SLOVENSKÉ DOTYKY
 

PREČO PADOL "SOCIALIZMUS" V ČESKOSLOVENSKU?

Analýza

Je to práve 15 rokov, čo v jednotlivých krajinách strednej a východnej Európy padali komunistické režimy. Prinášame neotrelý česko-slovenský pohľad na to, čo bolo hlavnou príčinou...

Na vývoj ekonomiky socialistického Československa pôsobil rad faktorov vonkajších i vnútorných. K vonkajším treba zaradiť predovšetkým existenciu studenej vojny a s ňou súvisiace obchodné a informačné embargo. To nedovoľovalo plnšie využívať výhody medzinárodnej deľby práce, zdražovalo dovozy, nútilo vyrábať aj to, pre čo neboli dostatočné predpoklady. Toto vynútene autarkné zameranie našej ekonomiky bolo prirodzene veľmi drahé. Nízka efektívnosť socialistickej integrácie mala svoje korene tiež v systémovom usporiadaní ekonomiky socialistických krajín.

Zaostávanie produktivity práce bolo spôsobené predovšetkým systémovými problémami, ktoré viedli k zaostávaniu materializácie poznatkov vedy a techniky vo výrobku, kde platí, že cena za technickú dokonalosť výrobkov strmo stúpa a rastie podstatne rýchlejšie než hlavné technické parametre. Vývozné ceny boli tlačené smerom nadol, lebo výrobky z Východu sa v kapitalistických krajinách stretávali so značnou nedôverou, ktorú bolo možné prekonávať predovšetkým nízkou cenou.

V poslednej tretine dvadsiateho storočia sa začala výraznejšie prejavovať najmä v západnej Európe prepojenosť ekonomík (globalizácia), z ktorej tieto ekonomiky ťažili časť svojho rozvoja. Vďaka studenej vojne a skutočnosti, že tento proces prebiehal v rámci RVHP neporovnateľne pomalšie, Československo z tohto procesu nemohlo prakticky nič získavať. Hospodárska sústava Československa bola založená na extenzívnej ceste rozvoja. Dokiaľ tu boli zdroje, ktoré bolo možné vťahovať do ekonomiky, boli tempá rastu v Československu vyššie ako v západnej Európe. Ale okolo roku 1970, kedy boli tieto extenzívne zdroje, najmä v Českej republike, vyčerpané a kedy vo svete nastupovala etapa vývoja orientovaného najmä na kvalitu, materializáciu vedy a na efektívny výkon, čs. ekonomika len s veľkou námahou držala krok so západnou Európou. Na rovnaké množstvo finálneho produktu sa spotrebovalo oveľa viac práce, energie, surovín, materiálov ako v západnej Európe. Paradoxne k tomu prispeli nižšie ceny sovietskej ropy oproti cenám svetovým.

Ďalej treba poukázať na stále sa reprodukujúcu prevahu dopytu nad ponukou, čo viedlo k tomu, že sme nedokázali systémovo zabezpečiť rast efektívnosti porovnateľný so západnou Európou. A to bezosporu bola jedna z príčin pádu socializmu. Celkový dopyt prekračoval v rokoch 1946-1989 vždy celkovú ponuku, a to i v čase, kedy boli vysoké prírastky, čo je charakteristické pre nedostatkovú ekonomiku. Naša ekonomika nezachytila na rozdiel od kapitalistických štátov podnety, ktoré v západných krajinách akcelerovali dva ropné šoky. Tie viedli k technickej revolúcii vo sfére energetickej náročnosti výroby, ku komputerizácii a automatizácii. Táto skutočnosť vo svojom súhrne viedla k tomu, že tento príliv pokroku začal meniť kvalitatívne podmienky života v kapitalistických krajinách a umožňoval tam vznik a fungovanie sociálneho štátu a zväčšoval medzeru medzi našou a ich úrovňou.

Vedenie československého štátu, takisto ako ostatných socialistických štátov, na túto zmenu reagovalo iba kozmetickými úpravami, ktoré problém neriešili. V ekonomike nebola prehĺbená spätná väzba, nebol upevnený ekonomický záujem podnikov a pracovníkov na výsledkoch práce, nezlepšila sa väzba medzi výrobou a výskumom a neriešil sa rad ďalších problémov. Štruktúra ekonomiky bola objektívne viazaná na RVHP a jej nízku integračnú úroveň. Inovačný proces v Československu bol v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch pomalší než v hospodársky rozvinutých krajinách. Technická úroveň výrobnej základne bola relatívne nízka. Produktivita práce v československom priemysle dosahovala v osemdesiatych rokoch najviac 30-40 % hospodársky vyspelých kapitalistických krajín. Stále sa zápasilo s nízkou akosťou československých výrobkov. Štruktúra životnej úrovne sa vyznačovala vysokým podielom spotreby tovaru a nízkym podielom služieb. Zhrnuté: Československo nedokázalo zachytiť všetky podstatné zmeny podmienok v ekonomike, v politike vnútornej i zahraničnej a nedokázalo meniť svoj prístup k budúcnosti. Systém viedol k nízkej spotrebnej efektívnosti, respektíve k jej vysokej nákladnosti.

Socializmus sovietskeho typu zrušil síce podstatu kapitalizmu, súkromné vlastníctvo, a nahradil ho štátnym a v ekonomike nahradil voľnú hru trhových síl centrálnym riadením. Inými slovami negoval kapitalizmus, ale každý "nekapitalizmus" nie je automaticky sicializmus. Chýbal vlastný zdroj vnútornej dynamiky socialistickej spoločnosti (a tým jej budúcnosť), ktorá negáciou kapitalizmu prišla o sily, ktoré zaisťujú dynamiku kapitalizmu. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia postupne prestávali pôsobiť motivačné momenty späté s koncom vojny a nádejami ľudí v lepšiu budúcnosť.

V kapitalistických krajinách západnej Európy sa obsah a funkcia životnej úrovne menili v súvislosti so zmenami, ktorými tam prechádzal sociálnoekonomický vývoj. V Československu však i v 80. rokoch prežíval model životnej úrovne, založený v prvom desaťročí po druhej svetovej vojne. Vtedy odpovedal na reálne otázky, ktoré kládla doba. V 80. rokoch sa však tento model stal viac-menej dysfunkčný. V oblasti osobnej spotreby sa však dosiahol pomerne vysoký stupeň nasýtenia základných potrieb všetkých vrstiev obyvateľstva. Čo sa týka kvality, dostupnosti spotrebného tovaru, stala sa situácia v ČR od konca sedemdesiatych rokov neuspokojivou. Taká spotreba nemala dynamizujúci efekt na ekonomiku a rozvoj spoločnosti. Uspokojovanie potrieb neprinášalo potrebný sociálny efekt, lebo nezodpovedalo proporcionalite existujúcej stupnice hodnôt. Nízka kvalita životnej úrovne (spotreby) mala svoj náprotivok v nedostatočnej pracovnej výkonnosti a invencii. Pre mnohých - práve vďaka uvedenému - však tento model životnej úrovne predstavoval životnú istotu.

Životná úroveň bola formovaná oficiálnou ekonomikou, ktorá viedla k relatívne malým rozdielom medzi najnižšou a najvyššou príjmovou skupinou. Čierna a šedá (alebo tieňová) ekonomika však vytvárala vrstvu s podstatne vyššími príjmami. To vytváralo dopyt po vtedy nadštandardnom tovare a službách a podporovalo ďalší rozvoj čiernej a tieňovej ekonomiky. V roku 1987 čierna a tieňová ekonomika predstavovala asi 4% vytvoreného národného dôchodku. Užívanie týchto štyroch percent bolo však sústredené do rúk pomerne úzkeho okruhu ľudí. V sedemdesiatych a ešte i v osemdesiatych rokoch bola v Československu rozsiahla bytová výstavba a patrila v tomto ukazovateLi na špičku Európy. V rokoch 1971-80 bolo postavených 1 263 417 bytov, v rokoch 1981-1990 888 308. Táto výstavba bola výrazne vyššia ako v rokoch deväťdesiatych, kedy sa postavilo len 352 565 bytov.

Československo sa od svojho založenia v roku 1918 potýkalo s tým, že ekonomická, vzdelanostná a kvalifikačná úroveň Slovenska bola nižšia ako v Čechách. Najmä po roku 1945 sa vynakladalo veľké úsilie, aby boli tieto rozdiely odstránené. Nesporne to bolo veľmi náročné na zdroje a čas. To sa nevyhnutne prejavilo v tom, že ukazovateľ tvorby zdrojov bol na Slovensku väčšinou nižší než ukazovatele ich využitia. Spoločenská produktivita práce na Slovensku rástla od roku 1950 rýchlejšie než v Čechách. Svedčia o tom tieto čísla: v roku 1950 činil národný dôchodok (bez zahraničného obchodu) na obyvateľa na Slovensku 44,3% českého, v roku 1970 57,3% a v roku 1989 61,8% (vypočítané z údajov v stálych cenách). I tak však bola po celý čas existencie Československa nižšia. (To však neznamená, že rozpad Československa spôsobil tento faktor. Hlavnú úlohu hrali krátkodobé zújmy na jednej strane a snaha urýchliť prechod ku kapitalizmu na druhej.) Výskumy verejnej mienky toho obdobia ukazovali, že socializmus postupne strácal dôveru značnej časti obyvateľstva, ale neboli jasné signály, že by sa vtedajšie vedenie štátu riešením tohto problému bolo koncepčne zaoberalo. Celkový sociálno-ekonomický trend potom celkom logicky vyústil do novembra 1989. Akokoľvek mnohí zdôrazňujú predovšetkým represívnu stránku minulého režimu, hlavnou príčinou stroskotania socializmu bolo zväčšujúce sa ekonomické zaostávanie a najmä nepochopenie, že pri zmene podmienok nemožno zotrvávať na minulých postojoch. Tak sa začal meniť pomer síl v prospech kapitalizmu.

ALEXEJ BÁLEK


Zpět na obsah