Neslávne slávni

V rokoch 2. svetovej vojny došlo ku zvláštnej zhode okolností: Tisov Slovenský štát a Horthyho Maďarsko malo ministrov vnútra pôvodom z toho istého kraja. Je to okolie Nových Zámkov, ktoré patrilo k územiu, po takzvanej Viedeňskej arbitráži od jesene 1938 okupovanému maďarskou štátnou mocou.

Čo ich spájalo?

V istom zmysle to, že obidvaja - jeden Slovák, druhý Maďar - boli zarytí nacionalisti a rasisti. Spoločné mali aj to, že svoj nesporne vysoký intelekt postavili do služieb politickej ideológie a teroru slovenského respektíve maďarského fašizmu. Ktovie, či sa v priebehu svojho života vôbec poznali, stretli, prípadne boli v nejakom kontakte ako štátnici. O nastolení mieru v Európe bol jeden aj druhý postavený spolu s inými vojnovými zločincami pred súdny tribunál.

Alexander Mach pochádzal zo Slovenského Medera, premenovaného na Tótmegyer (dnes Palárikovo), kým Andor Jaross z dedinky Čechy, ktorá sa "za Maďarov" menovala Csehi. Obe obce delí od seba len pár desiatok kilometrov.

Mohol byť básnikom

Malého Šaňka, ktorý sa narodil v roku 1902, vychovávali rodičia v rímskoatolíckom duchu. Mal otvorenú hlavu a už v škole vynikal medzi spolužiakmi. To ešte netušil, že práve v roku 1912, keď dovŕšil 10. rok svojho života, boli v ďalekej Žiline položené základy slovenskej ľudovej strany, ktorá si do čela zvolila ružomberského farára Andreja Hlinku.

Kňazská dráha ho priťahovala. Pripravoval sa na ňu štúdiom v Ostrihome a v Trnave. Už tam osvedčoval svoj mnohostranný talent a vykazoval vynikajúce výsledky. Venoval sa aj tvorbe literárnej, najmä poézii, ktorú podpisoval pseudonymom Mederský. Básnikom sa však nestal a vzdal sa aj kariéry, ktorá mu kynula v cirkvi. Nielen z toho dôvodu, že uvažoval o založení rodiny, ale predovšetkým preto, že väčšmi než povinnosti sluhu božieho vábila ho stranícka politika. Kvôli nej opustil kňazský seminár a vo svojich dvadsiatich rokoch sa dal do služieb Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.

Jeho intelekt rozvinutý klasickým a teologickým vzdelaním, obohatený o literárne skúsenosti a rétorické cvičenia za roky štúdia, mu v HSĽS predurčili miesto nepostrádateľného politika, rečníka a novinára. Začlenil sa v nej do radikálního krídla. Čoskoro prenikol do jej najvyšších štruktúr a ako spiritus rector i movens ovplyvňoval ľudácku stranícku propagandu.

Po rozbití Československa

Machov politický radikalizmus živila a vyhrocovala jeho nenávisť proti Čechom a Židom. Bol jedným z najväčších nepriateľov spolužitia Slovákov v jednom štátnom útvare s Čechmi. Po rozbití spoločného štátu a vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky sa stal šéfom Úradu propagandy; v rokoch 1938 až 1945 bol najprv zástupcom veliteľa, potom hlavným veliteľom Hlinkovej gardy. Istý čas bol aj podpredsedom vlády, ale najväčšiu moc sústredil vo svojich rukách v období od júla 1940 do apríla 1945, keď bol ministrom vnútra.

Podľa spomienok a svedectiev mnohých umelcov, spisovateľov i niekdajších politických protivníkov bol Šaňo Mach, ktorý s nimi rád posedel v kaviarni, príjemný, kultivovaný spoločník. Jeden zo "salónnych komunistov, Laco Novomeský vraj úspešne intervenoval uňho za uväznené osoby. Aj historici dokladajú skutočnosti, svedčiace o tom, že v istej fázi vývoja udalostí to bol práve on, kto zabrzdil či dokonca zastavil niektoré akcie.

Zopár ľudomilných skutkov ani dodatočná ľútosť nesníma ťarchu jeho viny ako hlavného veliteľa HG a ministra vnútra. V jeho konaní prevažujú skutočnosti, že mal značný podiel na deportáciách slovenských židov do koncentračných táborov, bol zodpovedný za brutálne zaobchádzanie s odporcami fašistického režimu a za krvavé kúpele, pripravené po potlačení Slovenského národného povstania pre značný počet jeho účastníkov.

V československom parlamente

Andor Jaross, ktorý pochádzal zo zemanskej rodiny a narodil sa roku 1896, sa na československej politickej scéne objavil o rok skôr než Alexander Mach. Stal sa spolupredsedom Maďarskej maloroľníckej strany, potom postupne podpredsedom a úradujúcim predsedom Maďarskej národnej strany. Po zlúčení strán maďarských maloroľníkov a kresťanských socialistov ho zvolili za predsedu novej Zjednotenej maďarskej strany. S mandátom tejto strany sa stal v roku 1935 poslancom Národného zhromaždenia Československej republiky.

Jaross v tej dobe pomerne často navštevoval v okolí Nových Zámkov obce s početným obvateľstvom maďarskej národnosti, ale občas sa zastavil aj v Slovenskom Mederi, kde bol síce mizivý počet Maďarov, ale žila tam jeho príbuzná, pani Hegedüsová, vdova po úradníkovi na panstve grófa Károlyiho. Táto dáma ho privádzala k svojim priateľom, napríklad do domu lekára, u ktorého sa schádzali notár, veterinár, riaditeľ školy a ďalší aj s manželkami. Snažil sa ich presvedčiť, že v ČSR nie je pravá demokracia, hoci vedel, že práve tá umožnila jeho hostiteľovi, ktorý v Budapešti pre numerus clausus študovať nesmel, absolvovať štúdim lekárstva v Prahe.

Pripojenie slovenského juhu k Maďarsku v roku 1938 znamenalo pochopiteľne aj na dedine koniec priateľských besied. Jaross zo dňa na deň zabudol na to, že bol členom parlamentu demokratickej republiky a tak ako kedysi na Prahu, teraz uprel svoj zrak na Budapešť. Nemal pochyby, že splnenie svojich najvyšších ambícií má na dosah ruky. Len už musel dávať pozor, s kým sa stýka; i svojej tete naznačil, že s rodinami, ktoré neprejavili radosť z nového vývoja, bude lepšie prerušiť kontakty.

Na vysokých postoch

Ako samozrejmosť prijal menovanie za člena maďarskej vlády, ministra bez torby, ktorému podliehali záležitosti "navráteného" Felvidéku, to jest tej časti Slovenska, ktorá bola prisúdená Maďarsku. Tento post zastával až do apríla 1941. V ďalších rokoch Jaross naplno rozvinul svoju krajne pravicovú politiku, ktorá pripravovala pôdu pre razantné opatrenia zamerané proti občanom prejavujúcim nesúhlas a odpor s režimom a proti osobám židovského pôvodu.

Po okupácii Maďarska nemeckou armádou dňa 19. marca 1944 sa Jarossa, ktorý už používal svoje meno s predikátom vitéz nemesmiticzi Jaross Andor, menoval ministrom vnútra Döme Sztójay, ministerský predseda telom a dušou oddaný Adolfovi Hitlerovi. K Jarossovmu menu sa viaže rad protižidovských opatrení aj zriadenie getta v Budapešti a organizácia deportácie z ostatných miest.

Epilóg

Obaja títo "naši" ministri vnútra boli odsúdení ako vojnoví zločinci. Miera ich previnenia však bola posúdená rozdielne. Jaross bol jednoznačne odsúdený k trestu smrti, ale kým jeho spoluobžalovaných obesili, jeho popravili zastrelením. Leží v masovom hrobe pod identifikačným číslom 236. Alexandra Macha všeobecne očakávaný trest smrti minul, bol odsúdený na tridsať rokov väzenia, z ktorého sa dostal ako ťažko chorý človek v roku 1968. Po smrti ho rodina ho pochovala na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie.

JURAJ SZÁNTÓ

---

Zpět na obsah