu hormóny, ich vzájomné časové a priestorové súvzťažnosti, vytvoriť z dokonale symetrického guľatého vajíčka ucho, oko, prsty? Možno aj kvôli všetkým týmto otázkam je hľadanie štruktúr posadnutosťou ľudstva. Nehľadajú ich len matematici, ale z úplne inej strany i výtvarníci... Som si istý, že sa občas zídu. Možno vtedy, keď sa priblížia k niečomu dôležitému.

(Napísané do katalógu k pripravovanej výstave šperkov Martiny Minárikovej "Kozmická hra - Stvorenie".)

VLADIMÍR SKALSKÝ, NAĎA VOKUŠOVÁ


Zpět na obsah