SLOVENSKÉ DOTYKY
 

SPISOVATEĽ SOCHÁROM

Ján Rakytka

Janko Rakytka je dlhoročný člen nášho Slovensko-českého klubu a tiež člen redakčnej rady Slovenských dotykov. Naši pravidelní čitatelia si určite pamätajú, že sme mu vydávali aj niekoľko kníh a uvádzali ich na zložitú púť za milovníkmi literatúry. Nieže by sa Janko ako spisovateľ odmlčal (všetci záujemci si môžu vypočuť napríklad aj teraz jeho poviedku, čítanú na ČRo Vltava po slovensky ....), ale okrem literatúry sa začal venovať aj keramike a sochárčeniu. A nielen to, modelovanie začal aj učiť nielen slabozrakých ale aj mentálne postihnutých. Nedalo nám nespýtať sa počas nášho nedávneho stretnutia, ako sa k tomuto druhu umenia vôbec dostal...

Pred troma rokmi sa rozhodol urobiť si počítačový kurz na rehabilitačnom a rekvalifikovačnom stredisku Dědina v Prahe, kde sa nevidiaci a ťažko zrakovo postihnutí pripravujú ma nový spôsob života - učia sa tu určité remeslá alebo len akúsi sebaobsluhu, aby sa dokázali samostatne pohybovať, samostatne žiť. Pre Janka to v prvom pláne znamenalo naoučiť sa písať na počítači všetkými desiatimi. Robil na počítači s hlasovým výstupom, čo je, ako sám hovorí, úžasná pomôcka, pre nevidiacich či slabozrakých. Pretože sa mu tam páčilo a venoval sa postupne aj iným aktivitám, napríklad výrobe košíkov, masérskym kurzom, práci v tkáčskej dielni, jazykom a tiež výrobe keramiky, čo tuý bola vlastne istá spôsobom rehabilitácia, rozhodol sa pre rekvalifikačný keramický a sochársky kurz.. Na záver kurzu jeho absolventi dostávajú medzinárodný certifikát, ktorý je už asi rok uznávaný všade v Európe.

"Skonštatoval som, že by ma keramika bavila, tak som sa na ten rekvalifikačný kurz pred dvoma rokmi prihlásil," povedal nám Janko Rakytka. "Nie je to dlhý kurz (má 272 hodín/. Človek sa tam naučí základné veci, ako točiť nádoby na kruhu, určité techniky, glazovanie, plastiky, jednoducho takú drobnú keramickú výrobu. Dozvedel som sa tam, že v Tasove pri Velkom Medziříčí existuje škola, ktorú založil Štěpán Axman /je to syn slávneho sochára ...Axmana/. Vyučuje takzvanú Axmanovu techniku hmatového modelovania pre zdravotne postihnutých. Využíva pri tom vlastne starú techniku pre nevidiacich - hovorí sa jej "šnúrová" technika. To sa z aýchsi šnúr či hadov skladá nádoba, ktorá sa zvnútra vymaže a vznikne napríklad misa, fungčná rovnako ako tá, ktorú by ste vyrobili na kruhu. Takýmto spôsobom sa vyrába keramika vtedy, ak niekto nemá kruh alebo keď výrobu na kruhu neovláda. Nevidiaci pri tom využíva hmatovú techniku, pretože si vie tých hadov ohmatať, spočítať. Zvládne tak pomery, kolmosť, druhy povrchu. Začína sa od nádob a môže skončiť i pri sochách, ktoré dokáže proporčne zvládnuť, lebo sa naučí všetko si spočítať - nepotrebuje na to vidieť, ale musí mať dobrý hmat a skúsenosti."

Janko chodil do Tasova každý mesiac na týždeň a uči sa modelovaniu. Zapísal sa rovno na učiteľský kurz. Neabsolvoval však všetky povinné hodiny, pretože mal pocit, že už zvládol to, čo sa v ňom dalo zvládnuť. Napokon sa dohovoril s pomerne nekompromisným Štěpánom Axmanom, že nedostane osvedčenie lektora, ale len potvrdenie o zakončení kurzu. Janko si pôvodne chcel založiť vlastnú dielňu doma v pivnici, ale pracovný úrad mu odporučil, že keďže na Dědine, kde s keramikou začínal, akosi neoficiálne už tieto kurzy vedie, aby sa tam zamestnal. V súčasnosti na Dědine učí dva dni v týždni. "V septembri minulého roku sa tam na nás prišli pozrieť z Nouzova a Unhošti, kde sú združenia pre mentálne postihnutých "Cetrum služeb slunce všem" a "Domov dobré vůle", vysvetľuje ďalej Janko Rakytka. "Videli nielen moju konkrétnu prácu, ale aj to, ako viem zaobchádzať s ľuďmi, a spýtali sa ma, či by som aj u nich nechcel učiť keramiku. Hneď od ďalšieho mesiaca som to miesto vzal. Zistil som, že u nevidiacich je však táto výučba ľahšia. Keď sa ma niekto spýta: ˘Mám to dobre? Poďte sa pozrieť, tak ja sa nielen pozriem, ale tiež si ohmatám jeho tvorbu. Viem, ako to aj on cíti. Nevidiaci majú postihnutý len jeden zmysel, takže to doháňajú hmatom, pamäťou či pozornosťou. U tých mentálne handicepovaných je dôležité, že sa vôbec rozhodnú robiť niečo takéto, pretože väčšinou si vôbec nedôverujú. Preto ich človek musí viesť takmer ako malé deti. Je to familiárnejší spôsob komunikácie. Treba jednoducho viac s nimi hovoriť ako pracovať, pretože nevydržia dlhšie sústredenie. Hmatové modelovanie sa vyhýba kruhu a pre mentálne postihnutých je kruh už vôbec vylúčený, to by nezvládli. Snažím sa, aby pre nich výroba keramiky bola zaujímavá a hravá. Pred Vianocami sme napríklad vyrábalili figúrky do Betlehemu. To ich veľmi bavilo..."

Doma Janko už väčšinou nemodeluje, vraj, aby si nekazil chuť a entuziazmus Vlastnej tvorbe sa venuje najmä v lete, kedy chodí pravidelne na keramické sympózium do Kalinova: Janko sa tu narodil a dodnes v Kalinove žije jeho rodina. "Tam sa vyblbnem," smeje sa. "A to, čo vytvorím vystavujeme buď v miestnej galérii alebo na našej záhrade. Oboje má nezameniteľné kúzlo. Okrem toho teraz pripravujem aj júnové sympózium v Nouzove, kam chcem pozvať handicapovaných keramikov a sochárov zo všetkých kategórií. Malo by to byť stretnutie ľudí, ktorí sa na ňom sa pokúsia vyrobiť akési zvláštne zvieratá z rozprávok, z mýtov či z vlastnej fantázie. Patrónom celej akcie je Ladislav Smoljak..."

A dozvedeli sme sa, ako sa zo spisovateľa stane sochár? Vlastne áno i nie. Jednoducho, spisovateľ je človek veľkých snov a predstáv a možno každý z nich niekedy zatúžil svoje sny zhmotniť a pretvoriť do niečoho, čo vypovedá i bez slov. Dať tvár deju, ktorý sa zrodil v jeho hlave. Tak vznikajú sochy alebo aj jednoduché šáločky pre dobrú pohodu s voňavým čajom...

NAĎA VOKUŠOVÁ, VLADIMÍR SKALSKÝ


Zpět na obsah