SLOVENSKÉ DOTYKY
 

VOĽBY - PRED A UŽ VLASTNE EX POST

Úvodník

V júni, konkrétne sedemnásteho, sa na Slovensku uskutočnia parlamentné voľby. Čo už pred nimi možno napísať v apolitickom časopise, do ktorého rozhodne nepatrí nejaká stranícka propaganda? A prečo titulom úvodníka naznačuje, že čosi, čo s nimi súvisí, je už uzavreté?

Tým aspektom, o ktorom nepíšeme po prvý a zrejme ani posledný raz, sú voľby zo zahraničia. Vo chvíľach, keď tento úvodník píšem, práve vrcholia snahy informovať Slovákov v Česku o tom, ako sa pre tieto historicky prvé korešpondenčné voľby zaregistrovať. Vo chvíľach, keď tieto riadky čítate, je už na registráciu neskoro. Takže či už ste to stihli alebo nestihli, nič na tom v tejto chvíli nezmeníte. V tomto zmysle prichádza úvodník ex post.

Slovensko-český klub i jeho časopis Slovenské dotyky patrili po roky k tým, čo volali po tom, aby bolo umožnené voliť zo zahraničia. Už v polovici roku 2000 sa klub obrátil na poslancov Národnej rady SR s takouto žiadosťou. Apeloval na nich, aby odstránili diskrimináciu občanov SR žijúcich v zahraničí pri voľbách. "Sú naozaj diskriminovaní?" pýtal som sa v júli 2000 v komentári v denníku Pravda. "Teoreticky by nemali byť, pretože volebné právo je atribútom občianstva, nie nejakého trvalého pobytu. A navyše, voľby sú samým jadrom demokracie. Akékoľvek oklieštenie práv občanov v tejto oblasti je preto veľmi citlivý problém," odpovedal si, avšak dodal: "Hlasovaní sa síce môžu občania žijúci v zahraničí zúčastniť, musia však na Slovensko pricestovať. To vytvára nezanedbateľné finančné i časové bariéry, ktoré musia prekonávať. Napríklad v prípade dvojkolových prezidentských volieb je to prekážka riadne vysoká, takmer taxis. Občan musí na Slovensko buď odcestovať na pomerne dlhý čas, alebo tam ísť dvakrát za sebou." Dokazovali sme teda, že volebné právo nemôžu efektívne využiť. Pochopiteľne, vyrovnávať sme sa museli aj s názormi, že voliť má iba ten, kto na Slovensku žije, hoci tento názor bol aj vtedy v rozpore s ústavou, teda so všeobecným volebným právom vyplývajúcim z občianstva.

Výzva našla odozvu, koniec-koncov podobné hlasy prichádzali aj z iných strán. V ten istý deň, keď môj už citovaný komentár v Pravde vyšiel, k myšlienke sa v parlamente prihlásila aj skupina poslancov na čele s Jánom Budajom. Spolu s ostatnými krajanskými spolkami sme požiadavku opakovane vtelili aj do uznesení rôznych spoločných konferencií či do dokumentov Svetového združenia Slovákov v zahraničí.

Uvažovalo sa o dvoch modeloch. Buď o voľbách na zastupiteľských úradoch v zahraničí, ako to upravila napríklad aj Česká republika, alebo o korešpondenčnom spôsobe. Ministerstvo vnútra napokon pripravilo nový volebný zákon, ktorý umožnil to druhé - teda voľbu prostredníctvom pošty. To je samozrejme komfortnejší zo spôsobov.

Schvaľovanie normy sa uskutočnilo v roku 2004 a nebolo jednoduché. Na harddisku svojho počítača som našiel aj výzvu, ktorú Slovensko-český klub zverejnil v novembri 2004 prostredníctvom tlačových agentúr. Má názov "Neberte krajanov za rukojemníkov" a uvádza sa v nej okrem iného aj toto: "Dôrazne vyzývame poslancov a politické sily, aby vnútropolitickým bojom neobetovali úpravu, umožňujúcu konečne slovenským občanom žijúcim v zahraničí korešpondenčnú voľbu, o čo sa krajanské organizácie mnoho rokov usilovali. Slovensko-český klub vyzýva, aby sa v prípade konfliktosti iných ustanovení zákona prerokovala úprava korešpondenčného spôsobu voľby ako samostatná 'malá' novela." Napokon sa všetko podarilo, šarvátky o podobu volebného zákona sa vyriešili.

Nadchádzajúce predčasné voľby sú prvé, pri ktorých sa listová forma volieb uplatní. Istý problém však spočíva práve v tom, že sú predčasné, zostalo teda málo času na ich propagáciu. A predovšetkým na oboznámenie potenciálnych voličov s tým, že ak chcú voľbu poštou využiť, už päťdesiat dní pred voľbami musí na príslušnom mieste na Slovensku ležať ich žiadosť.

Teda do 28. apríla musela byť doručená ich žiadosť o voľbu poštou v mieste trvalého bydliska občana, prípadne žiadosť o zápis do osobitného zoznamu voličov v prípade, ak nemajú trvalé bydlisko na Slovensku.

Snaha, dostať túto informáciu medzi Slovákov v zahraničí bola. Informovali o tom ich médiá - Slovenské dotyky niekoľkokrát, v aprílovom čísle uverejnili dokonca celostranový farebný inzerát aj s formulárom žiadosti. Informácia sa distribuovala prostredníctvom hromadných e-mailov, webovej prezentácie (spomenúť možno napríklad podrobnú stránku www.volby2006.cz, ktorý vytvorilo Svetové združenie Slovákov v zahraničí spolu so slovenským ministerstvom vnútra, či informácie na stránkach novovytvoreného Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí). Napríklad v Česku realizoval zastupiteľský úrad špeciálnu tlačovú konferenciu, Slovensko-český klub vydal výzvu voličom, aby svoje nové právo v maximálnej miere využili. Používali sa aj letáky, politické strany robili vlastnú kampaň. Z výpočtu sa zdá, že toho bolo dosť, a predsa nebolo! K veľkej časti Slovákov v zahraničí sa informácia jednoducho nedostala. A oni sa tak o voľby začnú zaujímať v lepšom prípade tesne pred ich konaním. To však už registráciu rozhodne nestihnú. Neformálne sme premiérovi Mikulášovi Dzurindovi počas jeho pobytu v Prahe za prítomnosti veľvyslanca navrhli, aby slovenská vláda propagovala túto možnosť aj prostredníctvom inzercie v zahraničnej, predovšetkým českej tlači. Veď v Česku sa otázka týka potenciálne 100-200 tisíc voličov. Sú to slovenskí občania, ktorí tu pracujú, študujú, ako aj dvojití občania, ktorí tu natrvalo žijú. Treba oceniť, že premiér nielen prisľúbil, ale vláda na jeho popud vec aj zrealizovala, hoci rozsah akcie predsalen ovplyvnila krátkosť času. Volebná účasť zo zahraničia zo všetkých uvedených dôvodov zrejme nebude taká, ako by sme si boli želali. Časť potenciálnych voličov odcestuje opäť kvôli voľbám na Slovensko, časť sa nezúčastní. Nejde o nič fatálne, čakajú nás ďalšie voľby, ich korešpondenčný spôsob sa ako každá nová vec musí zažiť. Iste by však bola škoda, keby Slováci žijúci v zahraničí nevyužili šancu konečne efektívne uplatniť svoje volebné právo a napokon zvýšiť tak aj váhu svojho názoru, požiadaviek a potrieb.

VLADIMÍR SKALSKÝ


Zpět na obsah