| ZRKADLENIE-ZRCADLENÍ | ||
| JAR 2005 | ||
Na úvodTAKÉ CELKOM (NE)OBYČAJNÉ ČÍSLOMám pocit, že konečne nastal čas, keď nie je dôvod písať do literárneho štvťročníka Zrkadlenie-Zrcadlení úvodník, ktorý by bol akýmsi manifestom. V minulom roku vyšlo prvé číslo tejto česko-slovenskej revue, išlo teda pochopiteľne o prelom, vstup do života. Úvodné tohtoročné číslo bolo zasa vstupom do prvého kompletného ročníka, dôkazom, že nešlo o príležitostnú publikáciu ani almanach, ale že Zrkadlenie-Zrcadlení je naozaj plnokrvný literárny časopis. A teraz? Vychádza také celkom obyčajné číslo. Takže možno paradoxne je čo s fanfárami ohlasovať. Náš štvrťročník vstúpil do normálneho života.Ak som písal, že máte v rukách obyčajné číslo, mal som na mysli vydavateľské či formálne okolnosti. Pokiaľ ide o obsah, domnievam sa, že ten je naozaj neobyčajný. Veď napokon, inak by vari ani nemalo zmysel takýto časopis vydávať. Á propos, možno má zmysel vždy znovu si povedať, načo vlastne česko-slovenská literárna revue... Možno pochopiteľne znovu a znovu pripomínať vzájomné ovplyvňovanie a zrkadlenie sa oboch literatúr v minulosti, štúdium generácií slovenskej inteligencie v Prahe, spolok Detvan, zrod slovenskej moderny (Krasko) i nadrealizmu (Fabry) v českom prostredí, či naopak hoci Němcovej pôsobenie na Slovensku. Dá sa argumentovať výsledkami vedeckých bádaní, hovoriacich o existencii fenoménu česko-slovenského literárneho kontextu, teda že nejde len o dve nesúvisiace entity existujúce bez interakcie vedľa seba, oprieť sa dá o jazykovú blízkosť aj o predávanosť českých kníh na Slovensku (keď naopak to funguje o čosi horšie). Ako oveľa jednoduchšie vysvetlenie zmyslu existencie Zrkadlenia-Zrcadlení sa mi však javí, že jednoducho má svojich čitateľov - že Čechov zaujíma literárne dianie na Slovensku et vice versa. A že existujú významné komunity Slovákov v Česku a Čechov na Slovensku, ktorých to zaujíma ešte trochu viac a inak. A že medzi českými Slovákmi žije aj celý rad spisovateľov. A práve tí sa združili do Slovenského literárneho klubu v ČR, ktorý spolu so Slovensko-českým klubom a PEN-klubmi v oboch krajinách Zrkadlenie-Zrcadlení vydáva. Nuž a k tomu obsahu? Zmienku by si zaslúžil vari každý materiál. Spomeňme aspoň niekoľko významných blokov či tém. V tomto Zrkadlení-Zrcadlení sa môžete dozvedieť, nad čím premýšľa najmladšia generácia českých a slovenských literárnych vedcov, pregraduálnych študentov či doktorandov na rôznych univerzitách. Prečítať si môžete niektoré z víťazných prác jedinečnej súťaže Poviedka 2005, zoznámite sa aj so slovenskou gutenbergovskou čítankou, ktorá v Prahe vyšla s iste sľubným podtitulom "14 ostrých". Nechýbajú vážne či menej vážne myslené postrehy o využívaní českých výrazov v najsúčasnejšej slovenskej literatúre - práve s prácami v sekcii Poviedka 2005 nemožno nevidieť súvislosť... Nechýbajú materiály k štefánikovskému či buzássyovskému výročiu a na záver ani vynikajúce epigramy nedávno nečakane zosnulého humoristu Stana Radiča. To všetko ilustrované jedinečnými kresbami členov Slovenskej únie karikaturistov, každoročne vystavujúcej v Prahe. Takže, v rukách držíte také celkom (ne)obyčajné číslo česko-slovenskej literárnej revue Zrkadlenia-Zrcadlení. A so zátvorkami si poraťte, ako chcete...
VLADIMÍR SKALSKÝ Zpět na obsah |