SLOVENSKÉ DOTYKY
 

SLOVÁCI PRI VYLODENÍ V NORMANDII

Okrúhle výročie

Medzi tisíckami mužov, ktorí sa pred 60 rokmi zúčastnili na invázii spojeneckých vojsk v Normandii, nemohli chýbať ani Slováci.

"Pre mňa sa 6. jún 1944, najdlhší deň v živote, začal tri minúty po polnoci - vtedy štartovala naša bombardovacia peruť," rozpráva generálmajor Ivan Schwarz, rodák z Bytče. 80-ročný podnikateľ dnes býva v Londýne a je jedným z dvoch posledných žijúcich Slovákov, ktorí v službách Britského kráľovského letectva (RAF) zabezpečovali vylodenie spojencov zo vzduchu.

Podľa zistení Vojenského historického ústavu v Bratislave slúžilo vtedy v RAF okolo 350 Slovákov. Väčšinou boli zaradení ako radisti, palubní strelci alebo ako pozemný personál, ale viacerí sa uplatnili aj ako bojoví piloti.

"Pri invázii do okupovaného Francúzska i pri postupe do vnútra Normandie letectvo podporovalo a ochraňovalo spojenecké vojská," vysvetľuje úlohu týchto jednotiek historik František Cséfalvay. Vzápätí dodáva, že dvaja Slováci to v službách RAF dotiahli až na veliteľov perutí.

Prvý z nich Ján Ambruš bol pred odchodom do emigrácie v roku 1939 veliteľom slovenského letectva. Pred desiatimi rokmi zomrel v jednom americkom starobinci. Druhý, legendárny Oto Smik, patril k elite stíhačov RAF a aj v bojoch o Normandiu dosiahol tri vzdušné víťazstvá. Padol o päť mesiacov neskôr nad Holandskom. "Smika som osobne nepoznal, bol to stíhač, zatiaľ čo ja som lietal v bombardovacej peruti, ale aj u nás bol každý piaty slovenskej národnosti," hovorí Schwarz. Túto 311. československú peruť ešte v roku 1942 prevelili k britskému veliteľstvu pobrežného letectva, ktoré v čase invázie malo za úlohu ochraňovať spojenecké vojská zo vzduchu a napadať lode, najmä však ponorky nepriateľa. "Bolo treba lietať pár metrov nad hladinou, aby nás nezachytili radary, a potopiť všetko napriateľské, čo sme zbadali na mori," spomína bývalý vojenský letec. V deň D bol vo vzduchu 15 hodín. Stojí aspoň za zmienku, že Schwarz prvýkrát vzlietol do bojovej akcie ako 16-ročný. Bolo to ešte počas leteckej vojny o Britániu. "Oklamal som všetkých a vydával sa za osemnásťročného, čo nebolo až také ťažké - vďaka športu a tvrdej práci som vyzeral staršie," priznáva nie bez pýchy.

Aj pri terajšom okrúhlom výročí sa natíska otázka, prečo americko-britské velenie nenasadilo do operácie Overlord - čo bolo kódové označenie invázie - aj samostatnú československú obrnenú brigádu. V tom čase sa nachádzala na bojovom výcviku v južnom Škótsku a slúžilo v nej okolo sedemstopäťdesiat Slovákov, z toho devätnásť dôstojníkov.

"Naša brigáda nemala zálohy, v prípade väčších strát by nebola schopná ďalšieho boja, preto velenie rozhodlo ešte počkať a jej počty rýchlo doplniť," odpovedá generál Anton Petrák, v čase invázie veliteľ roty sprievodných zbraní. O štyri mesiace neskôr brigádu nasadili pri útoku na pevnosť Dunkerque.

Niektorí historici pripúšťajú, že Slováci sa zúčastnili aj priamo na vylodení v člnoch, zoskoku výsadkov a paľbe na pláže normandie. Mohli to byť najskôr americkí Slováci z armády Spojených štátov. "Konkrétnejšie údaje o nich nemáme," uzatvára Cséfalvay.

VLADIMÍR JANCURA


Zpět na obsah