SLOVENSKÉ DOTYKY
 

GRÓFKA, DETI A MIMOCHODOM OSLAVY...

Cigánska slávnosť Idy Kelarovej

Keď sa Ida Kelarová pred dvanástimi rokmi vrátila z emigrácie, stali sme sa priateľmi. Trávili sme spolu veľa času a Ida, ktorá bola v tom čase sama, snívala o vybudovaní novej rodiny. Zhromažďovala okolo seba ľudí a snažila sa o symbiózu. Nie však o symbiózu povrchnú, lacnú a hranú. V tom čase začala organizovať v Bystrom u Poličky workshopy, ktoré navštevovali predovšetkým cudzinci. Desať dní na dedine spievali, pracovali, učili sa.

Pomáhal som jej v začiatkoch s organizáciou, postupne prenikal do jej sveta. Keď chcel niekto na workshop pricestovať i s deťmi, umožnila to. A mňa poverila funkciou "baby-sittera". Súčasťou jej prvých workshopov bolo aj čosi ako tábor. Deti chodili na výlety, hrali sa, ale aj pomáhali. Ich účasť na letných workshopoch sa stala samozrejmosťou. Ida je človek vo svojej podstate radostný. Vždy mala želanie, aby sa ľudia cítili príjemne, aby vlastne oslavovali. A vždy sa snažila pre to vytvoriť podmienky. S deťmi sme ju vtedy začali volať "Grófka". Výsledkom Grófkinej snahy bolo to, že sa na konci workshopu luďom nechcelo ísť domov, že o rok prišli zasa a zobrali deti svojich známych...

Po niekoľkých rokoch dostala Ida nápad zavolať na koniec workshopu pár spriatelených rómskych kapiel, aby zahrali a cudzinci spoznali rozmanitú tvár rómskej hudby. Nakúpila sviečky, zapálila na dvore malého penziónu oheň, pripravila slávnostné jedlá, deti namaľovali lampióny a vonku sa zotmelo. Ľudia posedávali, postávali, hľadeli do plameňov, popíjali a muzikanti hrali. Ida sedela pod stromom a bola spokojná... To bolo pred rokmi. Tiež pred pár rokmi sme stáli v hľadisku na jednom rómskom festivale a vôbec sa nám nepáčil. Ohne boli kašírované, kapely hrali po dvoch pesničkách a hoci mali vysokú úroveň, boli zle ozvučené a atmosféra i celkový dojem boli rozpačité. Vtedy mi povedala: "Musím mať svoj festival. Ver mi, že to bude bomba!" A bomba to bola...

Na prelome júla a augusta tohto roku sa uskutočnil už 4. ročník festivalu, pomenovanom Cigánska slávnosť. Nádvorie hradu Svojanov na Vysočine sa na tri dni premenilo na romantický priestor, kde sa ohne, fakle a sviečky nepočítali na desiatky ako kedysi, ale na tisíce. Od ohňov lietali vysoko do neba žiarivé iskry a dlhé stoly boli pokryté plamienkami sviečok. Sedeli za nimi Rómovia i Nerómovia, v stánkoch sa piekli rómske špeciality, ľudia posedávali v tráve či pri stoloch, dospelí i nedospelí tancovali pod pódiom, na ktorom sa striedala jedna skvelá kapela za druhou, na nebi svietili jasné hviezdy - to preto, že počasie s týmto festivalom z nejakých nepochybne krásnych dôvodov spolupracuje, všade pobehovali deti...

Mimochodom deti - Ida zorganizovala 80-členný zmiešaný spevácky zbor Apsora (slzičky), s ktorým organizuje charitatívne koncerty a z ich výťažku financuje detský tábor na hrade Svojanov, ktorý vrcholí práve týmto festivalom. Sú to deti rómske i nerómske, ako aj deti z detských domovov. Cieľom tábora, ktorý spoluorganizuje združenie "Hurá kamarát", je podporiť ich kreativitu, fantáziu a emócie. Rôzne kultúry a tradície sa tam prepájajú formou hry. Atmosféra a radosť, ktorú deti tomuto festivalu dodávajú, sa nedá ani popísať...

Je prvý večer festivalu a nádvorie je zaplnené. Pod pódium nastupuje Apsora a silným hlasom zaznejú prvé tóny rómskej hymny "Dželem Dželem". Diváci vstávajú, i mladé dievčatá, ktoré sa doteraz smiali ako bláznivé, tíchnu, otáčajú sa k pódiu a hasia cigarety. O malú chvíľu spievajú a stoja všetci. Nedá sa nepozorovať prvé slzy, ktoré bez akejkoľvek hystérie stekajú po tvárach. Potom prichádza prvá kapela a všetko sa zrazu mení. Ľudia sa smejú, tancujú, pijú - oslavujú. Prvý večer je tradične venovaný modernej rómskej hudbe, takže hrajú Bengas, Therne Čhave a ďalší... Končí sa v skorých ranných hodinách.

Druhý večer je na hrade viac ako tisíc ľudí. Zmestili sa... Hrajú špičkoví rómski hudobníci: Ondrej Krajňák, Matúš Bagár, Kale, Viera a Antonín Gondolánovci... Končí sa opäť v skorých ranných hodinách. Tretí večer je na hrade ľudí menej. Pre mňa osobne najkrajší večer festivalu. Hrajú Therne Romane Vasta (Rýchle rómske ruky) - desaťroční chlapci, ktorí "mastia" na cimbal a husle. Bartošovci z Čierneho Balogu, Sendrejovci z Kokavy... atmosféra začína byť rodinná v tom najlepšom slova zmysle. Ľudia sa tu stretávajú tretí večer za sebou, takže to pôsobí, že sa každý s každým pozná, usmievajú sa, lebo už spolu popili včera pri stánku či tancovali pod pódiom či sa len tak stretávali očami...

O polnoci kastelán Svojanova vchádza na nádvorie s traktorom a za ním ťahá čerstvo upečené prasa, na ktorom pracoval od skorého rána a ktoré je určené všetkým prítomným. Grófka pozýva na javisko svoj tím, opäť zaznie rómska hymna, ľudia aplaudujú. Končí sa v skorých ranných hodinách. Štvrtý ročník slávností sa stáva minulosťou. Technika balí ozvučenie, ale pod pódium vbiehajú mladí Rómovia z Brnianskeho súboru Čercheňa a tancujú a spievajú, až kým nesvitá. Čo tam po aparatúre...

Grófka je spokojná, ľudia nadšení, deti trochu unavené, ale spať sa im nechce... Dovolím si bez skromnosti povedať, že je to najkrajší festival široko-ďaleko. Nikomu sa nič nestalo, nič nezmizlo, naopak každý si odnáša niečo naviac. Mimochodom deti, o ktorých som písal na začiatku, sú už veľké a sú súčasťou Grófkinho festivalového tímu. Od rána do večera behajú, organizujú, takmer sa nezastavia, ale v očiach majú iskry veselosti. Niet sa čomu čudovať - nakazili sa tým pocitom, pracovať na oslavovaní. Na oslavovaní rómskej kultúry, ale aj na oslavovaní toho, že sa ľudia stretnú, že sa veselia, že sa cítia dobre, keď Grófka vyrazí na hrad. Mimochodom, minulý rok niekdo z publika zakričal "Ida na Hrad!" Istá milo vtipná symbolika v tom je.

P.S. Treba ešte dodať, že festival neboli iba koncerty. Cez deň sa organizovali semináre venované rómskej otázke, prezentácie filmov, tanečné a spevácke kurzy pod vedením divadla Romathan z Košíc a mnohé iné vystúpenia na lúke pod hradom. Program bol vyvážený aj v tom, že takmer polovica vystupujúcich umelcov bola zo Slovenska. A k onomu menu Grófka treba dodať, že Ida tento festival financuje prevažne z vlastných a za úplného nasadenia jej rodiny. Je to Grófka...

PETER SERGE BUTKO


Zpět na obsah