SLOVENSKÉ DOTYKY | ||
APRÍL 2002 | ||
JUBILEUM V TRYSKUVladimír Skalský
Môj dlhoročný kolega a priateľ Vladimír Skalský oslavuje v tomto mesiaci príjemné jubileum - tridsiatku. Trúfam si povedať, že za desať rokov, čo sa venujeme slovensko-českým vzťahom, dokázal na tomto poli urobiť viac, ako mnohí iní za celý život. Tento výnimočne talentovaný mladý muž, ktorý vyštudoval fyziku a venuje sa novinárskej práci, spoločenským i politickým aktivitám a v neposlednom rade aj literatúre, sa vyznačuje najmä nesmiernou pracovitosťou, kreativitou a každodenným gejzírom nápadov. Ktosi povedal, že múdrosť, rovnako ako korytnačia polievka, nie je dostupná každému. Som rada, že pracujem s človekom, pre ktorého je každodennou a úplne samozrejmou potravou. Želám Vladovi za seba i za všetkých spolupracovníkov Slovensko-českého klubu i časopisu Slovenské dotyky, aby sa mu v ďalších rokoch vyplnilo všetko to, čo sám považuje za šťastie. A vám, milí čitatelia, pri tejto príležitosti prinášame nové ukážky z jeho literárnej tvorby...
NAĎA VOKUŠOVÁ
OčiTak krásne sýtomodrá oblohaMusí byť nad tými mrakmi Hovoria jej nádherné sýtomodré oči Sivozelenej farby
A tie moje Jarná prísahaMohutným hlasomZatrúbili púčiky do útoku Až sa tým úsilím rozklížili do kvetov
Pred niekoľkými hodinami
Musel som to prespať
Spevaví vtáci a púpavy už to vedia
Aj ja
Jar sa už vo mne opevnila
Opevnila sa v nás
X X XNejaký hajzel nám zmenil všetku vodu na vínoA prinútil nás žiť tieto zázraky
Všetkého je priveľa
Viem viem Čo robiť s pudením plodiť?
Nejaký hajzel nám zmenil všetku vodu na víno
Fantasy(Andrzejovi Sapkowskému)
Vlastniť poslanie
Ako keď vchádzaš do mora
Byť zoskupením atómov
Súvisieť so všetkým
Pre toto všetko Buď svetloBuď svetlo. Je zaujímavé, že veda vie najmenej nespochybniteľného o začiatkoch (a koncoch). Chápeme veľmi presne, ako sa pohybujú planéty, ale napriek existencii rôznych teórií si nemôžeme byť úplne istí, kde sa tam vzali, ako presne vznikol vesmír. A filozof by sa nezabudol spýtať prečo. Prečo skôr niečo je, než aby nebolo nič - znie možno najhlbšia otázka. Rovnako nevieme, ako vesmír skončí, či sa vo "Veľkom plesku" zrúti (späť) do jediného bodu, singularity, alebo zotrvá vo večnom rozpínaní sa nad všetky medze... Takisto vieme mnoho o tom, ako sa život reprodukuje a ako jednotlivé organizmy fungujú, lúštia sa i skrutkovice života, kódy DNA. Kde sa však vôbec život vzal, ako sa objavil, to nevieme. A nevieme ani to, ako sa z tmy začalo vynárať vedomie a myslenie. Práve takéto prvotné impulzy a hodiny medzi vlkom a psom však vyvolávajú najvzrušenejšie otázky. A tak miesto pre filozofiu či náboženstvo stále zostáva. Buď svetlo - to je formulácia platná i podľa modernej fyziky. Ak nie je teória Veľkého tresku úplným omylom (a existujú dôvody domnievať sa, že nie je), skôr než hmota vzniklo žiarenie, energia, "svetlo". Vlastne to isté elektromagnetické žiarenie, ktoré potom v útrobách hmoty metamorfovalo hoci do formy nervových impulzov. A prišla chvíľa, keď tieto impulzy zmenili kvalitu a objavilo sa myslenie, "rozsvietilo sa".Aká to štruktúra, aká asymetria vôbec spôsobila, že vesmír vznikol? A aká sa začala reprodukovať, až evolúciou dospela k človeku? A potom, aká podivuhodná štruktúra nervových spojení a impulzov zrazu zažala svetlo, vďaka ktorému dnes píšeme eseje a navrhujeme šperky? Pochopíme niekedy, ako dokážu hormóny, ich vzájomné časové a priestorové súvzťažnosti, vytvoriť z dokonale symetrického guľatého vajíčka ucho, oko, prsty? Možno aj kvôli všetkým týmto otázkam je hľadanie štruktúr posadnutosťou ľudstva. Nehľadajú ich len matematici, ale z úplne inej strany i výtvarníci... Som si istý, že sa občas zídu. Možno vtedy, keď sa priblížia k niečomu dôležitému. (Napísané do katalógu k pripravovanej výstave šperkov Martiny Minárikovej "Kozmická hra - Stvorenie".)
VLADIMÍR SKALSKÝ, NAĎA VOKUŠOVÁ Zpět na obsah |