SLOVENSKÉ DOTYKY
 

KAREL NEBOL JEDNODUCHÝ ČLOVEK

S Marlen Krylovou

Karel Kryl. Koľkým z nás ovplyvnil život tento pesničkár a básnik nepredstaviteľnej invencie, textov poetických aj bojovných, smutných aj ironických! Vdruhej polovici 60. rokov patril k rokom obrody spoločnosti a veľkých nádejí neodmysliteľne aj hlas, ktorý naliehavo vypovedal o veciach, ktorým som vtedy nie vždy rozumela. Roky išli, ale posolstvo a naliehavosť Krylovho podania zostávali stále rovnaké. A to aj v čase, kedy žil v emigrácii v Mníchove. Rebel Kryl v Československu zľudovel, jeho pesničky sa hrávali pri táborákoch. Ak z rádia zaznel song v jeho podaní, nedalo sa robiť nič iné, iba prerušiť akúkoľvek prácu či rozhovor a počúvať. Jeho slová a jeho muzikálnosť prenikali do špiku kostí.

Lenže Karla Kryla čakal po návrate do vlasti po zamatovej revolúcii kolaps. Prichádzal v nádeji, že jeho volanie po slobode bude vyslyšané. Bohužiaľ nestalo sa tak. Karel Kryl bol sklamaný. Jeho srdce neunieslo nápor dohadovania sa o novej podobe jeho domova. Pamätám si na srdcervúce volanie v poslednom interview, ktoré poskytol krátko pred smrťou. Kto ho vyslyšal? A potom sa nám naskytol už iba pohľad na trúchliacich pozostalých z pohrebu v kostole sv. Markéty v Prahe na Břevnove na fotografiách, ktoré prebehli tlačou. Tam som videla po prvý raz tvár pani Marlen Krylovej, vdovy po spevákovi. Zahalená smútočným závojom, smútiaca, ale vznešená. Tú tvár sa nedalo nezapamätať.

Prešlo opäť niekoľko rokov a osud mi prihral do cesty stretnutie s pani Krylovou. Ba čo viac, zblížili sme sa natoľko, že sa pri svojich návštevách Prahy na mňa pravidelne obracia s prosbou o tlmočenie. Cez ňu som mala možnosť opätovne sa približovať osobnosti Karla Kryla. Veď kto je bližšie človeku ako jeho životný partner, ktorý s ním žije v manželstve po dobu viacerých rokov? Možno ale vtedy ani nevedela celkom, čo Karel v Československu znamenal. Zisťovala to postupne až pri svojich návštevách Prahy. Poznala som v Marlen Krylovej ženu miernej distingvovanej povahy, širokého rozhľadu a pevných mravných zásad, ktorá na seba okázalo neupozorňuje, ale keď prehovorí, vie, o čom. Ponúkam čitateľom možnosť spoznať ju tiež bližšie, a to cez odpovede na otázky, ktoré som jej položila. Možno jej videnie manžela nebude celkom identické s obrazom, aký máme zaxifovaný my. V každom prípade ho však dokreslí.

Karel Kryl bol vlastenec, hoci žil veľa rokov v južnom Nemecku. Československý vlastenec. Deklaroval neraz, že jeho domovom je Česko i Slovensko a rozdelenie niesol veľmi ťažko. Ako jeden z troch Čechov (spolu s Petrom Uhlom a Egonom Bondym) si zvolil i slovenské občianstvo. Ako ste s ním prežívali toto obdobie jeho života?

Od prvých dní "zamatovej revolúcie" bol Karel Kryl vo svojej domovine v očakávaní, čo teraz nastane a ako sa to bude ďalej vyvíjať. Rozdelenie vlasti na dve polovice pociťoval ako osobnú stratu niečoho, čo práve získal. Všetky tie roky v exile sa jeho myšlienky krútili okolo ľudí, ktorí doma počúvali jeho piesne a jeho vysielanie z Rádia Slobodná Európa. Tam síce existovala česká a slovenská sekcia vysielania, ale Karel bol v nich oboch rovnako angažovaný. Kto sledoval jeho relácie, vie, že v nich bolo vždy prítomné to spoločné, spájajúce, lebo preňho nič iné neprichádzalo do úvahy. Československo bolo jeho domovom a ako sa asi cíti človek ako Karel, ktorému práve získaný domov zničia? Prečítajte si jeho posledné básne (Má vlast) a počúvajte piesne (Babylon, Ostrov pokladů, Idyla), ktoré vznikli po revolúcii a Karel sám vám na túto otázku odpovie. Bola som svedkom toho, že v jeho srdci obrovské sklamanie a to zväzovalo a hatilo jeho energiu. Mnohé projekty zostali nedokončené a jeho myšlienkové bohatstvo akoby táto téma úplne hatila a zaháňala.

Na Slovensku si pamiatku Karla Kryla uctia s veľkou dôstojnosťou a emocionálnym prežitkom. Usporadúva sa veľa podujatí, kde zaznievajú jeho piesne. Boli ste na niektorých z nich prítomná?

Na Slovensko chodím pomerne zriedka a navštívila som iba niekoľko podujatí. Mojou devízou je ľudí neovplyvňovať a neobmedzovať svojou prítomnosťou. Takéto organizované a po kultúrnej stránke väčšinou veľmi náročné večery by mali patriť Karlovi a jeho publiku. Ja patrím do sféry jeho súkromného života.

Karel žil v Nemecku po vašom boku niekoľko rokov. Určite ste si ho do pamäte a do srdca zapísali na storaký spôsob. Ako som pochytila z vášho rozprávania, bolo mu tam smutno za domovom, ale bol to aj bodrý a dobromyseľný človek, ktorý vychádzal dobre so svojím okolím.

Áno, okolie s ním vychádzalo veľmi dobre. Žil tak v mojej rodine ako aj v mojom profesionálnom okruhu veľmi rád a ľudia ho mali tiež veľmi radi. Jeho pozitívne a otvorené vystupovanie vítali a problémy sa takmer nevyskytovali. A ak sa vyskytli, potom viac v okruhu priateľov, lebo tu si ich mohol prežiť a vydiskutovať. Jeho svetom ale bolo aj širšie okolie. Veľa cestoval, bol zvedavý a chcel sa dozvedať stále nové veci. Domov sa potom vracal nie do južného Nemecka, ale do Bavorska - lebo aj v tomto bol vlastenec, a to dosť dôrazný.

Objavujete v archíve stále nové a nové texty Karla, ktoré boli doteraz kdesi zastrčené. Jedným z dôkazov o tom je aj nová knižka "Ostrov pokladů". Čo to znamená v interpretácii Karla?

To je totiž práve to. Interpretácia Karla Kryla! Som toho názoru, že Karel má hovoriť sám za seba, aby všetky interpretácie Karla Kryla trochu okresal. Pritom nikomu neupieram právo vytvoriť si vlastného Kryla a takéhoto ho aj interpretovať. Ale čím širšie a známejšie je spektrum jeho diela, tým viac tým on žije v nás a tým viac máme právo povedať, áno, taký bol! Po knižke "Ostrov pokladů" teraz nasleduje uverejnenie väčšiny jeho interwiev. Opäť teda jedna časť diela, ktorú si môžeme pripojiť. A predovšetkým si každý záujemca bude môcť prečítať, čo a kedy Karel povedal a nebude odkázaný na interpretáciu. Môj výklad jeho osobnosti je úplne iný ako jeho fanúšikov a obdivovateľov. Mať Kryla dennodenne vedľa seba je pre ženu možno náročné a byť s ním dennodenne konfrontovaný "live" vyžaduje silu. To bolo tak za doby jeho života a tak je tomu aj dnes. Karel nebol jednoduchý človek. Vyžadoval pozornosť, ktorá mu náležala. Čo zasa mňa silno ovplyvnilo a formovalo a tak mám dnes možnosť upraviť mnohé v jeho zmysle, aj keď to pre iných nemusí byť vždy zrozumiteľné. Dôležitá je moja práca s archívom a želala by som si dnes, aby som konečne mohla začať s reštaurovaním zvukového archívu, aby som tak publiku mohla priblíťžiť ešte viac "hovoreného" slova Karla v orgináli.

JARMILA WANKEOVÁ


Zpět na obsah