S Ondřejom Brzobohatým

Známe meno, známy hlas, známa tvár, z ktorej vyžaruje mladosť, vitalita a radosť zo života. Do vienka dostal skvelú genetickú výbavu, húževnatosť a talent (ako je známe, jeho rodičmi sú herci Hana Gregorová a Radek Brzobohatý), aby ich mohol čo najzodpovednejšie zužitkovať vo svoj prospech a strmhlav sa vrhnúť do vĺn šoubiznisu, ktoré dnes brázdi s ľahkou gráciou a eleganciou. Život je preň gombička, hudba pravá vášeň a neustále zdokonaľovanie sa priorita. Hudobník, skladateľ, herec i moderátor - jedným slovom všestranne nadaný umelec Ondřej Brzobohatý, vždy a všade nasledovaný svojou vernou štvornohou priateľkou Aničkou...

Pochádzaš zo zmiešanej česko-slovenskej rodiny, určite si ako malý často navštevoval Slovensko. Ako spomínaš na toto obdobie?

Na tento čas mám krásne spomienky, pretože na Slovensku (v Bratislave) žila naša babka z mamininej strany. Za domom mala taký park, kam som sa chodil hrávať. Ako malému mi utkveli v pamäti lampy, ktoré sú pre Bratislavu také typické - spodok žltý a vrch červený . To je taká klasika, keď som ich uvidel, vedel som, že už sme v Bratislave. Pamätám sa i na trhy, ktoré boli preplnené kapustou, kukuricou, bolo tam množstvo jedla. Každú krajinu mám spojenú s nejakým konkrétnym jedlom a práve Slovensko u mňa evokuje kopu jedla...

A ako je to dnes? Máš nejaké väzby na Slovensko, nájdu sa pracovné ponuky?

Nie, na Slovensko momentálne nemám žiadne väzby, ale práve prednedávnom som sa vrátil zo Slovenska - z divadelnej šnúry. Absolvovali sme trasu Nitra, Žilina, Bratislava. To bola teraz taká jediná pracovná záležitosť, ktorú som mal na Slovensku. Inak sa žiadna spolupráca nečrtá. Teda zatiaľ. Čo nie je, môže byť.

Mal si možnosť pohybovať sa tak medzi Čechmi, ako i medzi Slovákmi. Ako by si zhodnotil možno trochu neštandardný vzťah týchto našich národov, čo sa týka vzájomného spolunažívania, znášanlivosti, kultúry...

Z môjho pohľadu je to veľmi ťažké zhodnotiť, pretože žijem medzi rozumnými a inteligentnými Čechmi a Slovákmi, ktorí tento vzťah majú vyriešený relatívne racionálne. Myslím si, že na dedinách je tá nevraživosť viac viditeľná. A skôr mám pocit (možno preto, že som Čech), že niekedy je hmatateľnejšia zo strany Slovenska ako Česka. Myslím si, že Slováci majú taký maličký mindráčik, ktorý je úplne zbytočný. Ja tvrdím, že vždy boli na tom lepšie - mali lepšiu populárnu scénu, skoro zo všetkým prišli skôr a podľa mňa je to o ľuďoch samotných a nie o národoch. Nevadilo by mi, ba priam naopak, keby sa náš spoločný štát nebol rozpadol.

Keďže moja mama je Slovenka, pozerám sa na Slovákov ako na bratov. K tejto téme by som uviedol ako príklad hokej, zápas Česka so Slovenkom na olympiáde v Turíne. Slováci hrali úplne nádherný hokej, fakt fantastický, a potom prišli Česi a Slovákom akoby sa ihneď zovreli žalúdky a zabalili to prv, ako začali hrať. Hrali úplne iný hokej. Tak toto presne vystihuje ten postoj Slovákov voči Čechom. Je tam určitý zbytočný komplex, ktorý sa nepochybne musí postupom času odbúrať. Slovensko je nádherná krajina, ktorá môže stáť sama na svojich vlastných nohách a čerpať z vlastných koreňov.

Mám pocit, že vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi sú fajn a to sme videli aj na príklade, keď sa českí Vyvolení museli presťahovaťdo vily k slovenským a všetci to prijali veľmi kladne. Bolo to veľmi sympatické i prospešné, že sa v slovenskej i českej televízii vysielal spoločný program.

Keďže tvoja mama - Hana Gregorová - je Slovenka, zaujímalo by ma, či ťa viedla k slovenčine? Ako doma komunikuješ? Po česko-slovensky alebo výhradne po česky?

Výhradne po česky. Ale je pravda, že sa mi tam často zamotá slovenské slovo. Napríklad minule som na svoju priateľku volal: "Miláčku, prosím tě, podej mi tu žufánku!" Ona samozrejme nevedela, čo od nej chcem.

Takže ani s maminou sa nerozprávaš po slovensky?

Nie, s mamou sa bavím po slovensky moja sestra, tá hovorí úplne plynulo. Ja mám trošku problém s prízvukom. Môj názor je, že Česi a Slováci hovoria podobným jazykom a keď si navzájom rozumejú, tak prečo by sa jeden z nich mal snažiť hovoriť rečou toho druhého. Dokonca mi častokrát vadí, keď sa niekto snaží hovoriť po česky a je to Slovák, pretože to väčšinou dopadne hrozne a ešte horšie to vypáli, keď sa Čech snaží hovoriť po slovensky. Myslím si, že Slováci by mali hovoriť po slovensky a Česi po česky, ale bohužiaľ v poslednom čase české deti nerozumejú slovenčine, pretože v Čechách nie je prístup k slovenským filmom a hlavne vďaka televízii sa stáva iný jazyk zrozumiteľnejší. Na Slovensku je i dnes plno po česky dabovaných filmov, takže skôr slovenské deti rozumejú po česky. Naša neznalosť sa mi zdá dosť negatívna, pretože keď človek pozná slovenčinu, tak má lepší prehľad v ostatných slovanských jazykoch.

Doma hovoríme po česky. Akurát mama stále hovorí po slovensky a za to som jej veľmi vďačný. Keby si prznila taký nádherný jazyk, akým je slovenčina, mohla by na to doplatiť ako mnoho iných ľudí, ktorí sa dostali do fázy, kedy nehovoria dobre ani po česky, ani po slovensky.

Pocítili ste ako rodina určitú zmenu po rozdelení našej spoločnej republiky?

Ako som už spomenul, väčšinou sme sa pohybovali medzi inteligentnými ľuďmi, ktorí to nijako zvlášť neriešili. Samozrejme, že sme to prežívali a bol to fakt, ktorý sme museli prijať. Mama to znášala asi trošku horšie, pretože jej bolo zrazu nepríjemné cestovať zo Slovenska do Čiech cez hranice, keď sa začali colníci vypytovať, kam ideš a prečo. Ale inak sme to neriešili, nemalo to na nás nijaký zvláštny dopad, vždy sme si udržiavali dobré vzťahy zo známymi na Slovensku. Tie to vôbec nenabúralo.

Máš ambície preraziť aj na Slovensku?

Myslím si, že Slovensko a Česko sú v oblasti populárnej hudby dosť prepojené. Interpreti zo Slovenska, pravda i keď nie natoľko ako intepreti z Česka, sú celkom známi v tej druhej krajine. A ono to tak bolo aj predtým. Slovákom sa páčila viac česká popová scéna a naopak. Možno to pozorovať i dnes - my máme radi No Name a na Slovensku sa niektorým zasa páči viac Chinaski. Podľa mňa je to tak prepojené, že akonáhle sa niekto dostane do povedomia tu v Čechách, tak na Slovensku je to už tak trochu automaticky.

Si hudobník, skladateľ, herec a koniec-koncov dnes už aj moderátor. Keby si si mal vybrať len jednu jedinú vec, čomu by si sa venoval?

Nikdy by som nechcel, aby som mal na výber len jednu možnosť, ale jednoznačne by to bola hudba. Na nej som vyrástol, vždy som ju chcel robiť a študoval som ju na konzervatóriu.

Kedy si si uvedomil, že sa chceš venovať najmä hudbe?

Ono to tak vyplynulo. Odmalička som bol exhibicionista, takže táto dráha bola asi najprijateľnejšia. Hudba bolo niečo, čo ma hrozne bavilo a ja som sa pri nej krásne odreagoval. Bol to taký môj vnútorný svet, kam som sa mohol kedykoľvek ponoriť a hrať si. V piatich rokoch ma otec priviedol k husliam, tie ma zasa až tak nebavili, ale od jedenástich rokov som začal hrať na klavíri a tomu som úplne prepadol. Potom to už išlo jedno za druhým.

Takže tvoji rodičia nenamietali, že sa staneš ďalším, koho pohltí neúprosná mašinéria šoubiznisu?

Neboli proti, pretože vedeli, že inak to ani byť nemôže. Nikdy som nemal obzvlášť dobré známky z predmetov ako boli fyzika, chémia, matematika. Nebolo to preto, že by som bol nejakým spôsobom retardovaný, ale jednoducho preto, že ma to nebavilo. Nebavili ma pokusy, nebavilo ma, keď niečo niekde oxidovalo... Mal som rád dejiny hudby, divadla a umenia. Tomu som prepadol a myslím si, že otec to vycítil. Donútil ma, aby som skoro päť hodín denne cvičil na husliach. Na jednej strane mi trošku chýbalo také to detstvo, keď človek lieta vonku s kamarátmi, ale na druhú stranu mi to dosť pomohlo. Odmalička som vedel, čo chcem robiť.

Ako si pociťoval a dodnes pociťuješ popularitu svojich rodičov? Vnímaš to ako výhodu alebo skôr naopak?

Myslím si, že je to skôr výhoda, i keď to je veľmi ťažké zhodnotiť. Mal som z toho poväčšine zábavu, keď si ľudia na otca v samoobsluhe či na semaforoch ukazovali a šepkali. Problémy som s tým nemal, jedine možno v škole. Našli sa učiteľky, ktoré mi to dali pocítiť, ale to bol skôr ich osobný problém. Jeden príklad za všetky. Mali sme ísť ako trieda do školy v prírode a učiteľka sa nás pýtala, kto pôjde. Prišiel rad na mňa a ja som povedal, že pôjdem a tá učiteľka povedala: "No jo, vy na to máte!" Vo svojom okolí som sa obklopoval kamarátmi, ktorí to vôbec neriešili ...

Svoj moderátorský debut si predviedol pri uvádzaní prvej série populárnej súťaže SuperStar. Čo ti dala táto profesionálna skúsenosť? Ako sa na toto obdobie spätne pozeráš?

Dalo mi to celkom dosť, pretože prinajmenšom mi to otvorilo dvere k rôznym projektom, v ktorých sa doteraz realizujem. Spolupracoval som na CD Martiny Baloghovej, a Sámera Issu. Jeho druhú platňu som sám aj produkoval. Čo sa týka samotného moderovania, nechcel som, aby si ma ľudia zapamätali ako moderátora. Takže akonáhle skončila Superstar, tak som ponuke na moderovanie ďalšej série povedal nie.

Spomínal si už rôzne projekty, na ktorých si spolupracoval s viacerými interpretmi. S kým by si ešte chcel vytvoriť pracovný tím?

S Michaelom Jacksonom. Práve nedávno sme si volali, on sa chce pravda na to už vykašľať, ale ja som mu povedal: "Michael neblbni, spoločne to zvládneme" (smiech). Teraz vážne. Zastavil ma Karel Gott, asi trikrát mi pripomenul, že som mu nenapísal pieseň, pretože ma o ňu žiadal. Sľúbil som mu, že ju napíšem. Veľmi si vážim ponuku môcť s ním spolupracovať. Moja srdcová záležitosť je však Marie Rottrová. Tú som vždy veľmi zbožňoval a obdivoval. Má úžasný hlas, ktorý ma bavilo počúvať. Už teraz sa rysuje aj spolupráca s Darinkou Rolincovou na jej novom albume, ktoré snáď vyjde.

Ešte by som rád spolupracoval s Justinom Timberleikom. Ja viem, že sa mi to asi nikdy nepodarí, ale pre mňa je to interpret, ktorý sa mi páči pre spôsob, akým dokáže pracovať s hlasom a aký má vkus. Ja by som vlastne chcel spolupracovať s veľkým množstvom ľudí.

A čo ty a divadlo?

Divadlo ma veľmi baví. Chystáme hru, ktorá sa bude volať "Vyhadzovači". Ja do nej robím hudbu. Premiéra je v nedohľadne, ale už sa to tak nejako rysuje. Divadlo je jedna z tých vecí, ktorá ma až tak nenapĺňa ako hudba. Na druhej strane ma baví, a keď ho robím, tak sa cítim strašne fajn. Ja sám som herectvo nevyštudoval, čerpám iba z darovaných génov.

Ako sa hrá s otcom?

Super, on je pán herec a má množstvo výborných poznatkov a skúseností. Na javisku sa vnímame skôr ako parťáci - kamaráti.

Čo film?

Film ma skôr láka po hudobnej stránke. Zbožňujem filmovú hudbu, takže keby som dostal ponuku robiť hudbu k hororu, neváhal by som ani minútu. To by bolo fantastické.

Ako a kedy vznikla kapela "Bůhví"?

Máme veľa mystifikačných teórií, ktoré sa nezakladajú na pravde. A potom máme jednu, ktorá sa na pravde zakladá a tú zásadne nehovoríme.

Ja by som chcela počuť práve tú...

To bude ťažké, pretože ja si k nej aj tak niečo pridám. Tá myšlienka vznikla tak, že Martin Hrubý, ktorý je môj kamarát a spoluhráč zo skupiny, ju založil pred desiatimi rokmi ešte ako študent. Hrali rôzne prebraté veci od Stonov a od Red Hot Chili Peppers. S Martinom som sa zoznámil asi pred štyrmi rokmi na lyžiarskom zájazde. Bol som trochu viac "spoločensky unavený" a Martin o mne vedel, že som celkom zdatný klávesák i spevák. Navrhol mi, že mi pomôže dostať sa na chatu, ktorá stála na vŕšku, ak budem hrať v jeho kapele. Zistil som, že tá kapela je úžasná, že je to niečo, v čom sa chcem realizovať. Páči sa mi celkový vývoj kapely i vývoj skladieb i to, o čom píšeme a dúfam, že sa nám teraz podarí nakrútiť platňu.

A nejaký veľký sen, ktorý by si si chcel určite splniť?

Veľmi rád by som študoval aspoň jeden semester na vysokej škole v zahraničí, samozrejme týkajúcej sa hudby.

Máš čas i sám na seba? Chodíš sa niekam baviť?

Mám kamarátov, s ktorými sa chodím rád baviť a mám rád chvíle, keď si môžem niekam sadnúť na pivko alebo vínko. Veľa času trávim s Johankou - mojou priateľkou. A objavil som novú zábavu, ktorá ma úplne pohlcuje - playstation. Trávim voľný čas tým, že hrám hry na počítači. Je to pre mňa druh odreagovania sa. Okrem toho jazdievam k Bolkovi na farmu do Olšan i na rôzne iné výlety s Johankou a našimi vernými štyrmi labkami - s Aničkou.

MARTINA MITTERPACHOVÁ

---

Zpět na obsah