ZRKADLENIE-ZRCADLENÍ
 

Na úvod

DRUHÉ ZRKADLENIE-ZRCADLENÍ

Česko-slovenská revue Zrkadlenie-Zrcadlení vstúpila do svojho druhého ročníka. Ten prvý bol však skôr nultým, na jeseň vyšlo prvé číslo tohto štvrťročníka. Hoci bolo iba jedno, vyvolalo značnú pozornosť a vynikajúce odozvy. To všetko prispelo k tomu, že v roku 2005 vyjde riadny ročník Zrkadlenia-Zrcadlení. Treba asi aj na tomto mieste zdôrazniť, že najmä vďaka zvýšenej podpore Ministerstva kultúry Českej republike, hoci i tak by vydávanie revue nebolo možné bez entuziazmu a nezištnosti spolupracovníkov.

Chceme jednotlivé čísla tematicky zameriavať a oslovovať osobnosti či inštitúcie, ktoré by to-ktoré číslo nasmerovali do nového priestoru či uhla. Tentoraz je v centre záujmu česká slovakistika, najmä univerzitná slovakistika, ktorá celkom nedávno oslávila svoje desiate výročie. K inštitúciám, ktoré sa na príprave štvrťročníka podieľaju tradične - okrem Slovenského literárneho klubu v ČR aj oba PEN kluby a Slovensko-český klub - sa pridružil aj hlavný oslávenec, Kabinet slovakistiky na Filozofickej Fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. A ako výkonná editorka jeho vedúca Mira Nábělková, CSc. Prinieslo to množstvo cenných námetov, autorov, tém. Čerstvého vetra. Sme za to naozaj veľmi vďační. Noví autori nie sú zďaleka len (hoci aj) z okruhu učiteľov, doktorandov a spolupracovníkov kabinetu či ďalších slovakistických pracovísk. Nové témy nie sú zďaleka len (hoci aj) tie, ktoré sa v oblasti česko-slovenských jazykových a literárnych vzťahov najviac ponúkajú - teda postupná strata pasívnej dvojjazyčnosti českej najmladšej generácie, témy vzájomných prekladov a podobne. Vznikla, domnievam sa, pestrá mozaika. Z vyše tridsiatky autorov čísla sa oproti úplne prvému číslu opakuje osem.

Skromnosť priateľov z akademického prostredia viedla k tomu, že píšu o všetko možnom, nie však sami o sebe a o svojej významnej práci. Napokon aj o tom drobnom paradoxe, svojím spôsobom logickom, že slovakistika sa na českých vysokých školách (ako na prvej na Univerzite Karlovej) začala pestovať až po rozdelení česko-slovenskej federácie. A ani o zaujímavosti, že na čele kabinetu slovakistiky stál Rudolf Chmel ešte pomerne dlhý čas aj vtedy, keď už bol súčasne slovenským ministrom kultúry. A nestál formálne, nelenil každotýždenne cestovať do Prahy. Nuž to teda za nich zmieňujem, a to priamo v úvodných riadkoch.

Užšia spolupráca s výraznými osobnosťami či významnými inštitúciami na jednotlivých číslach sa má stať jednou z nosných tradícií Zrkadlenia-Zrcadlení. Viac prezrádzať nebudem - uvidíte...

VLADIMÍR SKALSKÝ


Zpět na obsah