SLOVENSKÉ DOTYKY
 

POKROKY I CIELE V DIAĽKE

Slovensko-slovenská konferencia

V zahraničí žije zhruba tretina všetkých Slovákov, podľa rôznych odhadov 2 až 2,5 milióna. Dialóg tejto zložito štruktúrovanej diaspory s domovskou krajinou, hľadanie nových ciest a odstraňovanie prekážok v ich vzájomnej spolupráci - to bol zmysel Stálej konferencie "Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2006", ktorá sa konala v dňoch 12.-13. mája v Kongresovom centre City Hotel Bratislava. Zúčastnilo sa na nej 66 delegátov slovenských spolkov, organizácií a kultúrnych, vzdelávacích či vedeckých inštitúcií z 20 krajín sveta. Reprezentatívna bola tentoraz aj účasť predstaviteľov Slovenskej republiky - na konferencii prehovoril premiér Mikuláš Dzurinda, minister vnútra Martin Pado, vysokí predstavitelia ďalších rezortov i špičkových odborných pracovísk, hostiteľkou konferencie bola samozrejme predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová. Veľmi milým, ale predovšetkým užitočným nóvom bola účasť vrcholného predstaviteľa Európskej únie - komisára pre vzdelávanie, kultúru a mnohojazyčnosť Jána Figeľa.

Účastníci mohli konštatovať, že od posledného rokovania konferencie v roku 2004 boli realizované viaceré dlhodobé požiadavky Slovákov žijúcich v zahraničí. Za pokrok možno určite považovať prijatie nového Zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, zriadenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, kde sa sústredil výkon štátnej politiky v tejto oblasti, dovtedy roztrieštený medzi viacero subjektov, či vytvorenie rovnomennej komisie Národnej rady. V ostatných dvoch rokoch sa podarilo aspoň čiastočne zvýšiť aj objem grantovej podpory pre slovenské zahraničie, hoci v porovnaní napríklad s Maďarskom alebo Poľskom je stále nesmierne nízky.

Za dôležitú zmenu možno považovať aj umožnenie voliť zo zahraničia korešpondenčnou formou. Samozrejme, rezonovala otázka nie príliš vysokej účasti - korešpondenčne bude voliť zhruba 3800 občanov, z toho asi 640 bez trvalého pobytu na Slovensku. Tieto čísla sú nižšie, než niektoré očakávania, príčiny sú však zjavné. Predovšetkým tento spôsob voľby nie je zažitý, o povinnej registrácii 50 dní vopred, ktorá voľby značne komplikuje, mnoho ľudí nevedelo. Nebolo možné zrealizovať dostatočnú informačnú kampaň, keďže sa na Slovensku rozhodlo o predčasných voľbách. Subjekty Slovákov v zahraničí samozrejme rozširovali informácie vlastnými kanálmi a vláda prostredníctvom zastupiteľských úradov v Prahe a Budapešti inzerovala informácie aj v českej a maďarskej tlači. Tento krok vyplynul z diskusie autora tohto článku s premiérom Mikulášom Dzurindom počas jeho návštevy v Prahe. Časť Slovákov zo zahraničia, napríklad z Česka, bude voliť "po starom", pricestuje na Slovensko. A pochopiteľne treba dodať, že volebné právo sa týka iba menšiny Slovákov v zahraničí, tých, ktorí majú slovenské či aj slovenské občianstvo.

Ďalšie dlhoročné ciele sa snaží napĺňať slovenské zahraničie vlastnou aktivitou. Autor tohto článku mohol napríklad ako koordinátor projektu a predseda komisie Svetového združenia Slovákov v zahraničí referovať o príprave centrálneho web-portálu slovenského zahraničia. Ten prepojí všetky existujúce servery vo svete (vrátane Českého a slovenského sveta vydávaného Slovensko-českým klubom), ale aj stránky Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, zhrnie informácie a kontaktné údaje, vytvorí komunikačnú platformu či prinesie poradňu, pripravovanú odbornými pracovníkmi vrátane právnika. Celý projekt sa realizuje s podporou z grantového systému SR.

Aj rokovanie však jasne ukázalo, že pozitívny proces v slovensko-slovenských vzťahoch ešte rozhodne má kam pokračovať, že mnoho cieľov je zatiaľ v nedohľadne. O tom svedčí aj výnimočne dlhý zoznam záverov a odporúčaní, ktorý konferencia schválila. K jeho objemnosti prispel aj nový spôsob rokovania - druhý deň sa pracovalo v regionálnych sekciách: západná Európa, stredná a juhovýchodná Európa, mimoeurópska skupina.

Medzi najviac uvádzané problémy patrí ohrozenie zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu či dlhoročná absencia nekódovaného blokového vysielania Slovenskej televízie pre krajanov. Obe požiadavky sú samozrejme predovšetkým otázkou štátnych financií, ktoré by obom médiám pokryli náklady. Rezonoval aj problém so štipendijným systémom pre vysokoškolákov zo zahraničia, najmä z Dolnej zeme, kam sa mladá inteligencia po vyštudovaní univerzít na Slovensku nevracia. Opakovane sa spomínal nedostatok slovenských farárov. Konferencia tiež odporučila, aby sa vláda SR zaoberala otázkou presídlenia kirgizských Slovákov na územie Slovenskej republiky či aby podporila zriadenie Múzea slovenského zahraničia a vybudovanie Pamätníka slovenského vysťahovalectva, o ktorom sa už dlho hovorí.

Predovšetkým však ide o to, "aby sa problematika vzťahov Slovenskej republiky a Slovákov žijúcich v zahraničí stala v potrebnom rozsahu trvalou súčasťou vládneho programu a jednou z priorít štátnej politiky Slovenskej republiky", ako sa tiež uvádza v záveroch. Aby sa na to našla politická vôľa i potrebné zdroje. Pretože Slováci v zahraničí vytvárajú hodnoty, vlastnú kultúru, veľmi efektívne prezentujú kultúru zo Slovenska, majú potenciál pomáhať v oblasti ekonomickej spolupráce, cestovného ruchu, v pozitívnom lobbingu.

VLADIMÍR SKALSKÝ


Zpět na obsah