SLOVENSKÉ DOTYKY
 

SCÉNOGRAFKA MÔŽE BYŤ I INŠPIRÁCIOU

Milica Gédéonová

Návštevník divadla si len zriedka položí otázku, kto navrhol kostýmy pre hlavné postavy alebo scénu, ktorá tak výborne korešponduje s tým, čo chcel dramatik povedať. Iba málokto si uvedomí, koľké hodiny musel divadelný výtvarník presedieť nad skicárom, aby v úzkej spolupráci s režisérom hry pripravil pre divákov nezabudnuteľný umelecký zážitok.

Milica Gédéonová sa narodila počas druhej svetovej vojny v obci Nedeca, ktorá neskôr ako Niedzica pripadla Poľsku. Otec bol notárom a matka sociálnou sestrou v nemocnici. Ich nadaná dcéra bola akousi dvojnásobnou študentkou - v Prešove absolvovala jedenásťročnú strednú školu a po nej ešte aj stavebnú priemyslovku. Po maturite sa stala poslucháčkou Filozofickej fakulty P. J. Šafárika - odboru výtvarná výchova a ruský jazyk. Veľkým lákadlom však pre ňu už od detstva bolo divadlo a nečudo - mala ho stále pred očami, tak povediac cez ulicu. Bolo to Ukrajinské národné divadlo a Milica ho veľmi často navštevovala. Po promócii preto doň logicky nastúpila ako javisková výtvarníčka a hneď sa aj dobre zapísala výpravou pre Gorkého "Meštiakov". V Prešove sa však dlho nezohriala. Cítila potrebu vyštudovať odbor, ktorý si zvolila ako profesiu, a tak z rodného kraja odišla do Prahy. Úspešne zložila skúšky na DAMU pre odbor scénografia, a teda už po druhýkrát sa stala vysokoškoláčkou. Po druhej promócii (vyštudovala pod vedením Ladislava Vychodila) sa už domov nevrátila - v Prahe sa vydala.

V sezóne 1972/73 nastúpila mladá výtvarníčka miesto scénografky v kladnianskom Divadle Jaroslava Průchy. Na jej prácu si spomína dlhoročná dramaturgyňa a zároveň kronikárka Mojslava Sehnalová: "Milica prišla k nám do divadla ešte v čase, keď sme hrávali aj v Kladne a v Mladej Boleslavi, ba dokonca i v pražskej Maltézskej záhrade, teda musela pripravovať tri rozličné javiská. To tunajšie bolo okrem toho v nedobrom technickom stave, čo pre ňu predstavovalo navyše ešte ďalšiu záťaž. Viac rokov pracovala de facto v provizóriu, no všetko to zvládla. Jej práca bola od samého začiatku kvalitná a naozaj tvorivá, poznamenaná snahou jednotlivé inscenácie po stránke výpravy urobiť ešte zaujímavejšími, pútavejšími."

Profesionálna dráha Milici Gédéonovej nebola obzvlášť pestrá: pracovala iba v jednom - kladianskom - divadle. Popritom však úspešne hosťovala vo viacerých ďalších scénach, napríklad v Příbrami, Šumperku, Českých Budějoviciach, Karlových Varoch, Jihlave, Kolíne, nejaký čas pôsobila aj v pražskom Hudobnom divadle v Karlíne a v spomínanom prešovskom divadle. Počas svojej 24-ročnej umeleckej práce sa podpísala pod stovku scénických a viac než pol druha stovky kostýmových výprav. "Vždy som dávala prednosť plnokrvným, citovo i myšlienkovo bohatým, silným hrám, takým, ktoré robia divadlo divadlom. Pre také inscenácie pripravovať javisko a kostýmy, to pre mňa vždy bola lahôdka. K mojim najmilším prácam patrí napríklad Dostojevského 'Strýčkův sen' inscenovaný v réžii V. Špidlu na začiatku mojej práce v Kladne. V Českých Budějoviaciach to boli napríklad 'Kráska a zvíře', či 'Dům se sedmi balkóny'. Pekná a maximálne tvorivá bola práca s pánom režisérom M. Horanským - spomínam si na hry 'Alžběta anglická', 'Antonius a Kleopatra', 'Hlava XXII', 'Racek' a iné. Takisto som rada pracovala aj s K. Brožkom, nezabudnuteľné sú pre mňa chvíle na príprave hier 'Malováno na skle', 'Don Juan', 'Její pastorkyně'..."

"Úplne vyhovovala mojim režisérskym požiadavkám," spomína na spoluprácu so scénografkou riaditeľ detského kladnianskeho divadla Lampion Karel Brožek. "V jej výpravách divák cítil poéziu, ženskú jemnosť, fantáziu a eleganciu javiskového priestoru. Isteže, boli aj názorové boje, veď umenie sa bez nich sotva zaobíde, ale vždy dokázala ustúpiť zo 'svojho', ak to bolo ku prospechu veci. Zvlášť vydrená a pôsobivá bola jej výprava pre 'Den delší než století' a osobitne musím vyzdvihnúť jej prácu na hre 'Malováno na skle', v ktorej kostýmy vychádzali z tradícií jej rodiska. Umelecké vedenie divadla malo jednoducho šťastnú ruku pri výbere tejto výtvarníčky."

S javiskovými výtvarnými návrhmi Milice Gédéonovej sa stretávajú aj návštevníci celoštátnych i regionálnych výstav - okrem pražského Quadrionále a Salónu napríklad aj na Českej národnej výtvarníckej výstave v Opave, Karlových Varoch, Příbrami a inde. Ani organizátori výstavných podujatí v okresnom meste a v jeho okolí nezabúdajú osloviť túto uznávanú výtvarníčku a jej prácam venujú vždy čestné miesto.. Na doplnenie uvedieme ukážku z otváracieho prejavu samostatnej výstavy jej prác usporiadanej v Roku divadla: "Milica Gédéonová je scénografka, ktorá vo svojich návrhoch ponúka režisérovi a rovnako i hercom inšpiratívny priestor, jej javisko je poznamenané poetičnom, nikdy nie popisným realizmom. Významné v jej výpravách sú farebnosť, fantázia a výtvarný detail. Svedčí o tom i skutočnosť, že vystavované návrhy zaujmú diváka ako malé výtvarné diela." (Na vernisáži tieto slová prehovorila jej kolegyňa z divadla - dramaturgyňa M. Sehnalová.)

Taký kreatívny a nanajvýš aktívny typ človeka ako je pani Milica nedokáže založiť ruky do lona, hoci vek by už na to mala. Dnes už v divadle nepracuje, ale pôsobí ako pedagóg výtvarnej výchovy v základnej škole a učí aj v Základnej umeleckej škole v Kladne. Ak pobudnete niekoľko hodín na jej vyučovaní v triede výtvarného odboru (chodia sem aj dospelí), uvedomíte si, že v tejto jemnej a skromnej žene, ktorá tak nerada hovorí o sebe, sa skrýva vynikajúci pedagóg. A veľmi dobre to vedia aj tí, ktorých učí. "Už tretí rok chodím k pani Gédéonovej na výtvarnú výchovu a ani za svet by som ju nevymenila za iného učiteľa," hovorí desaťročná Anita. "Je k nám trpezlivá a vždy ochotná, nerozčuľuje sa, pokojne zadá úlohu, sleduje, ako postupujeme, poradí v technike, pochváli nás a my potom máme chuť maľovať či modelovať krajšie a lepšie." Dvanásťročný Mirekdodáva: "Mňa učí pani Gédéonová aj v základnej škole. Ne jej hodinách je vždy taká správna atmosféra, každý sa snaží, aj keď vôbec nemá výtvarný talent. Len čo som sa dozvedel, že učí aj na umeleckej škole, prihlásil som sa sem a som rád, že som práve v jej triede. Naozaj veľa naučí." Na dokreslenie spomínanéhotreba dodať, že na každej z pravidelných výstav výtvarných prác jej žiaci získajú aspoň jednu z hlavných cien.

Pani Milica je matkou Sašu Gédéona, uznávaného filmového režiséra a scenáristu, ktorý ako poslucháč FAMU dostal na festivale v Japonsku za film "Zavřeno pro rodinný smutek" hlavnú cenu a svoj vôbec prvý film "Schody" nakrútil ešte ako stredoškolák. V mladom veku má na svojom konte už dva celovečerné filmy - "Indiánske leto" a "Návrat idiota". Za ten posledný získal päť Českých levov a kostýmy preň navrhovala jeho matka.

"Bez mamičky by som asi nedopísal ani jeden zo svojich textov, zo svojich scenárov. Vždy jej čítam čerstvo dopísané strany a podľa jej reakcie viem, či som sa vydal správnym smerom, alebo len tak blábolím. Ona má veľký cit i fantáziu, dokáže dokonale a jemne precítiť text, hru či scenár, a nájsť pre inscenáciu presný a výnimočný výtvarný znak. Svojou ženskou vnímavosťou a intuíciou je veľkou inšpiráciou pre každého režiséra."

JOLANA KOLNÍKOVÁ


Zpět na obsah